Naša práca je službou pre investora (Profil spoločnosti INGSTEEL, ASB Stavebnej firmy roka 2011)
„Čo treba urobiť, aby bol projekt úspešný? Najdôležitejšie je, aby projekt vo verejnej súťaži vyhral... A keď vyhráme, tak celá mašinéria firmy začne tvrdo pracovať a začne hľadať riešenie, aby to pre firmu dopadlo čo najlepšie,“ hovorí hosť. prof. Ing. Anton Bezák, PhD, generálny riaditeľ spoločnosti Ingsteel, ktorá patrí do TOP 10 realizačných stavebných spoločností na Slovensku a zároveň medzi najväčších výrobcov oceľových a hliníkových konštrukcií. Za týmto zdanlivo jednoduchým zdôvodnením úspešnosti sa skrývajú roky hľadania optimálnych riešení a prekonávania úskalí konkurenčného trhu.
Rok 1968 nebol osudovým len pre bývalé Československo, ale aj pre Antona Bezáka, ktorý práve ukončil základnú školskú dochádzku. Otázka znela: čo bude ďalej? „Mal som nadanie skôr na technické predmety – matematiku, fyziku a kreslenie, tak som sa rozhodol študovať na stavebnej priemyselnej škole,“ začína rozprávanie Anton Bezák. „Rodičia neboli veľmi nadšení, ale akceptovali môj výber. Na strednej škole sme sa intenzívne venovali futbalu a iným záujmom, ktoré sa školy príliš netýkali. Stavbarinu ako profesiu som si začal uvedomovať až na vysokej škole technickej, stavebnej fakulte.“
Po škole nastúpil Anton Bezák do Projekčno-konštrukčnej pobočky Vítkovických železiarní v Bratislave. Začal ako projektant a pomerne rýchle sa stal šéfom skupiny mostárov. V 70. a 80. rokoch táto projekcia patrila v oblasti oceľových konštrukcií medzi najlepšie vo vtedajšom Československu a ako sám hovorí, veľa sa v tejto pobočke naučil. Robil to, čo ho bavilo, a nedbal, že robí denne aj 10 či 12 hodín. Bol ambiciózny, chcel sa presadiť. Teraz, po vyše 30-tich rokoch môže povedať, že sa mu to podarilo.
A vznikol Ingsteel
So zmenou politických pomerov a prišli nové možnosti. Hneď začiatkom roka 1990 si Anton Bezák vybavil živnostenské oprávnenie na projektovanie a kreslenie dielenskej dokumentácie oceľových konštrukcií a spolu s piatimi kolegami začal podnikať. Spoločnosť Ingsteel, spol. s r. o., vznikla 2. 8. 1991. Vo firme začínali štyria spoločníci, no postupne sa ich pohľady na fungovanie firmy čoraz viac odlišovali. Nastalo „kvasenie“ a každý si začal hľadať svoju vlastnú cestu.
„Od júna 1994 som zostal vo firme sám,“ hovorí Anton Bezák. „Ďalšia cesta nebola jednoduchá, určitú nevýhodu som videl v tom, že na všetko budem sám. Postupne sa však z nevýhody stala výhoda. Riadenie spoločnosti bolo jednoduchšie, o všetkom som mohol rozhodnúť sám, nemusel som nikoho presviedčať o tom, že moje rozhodnutia sú pre firmu prospešné. Mal som aj veľa šťastia a nakoniec to vyšlo.“
Projekcia, výroba, ale aj ponuky na kúpu
Firma Ingsteel sa na začiatku venovala iba projektovaniu oceľových konštrukcií a riaditeľ dokázal vo firme sústrediť veľa vynikajúcich odborníkov. Potom si uvedomil, že iba z projekčnej práce nevyžije a nevybuduje stavebnú firmu. Ingsteel tak začal dodávať oceľové konštrukcie komplexne, t. j. firma poskytovala projekciu, výrobu aj montáž. Projekciu vždy robili sami, pri výrobe a montáži zo začiatku kooperovali s inými spoločnosťami. Postupne začali budovať vlastnú výrobu oceľových, neskôr hliníkových konštrukcií a nakoniec výrobu antikorových architektonických doplnkových prvkov. Všetko robili z vlastných zdrojov, a hoci to trvalo dlhšie, bolo to istejšie.
„Či nás chcel niekto odkúpiť? Prežili sme aj takúto etapu spoločnosti,“ odpovedá Anton Bezák. „Pred krízou sme mali dve ponuky. Jedna bola z Fínska, druhá z Francúzska. Obe firmy patria medzi veľké európske koncerny. Nebol som na takýto krok pripravený, tak som nepredal. Momentálne o tom ani neuvažujem. K tomuto kroku ma vedie i to, že obe moje deti vo firme pracujú a majú záujem naďalej sa v nej realizovať.“
Firma sa rozširuje
Od výroby oceľových konštrukcií sa neskôr spolu s Ing. Milanom Lavrinčíkom začali venovať výrobe hliníkových konštrukcií fasád a okien. Dôležitým bolo rozhodnutie o dodávkach stavby na kľúč formou vyšších dodávok. Prvou zákazkou tohto druhu bol Dom nábytku Atrium v Bratislave. Počas desiatich mesiacov dokázali úspešne zrealizovať stavbu, ktorá dostala viacero ocenení. Realizácia takýchto projektov si však vyžadovala dobudovať potrebné štruktúry.
„Dokázali sme vedúce pozície obsadiť odborníkmi s dobrými manažérskymi schopnosťami,“ približuje Anton Bezák. „Ťažko hovoriť o kľúčových projektoch, pre firmu bolo a je dôležité, že rástla pomaly, ale isto. Keď sme v obrate urobili väčší skok, v nasledujúcom roku sa nám podarilo tento objem udržať. To svedčí o tom, že sme konsolidovaná firma a nárast tržieb nebol náhodný.“
Dialóg s architektom
Ingsteel patrí k spoločnostiam, ktorá pri svojich projektoch zdôrazňuje architektonický a urbanistický kontext. Pri spomenutom Dome nábytku Atrium spoločnosť spolupracovala s architektom Ľubom Závodným a zopakovali si ju aj pri vlastnej administratívnej budove na Tomášikovej ulici. Pri rekonštrukcii Zimného štadióna O. Nepelu v Bratislave zase Ingsteel spolupracoval s architektom Dušanom Fischerom.
„Dialóg architekt – statik často nie je jednoduchý,“ hovorí Anton Bezák. „Veľa v ňom hrmí a blýska sa. Vo svojom profesijnom živote som spolupracoval s množstvom výborných architektov, s ktorými sme urobili vydarené projekty s dobrým výsledkom. Za všetky projekty, na ktorých sme spolupracovali od začiatku, nesieme aj určitú zodpovednosť. Samozrejme, najväčšiu zodpovednosť má samotný architekt. K veľkej časti projektov sa dostaneme neskôr, keď už majú časť života za sebou. V tomto prípade sa do projektu nedá veľmi zasahovať, čo niekedy býva na škodu. Samozrejme, tým nechcem povedať, že len naše projekty sú dobré. Na základe svojich skúseností však môžem skonštatovať, že najefektívnejším riešením je, ak realizátor zákazky od začiatku spolupracuje s architektom už pri jeho návrhu.“
Šéf ako dirigent
Ako by vyzeral pokus o definíciu šéfa veľkej realizačnej firmy? Je to vizionár, ktorý musí mať predstavu o tom, kam chce, aby firma smerovala. Musí byť však aj tvrdý pragmatik, pre ktorého sú dôležité ekonomické výsledky. Firma je realizátorom klientových predstáv, preto je práca firmy službou pre akéhokoľvek zákazníka.
„Šéf je ako dirigent,“ tvrdí Anton Bezák. „Musí zladiť osobnosti, ktoré spolu s ním riadia firmu, do jedného orchestra. Každá dobrá firma sú v prvom rade ľudia. Sám šéf bez dobrých ľudí, nedokáže nič. Dobrý šéf by mal byť vzorom, mal by presadzovať určitú firemnú kultúru, mal by ju vyžadovať od svojich zamestnancov, ale v prvom rade by ju mal dodržiavať on sám. Šéf by mal byť šéfom, mal by firmu riadiť, firma by nemala riadiť jeho.“
Okrem Antona Bezáka pôsobí vo firme ešte sedem ľudí zodpovedných za chod a výsledky spoločnosti. Každý z nich má presne určené kompetencie. V rámci týchto kompetencií sa môžu slobodne rozhodovať, ale s plnou zodpovednosťou. Celé vedenie ôsmich ľudí chodí s otvorenými očami. A ako hovorí šéf, bez nich by firma nebola tam, kde sa momentálne nachádza.
Kontroverzný moment
V súvislosti s rekonštrukciou Zimného štadióna O. Nepelu sa v médiách objavili špekulácie o previazanosti Ingsteelu s Váhostavom a vôbec s osobou Juraja Širokého. Anton Bezák situáciu objasňuje: „Spoločnosť Ingsteel nie je finančne, personálne a ani inak prepojená na pána Juraja Širokého. Od začiatku existencie firmy Ingsteel som bol jediným konateľom, zároveň od roku 1994 som jediným spoločníkom. Previazanosť s Váhostavom – v januári roku 2001, keď bolo Váhostavu ťažko, ma jeho vedenie poprosilo, aby som prevzal časť závodu 6. Vytvorila sa firma IVG-METAL, s. r. o., kde mal Ingsteel 51 %-ný podiel. Táto nová firma dokázala úspešne zamestnať ľudí, ktorí by boli inak nezamestnaní. Po príchode pána Juraja Širokého som svoj obchodný podiel v spoločnosti IVG-METAL, s. r. o., predal firme Váhostav-SK, a. s. Bolo to moje slobodné rozhodnutie.“
Ako prežiť
Hospodárske výsledky spoločnosti sú počas uplynulých rokov konštantné. Vyzerá to, ako keby sa jej kríza vôbec nedotkla. Firma buď rástla, alebo zostala výsledkovo na úrovni predchádzajúceho roka. Takto to bude pravdepodobne aj v roku 2011.
„V našej firme sa veľa hovorí o službe pre investorov a podľa toho sa aj snažíme správať,“ presviedča Anton Bezák. „Toto nám veľmi pomáha pri získavaní zákaziek. Myslím si, že rok 2011 bude hlavne zameraný na šetrenie a hľadanie vlastných rezerv. Táto myšlienka bude ústredným mottom vo väčšine firiem. Pravdepodobne aj rok 2012 bude pokračovať v tomto trende, aj keď by som sa rád mýlil.“
Konkurenčný boj vždy prinesie so sebou veľa pozitív ale aj negatív. Pre dobré firmy to môže byť dynamo ďalšieho rozvoja. Pre menej dobré to znamená ústup z pozície, a v súčasnosti – počas krízy – úplný zánik. Podľa Antona Bezáka sa teraz hľadajú možnosti spolupráce medzi firmami, pričom hlavný motív je získanie práce. „Roky 2010 až 2011, ale aj rok 2012 boli, sú a budú najmä o prežití,“ dodáva šéf Ingsteelu. „Firmy budú musieť šetriť a hľadať vlastné rezervy. Toto je cesta ako prežiť komplikovanú situáciu.“
Budúcnosť je v slušnosti a v zahraničí
Firma Ingsteel stavia prevažne na Slovensku, ale mala zákazky aj v Rusku, na Ukrajine, v Maďarsku, Rakúsku, Írsku a, samozrejme, v Česku, kde plánujú otvoriť pobočku. Ktorým smerom sa bude uberať jej budúcnosť?
„Blízka budúcnosť – rok 2011 máme v oblasti zákazkovej náplne približne na úrovni minulého roku,“ hodnotí Anton Bezák. „Určite nebudeme prepúšťať zamestnancov, pravdepodobne pár kvalitných ľudí rozšíri naše rady. Strednodobá budúcnosť? Budeme šetriť, hľadať vnútorné rezervy a využívať našu zbraň – slušnosť! Určite budeme vo väčšej miere hľadať prácu mimo teritória Slovenska. K tomu nám určite pomôže, že sme zrealizovali rekonštrukciu Zimného štadióna O. Nepelu a viaceré úspešné projekty. Signály sa už objavujú!“
Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
