Nemocnica budúcnosti? Adam Rujbr navrhol prvú pasívnu nemocničnú budovu v Česku

Projekty českého architekta Adama Rujbra sú dôkazom, že je možné myslieť na potreby pacientov a zdravotníkov, reagovať na špecifické potreby v zdravotníckych budovách aj chrániť životné prostredie. Potvrdzuje to aj pavilón Y II. internej kliniky gastroenterológie a geriatrie Fakultnej nemocnice v Olomouci.

Ste autorom návrhu prvej pasívnej nemocničnej budovy v ČR − pavilónu Y v nemocnici Olomouc. V čom je táto stavba výnimočná? Čo vás pri návrhu inšpirovalo?

Budova ako prvá nemocničná stavba u nás v Česku spĺňa štandardy pasívneho domu, pričom z pohľadu noriem nie je rozdiel, či ide o rodinný dom alebo nemocnicu. Po prvýkrát tu boli v zdravotníckej budove aplikované chladené stropy.

Hľadali sme riešenia, ktoré budú efektívne nielen z pohľadu používateľa, ale aj samotnej výstavby. A pokiaľ sa pýtate na architektonickú inšpiráciu, významne ma ovplyvnili stavby portugalského architekta Álvara Sizu.

Prečo ste sa v projekte rozhodli pre systém spriahnutých nosníkov? Podobné riešenia poznáme skôr z logistických centier a priemyselných hál, sú naozaj vhodné aj do nemocničného prostredia?

Výška budovy bola limitovaná územným plánom, stavebný program bol nekompromisný. Museli sme umiestniť veľký objem prevádzky na relatívne malú plochu areálu. Riešením bolo zníženie konštrukčných výšok podlaží tam, kde neboli prípustné žiadne konštrukčné prvky pod stropom, ktoré by obmedzovali svetlú výšku. Flexibilitu priestoru na budúce prestavby zaisťuje minimum stĺpov v dispozícii.

Konštrukciu s relatívne veľkými rozponmi spolu s tenkými stropmi sa nám podarilo zaistiť vďaka použitiu nosníkov DELTABEAM fínskej spoločnosti Peikko. Znížením konštrukčnej výšky došlo aj k zmenšeniu pôdorysnej plochy schodísk. Budova má vďaka takto zvolenému riešeniu menší objem a vyššiu úžitkovú hodnotu, než by tomu bolo pri použití bežných konštrukčných systémov.

Je pavilón Y teda naozaj „nemocnicou budúcnosti“? Mali ste ako architekt v hlave ešte aj nejaké ďalšie vylepšenia, ktoré nebolo možné realizovať?

Nemocnica budúcnosti, to znie pekne, ale my sme len použili dostupné riešenia, ktoré nám dávajú zmysel z hľadiska úspornosti. Efektívne pracujeme s vymedzeným objemom, logistikou, budova je flexibilná a pripravená na budúce premeny, využíva odpadové teplo, má úsporné a inteligentné osvetlenie. V ďalších projektoch sme sa posunuli ďalej, napr. z hľadiska výroby vlastnej energie potrebnej na prevádzku budovy.

Na Slovensku prevláda názor, že modulárna výstavba má obmedzenia najmä z hľadiska dizajnu a architektúry. Súhlasíte s tým?

Neviem, čo myslíte pod pojmom modulárna výstavba. Ak máte na mysli kontajnerovú výstavbu, tak áno, tam isté obmedzenia sú. Pokiaľ máte na mysli montované konštrukcie z prefabrikovaných prvkov, tam sú také isté obmedzenia, ale dajú sa ľahko prekonať, výhodou je rýchlosť výstavby.

Po prvýkrát tu boli v zdravotníckej budove aplikované chladené stropy.

Tým, že každý komponent nosnej konštrukcie je vyrábaný na mieru, dochádza k výraznej úspore materiálu – nosníky môžu byť už vo výrobe napríklad doplnené oceľovým debnením, ktoré potom vytvorí vonkajší tvar budovy.

Prečo je v našom regióne stále tak intenzívne v popredí výstavba klasickým spôsobom, teda monolit?

Monolitický železobetón ako konštrukčný systém je rokmi osvedčená technológia, ktorá v čase svojho znovuobjavenia staviteľom rozviazala ruky a umožnila vznik úplne nového architektonického slohu – funkcionalizmu. Existujú však aj isté obmedzenia, kde je vhodné pomôcť si modernými konštrukčnými prvkami.

Obľuba monolitických konštrukcií možno súvisí aj so stále nízkou cenou ľudskej práce, nie sú totiž oveľa drahšie než bežné prefabrikované konštrukcie. Prefabrikácia sa ľahšie uplatní v regiónoch, kde je horšie dostupná pracovná sila, myslím, že sa k týmto regiónom už čoskoro priradíme.

Kto by dokázal túto paradigmu zmeniť najefektívnejšie: architekti, investori alebo stavebníci? Kde sa musí začať transformácia stavebníctva, ktoré u nás niekoľko desaťročí žije na technologický dlh?

Investori, pokiaľ si uvedomia, že im pokročilejšie technológie môžu napríklad zvýšiť predajnú plochu. A takisto architekti, ktorí budú poznať dostupné možnosti a budú mať dostatok informácií, aby urobili najvýhodnejšie rozhodnutie v rámci konkrétnej situácie.

Ako hodnotíte súčasné smerovanie architektúry? Ktoré trendy majú potenciál aj v budúcnosti a ako sa bude vyvíjať dizajn napríklad zdravotníckych zariadení?

Nielen zdravotnícke stavby sú svedkami zrýchleného technologického vývoja. Telemedicína prenáša množstvo ambulantných vyšetrení do náramku na ruke pacienta, menia sa nároky na skladovanie fyzických zdravotníckych kariet, dochádza k digitalizácii a zároveň sa neustále menia počty pacientov v závislosti od toho, ako sa vyvíjajú možnosti modernej medicíny a dochádza k predlžovaniu života aj v prípade závažných ochorení.

Významne ma ovplyvnili stavby portugalského architekta Álvara Sizu.

Budovy musia vedieť na tieto potreby reagovať. Musia byť dostatočne flexibilné, umožňovať rýchle a ľahké prestavby. To znamená, že nosná kostra budovy musí byť pevná, stabilná, ale zároveň veľmi subtílna v zmysle minimálneho obmedzenia dispozícií.

Z hľadiska širšej perspektívy odboru sa do popredia dostáva vplyv liečiteľskej architektúry – je potvrdené, že prívetivé prostredie skracuje čas hospitalizácie. Svoju úlohu hrá aj snaha o dosiahnutie uhlíkovo neutrálnych nemocníc, tu majú stavby pred sebou stále veľký potenciál.

Článok priniesla spoločnosť Peikko Slovakia.