Nákladný prístav Pálenisko a osobný prístav čaká modernizácia. Verejné prístavy pripravujú výber projektanta

Vláda v stredu súhlasila s tým, že projekt modernizácie prístavu patrí medzi strategické projekty podobne ako výstavba vojenskej nemocnice v Prešove či modernizácia konkrétnych úsekov cestnej a železničnej siete. Iniciatívny materiál predložil rezort dopravy.

Plánovaný termín začiatku prác je predbežne marec 2025 a s ukončením sa ráta v marci 2030. O osvedčenie strategickej investície s cenovkou 178, 200 mil. eur požiadala štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy, ktorá vlastní pozemky v prístavoch v Bratislave a v Komárne.

Katarína Šubertová z kancelárie generálneho riaditeľa Verejných prístavov pre ASB uviedla, že v súvislosti s plánovanou modernizáciou  už bolo vydané strategické environmentálne posúdenie (SEA). Vyhlásenie projektu za strategickú investíciu by malo celý proces EIA, vrátane získania územného rozhodnutia, výrazne urýchliť.

„V súčasnosti pripravujeme obstaranie projekčnej kancelárie, ktorá by mala v krátkej dobe pripraviť projektovú dokumentáciu a zabezpečiť inžiniering tohto projektu,“ povedala Šubertová.

Infraštruktúru lodnej dopravy treba zmodernizovať

Dôvodom projektu je chýbajúca infraštruktúra a nevyhovujúci stav infraštruktúry vodnej dopravy ako súčasti základnej siete TEN-T. Stavba prístavu sa rozprestiera v katastri Nivy (nákladný a osobný prístav), Petržalka (osobný prístav), Ružinov (nákladný prístav) a Staré Mesto (osobný prístav).

Pôjde konkrétne o modernizáciu časti nákladného prístavu známej ako Pálenisko s prístupovou železničnou traťou (cez Zimný prístav) z Ústrednej nákladnej stanice a modernizáciu osobného prístavu na oboch stranách rieky.

Ako prípravu na strategickú investíciu podpísali štátna spoločnosť Verejné prístavy a súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy vo februári tohto roka memorandum o spolupráci pri vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov vo verejnom prístave v Bratislave aj v Komárne. Memorandum má preskúmať alternatívy prípadnej úpravy vzťahov, čo súvisí s plnením jedného z bodov programového vyhlásenia vlády.

Prístavy na Dunaji majú veľký potenciál

Spoločnosť Verejné prístavy pri tej príležitosti citovala v tlačovej správe  ministra dopravy Jozefa Ráža, že prístavy na Slovensku majú veľký potenciál aj pri povojnovej obnove Ukrajiny. Slovensko však nevie využiť naplno obnovené plavebné komory vodného diela Gabčíkovo, pretože súčasný bratislavský prístav má svoje limity.

Nevysporiadané majetkové pomery sú aj  prekážkou čerpania eurofondov. Infraštruktúra a superštruktúra, technické zariadenie a majetok, ktorý je nevyhnutný na nakládku, vykládku, dopravu, logistiku a podobne v týchto prístavoch, väčšinou vlastní spoločnosť Slovenská plavba a prístavy. Je v nich dominantným operátorom. Slovenská plavba a prístavy má pozemky v prenájme, ktorý sa väčšinou končí v roku 2027.

Osobná lodná doprava v Bratislave ožila

Predseda predstavenstva spoločnosti Verejné prístavy Matej Danóci vo výročnej správe za rok 2023 napísal, že rok bol mimoriadne úspešný. Ako najdôležitejší úspech vníma táto štátna firma finančné vyrovnanie dohôd s upravenými podmienkami so spoločnosťou Eurovea 2, týkajú sa zriadenia vecných bremien v okrajovej časti Zimného prístavu v Bratislave, ktoré sú naviazané na súbor objektov v rámci stavby Polyfunkčný súbor Eurovea 2. To malo výrazne pozitívny dôsledok na výnosy spoločnosti v aktuálnom období.

Druhým významným faktorom podľa generálneho riaditeľa bolo oživenie osobnej lodnej dopravy, ktorá ďalší rok prekonala rekordy počtu pristátí v bratislavskom osobnom prístave. Konkrétne v roku 2023 to bolo 3557 pristátí, na porovnanie v roku 2019 –  3164 a v roku 2020 išlo o 698 pristátí.

Nákladná lodná doprava eviduje pokles

V nákladnej plavbe zaznamenala spoločnosť výrazný medziročný prepad prekládky a prepráv ropných produktov, spôsobený predovšetkým vymáhaním sankcií voči Ruskej federácii. Okrem rastúcich výnosov z prístavných poplatkov, poplatkov za užívanie polôh, nájmov a jednorazových dohôd prispela k rekordnému hospodárskemu výsledku aj optimalizácia a znižovanie nákladov. Za rok 2023 preložili v Bratislave spolu 1 414 496 ton pevného a tekutého tovaru (403 139 eur), v roku 2022 to bolo 1 911 059 ton pevného a tekutého tovaru (526 779 eur).