Električka v Petržalke: cynická hra s verejnosťou

Slová ako aktivisti či občianske združenia získavajú už niekoľko rokov v súvislosti s rozvojom mesta Bratislava takmer pejoratívny význam. Pritom títo ľudia často dávajú pozor na rôzne investície v meste a ich pozornosti neujdú ani tie, ktoré sa platia z našich daní (či daní všetkých Európanov).

Martin Kugla z občianskej iniciatívy Za efektívnu a ekologickú dopravu upozorňuje na zvláštne metódy bratislavského magistrátu. Podľa neho je verejnosť systematicky a účelovo vynechávaná z prípravy 2. etapy Nosného dopravného systému a riešenia centrálnej rozvojovej osi v Petržalke: „Na jar 2013 zverejnilo mesto výrubové konanie – v rámci konania o územnom rozhodnutí na trasu budúceho Nosného systému MHD. Zámer vychádzal z platného územného plánu, ktorý predpokladá masívnu zastavanosť územia a rozsiahle dopravné stavby. Napriek vysokému štádiu konania dovtedy neprebehla žiadna verejná diskusia a zámer nebol zverejnený. Reakcia verejnosti bola veľmi prudká – pri zbieraní podpisov na ‚petíciu proti štvorprúdovke‘ aj na následne zvolanej verejnej prezentácii. Primátor vtedy prisľúbil územie riešiť cez verejnú súťaž a rešpektovať pripomienky odbornej a laickej verejnosti. Verejnosť bola na verejnej diskusii v júni vyzvaná na predloženie pripomienok k zadaniu súťaže.

Víťazný návrh riešenia centrálnej rozvojovej osi Petržalky (širšie vzťahy s riešením zelene a dopravy) možno porovnať s platným územným plánom na www.bratislava.sk.

8/13
Na verejnom zhromaždení v auguste 2013, ktoré bolo zvolané s cieľom vyhodnotiť pripomienky verejnosti, však bolo oznámené, že sa tieto pripomienky nebudú prerokovávať a vyhodnocovať. Najprv sa údajne urobí súťaž na zhotovovateľa štúdie a pripomienky a návrhy verejnosti sa budú riešiť až pred samotným zadaním štúdie na centrálnu os. Tento postup však nemá logiku. Zhotovovateľ musí poznať pripomienky verejnosti, ako by ináč mohol pripraviť verejnosťou akceptovateľný ideový návrh? Primátor Ftáčnik aspoň na verejnej diskusii prisľúbil, že súťaž bude podkladom na zmenu existujúceho územného plánu. Tiež sľúbil, že pripomienky verejnosti budú súčasťou súťažných podkladov.

9/13
V septembri 2013 na zasadnutí mestského zastupiteľstva v bode venovanom prerokovaniu petície sa poslanci a verejnosť nemohli oboznámiť s navrhovaným znením súťažných podmienok s odôvodnením, že vzhľadom na financovanie z Európskej únie sú až do schválenia ‚utajené.‘ To ale nevysvetľuje, prečo mesto nezverejnilo svoj návrh súťažných podmienok pred odoslaním riadiacemu orgánu. Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, v ktorom požaduje, aby sa text petície stal súčasťou súťažných podmienok. Primátor sám navrhol doplniť uznesenie znením: ‚s výrazným zeleným pásom s cyklotrasami pozdĺž Chorvátskeho ramena, … môže tam byť aj slovo mestský park,‘ čo bola výrazne akcentovaná požiadavka verejnosti na ‚Central Park‘ na riešenom území.

12/13
Začiatkom decembra 2013 boli súťažné podmienky zverejnené. Nerešpektovali  požiadavky verejnosti, verejné sľuby primátora ani uznesenie mestského zastupiteľstva. Naopak, v záväzných podmienkach vyslovene požadovali, aby bol rešpektovaný platný územný plán. Jeho zmenu síce pripúšťali, ale znenie súťaže bolo nastavené tak, aby sa zachoval, čo plne potvrdil víťazný návrh. Záväzná časť tiež paradoxne požadovala rešpektovať aj schválené zonálne plány a štúdie developerov. V súťažných podmienkach sa slová zelený pás, líniový park alebo ‚Central Park‘ vôbec nenachádzali. Pripomienky verejnosti neboli prílohou súťaže. Súťažné podmienky tak boli popretím všetkého, čo súťaž pôvodne mala priniesť.

1/14
Termín odovzdania návrhov bol stanovený na koniec januára 2014, čo vzhľadom na sviatky odradilo množstvo tímov. Kým porovnateľná súťaž v Trenčíne vychádzala z 57 skutočne medzinárodných návrhov, petržalská z 15. Víťazný návrh presne zodpovedal zadaniu. Nemení, ale kopíruje územný plán, neobsahuje žiaden líniový park ani bezkolízne cyklotrasy. S výnimkou vynechania cesty v jednom úseku tak predstavuje presne to, proti čomu ľudia protestovali.

Ako ďalej?
Podľa magistrátu by teraz mal nasledovať participatívny proces, kde by sa do procesu tvorby zadania štúdia mala zapojiť verejnosť. Nie je však vôbec jasné, akým spôsobom, a najmä akú demokratickú legitimitu bude mať celý proces. V ideálnom prípade by sa mal začať od začiatku, a to reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky, ktorý by mapoval názory verejnosti na jednotlivé aspekty a sporné otázky, podobným, aký predchádzal súťaži v Trenčíne. Magistrát však pravdepodobne bude naďalej robiť kroky vytláčajúce verejnosť z rozhodovania. Má na svojej strane porotu, zhotovovateľa, hlavnú architektku. V rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami už prezentujú výsledky súťaže na zhotovovateľa aj ako podklad budúcej štúdie. Takzvaná salámová metóda zo strany mesta, keď magistrát vôbec verejnosť neberie do úvahy, pokračuje. Primátor tak vo volebnom roku značne riskuje – ak proces bude takto pokračovať, je opätovná razantná reakcia verejnej mienky veľmi pravdepodobná.

Postoj petržalskej ­samosprávy
V tejto kauze si ešte zaslúži spomenúť (ne)činnosť samotnej mestskej časti Petržalka. Tá sa v spore s magistrátom nijako nezastala svojich občanov, nezorganizovala žiadnu diskusiu, prieskum ani nevyvinula žiadnu snahu nájsť optimálne riešenie tohto územia. Naopak, viac či menej otvorene podporovala pôvodný zámer zastavania územia a vydala jediné stanovisko – požadujúce zachovanie platného územného plánu…“

Martin Kugla
vyštudoval politológiu a sociológiu na Trnavskej univerzite. V rokoch 1999-2002 viedol Fond detí a mládeže, kde inicioval zrušenie nevýhodných nájomných zmlúv majetku bývalého SZM a jeho vyrovnanie. V r. 2004 založil poradenskú firmu v oblasti nehnuteľností. V súčasnosti sa venuje realitnej činnosti. Publikuje články venované doprave a urbanizmu v Bratislave, vedie občiansku iniciatívu Za efektívnu a ekologickú dopravu.

TEXT: Martin Kugla
Redakčná úprava: Mária Nováková
Dokumentácia: Magistrát hl. mesta SR Bratislavy

Článok bol uverejnený v časopise ASB