Nepopulárny krok: Bratislava daň z nehnuteľností zvýšila, v Košiciach sa zatiaľ nevedia dohodnúť

Samosprávy potrebujú zaplátať výpadok financií v rozpočtoch aj zvyšovaním miestnych daní a poplatkov od januára 2024, medzi nimi je daň z nehnuteľností. Nedostatok peňazí má vplyv na plnenie ich základných úloh vo verejnej doprave, oprave ciest, sociálnej oblasti či školstve, ale aj investičných zámeroch, ktoré komunálni politici prezentujú pred voličmi.

Hospodárenie miest, obcí a krajských samospráv ovplyvnilo viacero faktorov, ako inflácia, vojna na Ukrajine, rast cien energií, stavebných materiálov a prác, zavedenie tzv. daňového bonusu či zvyšovanie platov v školách.

Na porade dňa sú aj úvery

Sú však aj mestá a obce, ktoré sa musia zaoberať obsluhou či refinancovaním úverov od bánk, ktoré si vzali v minulosti na rôzne zámery, alebo chceli z vlastného rozpočtu spolufinancovať eurofondový projekt a teraz musia zvažovať, či sa vôbec do neho pustia.

Mesto Bratislava počíta na budúci rok s dlhovým zaťažením na úrovni 48,58 % a túto hranicu nechce prekročiť. Zároveň chce však čerpať nové úvery vo výške 55 mil. eur, čo bolo jednou z tém rokovania o jeho rozpočte na rok 2024. V budúcom roku bude splatný napríklad úver od ČSOB vo výške 70 mil. eur, ktorý Bratislava plánuje refinancovať.

Vyriešili to návrhom skupiny poslancov

Najnovšie sa k mestám ako Trenčín, Rimavská Sobota či Poprad, ktoré zvýšili daň z nehnuteľností, pridalo vo štvrtok 14. decembra aj hlavné mesto Bratislava. Tento krok avizoval primátor Matúš Vallo pred mesiacom pred televíznymi kamerami so skupinou starostov mestských častí za chrbtom. Napriek tomu na rokovanie nebola predložená riadna novela všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľností z dielne magistrátu. Starosta Ružinova Martin Chren predložil návrh na zvýšenie dane z nehnuteľnosti na úrovni pozmeňovacieho návrhu desiatich starostov, ktorí sú mestskými poslancami.

Zastupiteľstvo odsúhlasilo zvýšenie tejto dane v priemere o 35 % ,v prípade poplatku za odpad v priemere o 30 %, s výnimkami v prípade občanov nad 65 rokov, ktorí budú mať zľavu z poplatku 70 %, a športovci ušetria 50 % za stavby a nebytové priestory alebo ich časti používané na šport. Do bratislavskej pokladnice má daň z nehnuteľností so zvýšenou sadzbou priniesť 65,138 mil. eur, z čoho je 50 % určených pre mesto.

Pri dani z nehnuteľností pre byty a rodinné domy sa sadzba dane v závislosti od lokality zvýši na 1,20 – 1,35 eura za štvorcový meter. Pri dani za chaty a stavby na individuálnu rekreáciu sa má sadzba pohybovať na 3,40 – 5,25 eura za m². V prípade samostatne stojacich alebo hromadných garáží je to 2,25 – 3 eurá za m². Zvyšuje sa tiež sadzba dane za priemyselné stavby či stavby na ostatné podnikanie.

Sadzby rastú v desiatkach percent

Na porovnanie, zvýšením sadzieb tejto dane predpokladá radnica v Trenčíne v roku 2024 príjem 11,6 milióna eur, v prešovskom rozpočte to bude viac o približne 830-tisíc eur. Mesto Lučenec zvýši o 50 % daň za byty, daň za pozemky a daň za stavby vzrastie o 40 %, daň za stavby využívané na podnikanie o 20 %.

V Rimavskej Sobote stúpla daň z nehnuteľností v priemere o 19 %, čo prinesie do rozpočtu o 240-tisíc eur viac. V meste Revúca chýba v rozpočte pre rôzne vládne opatrenia 1,1 mil. eur. Keďže úsporné opatrenia nemali účinok, zastupiteľstvo po 10 rokoch rokuje o zvýšení dane z nehnuteľností.

Košice sú v krízovom režime

Osobitná až nepríjemná situácia pokračuje vo východoslovenských Košiciach, kde nie je dohoda o širšej palete úsporných opatrení. Tamojšiemu magistrátu chýba cca 44 miliónov eur. Mesto je pre nepriaznivú finančnú situáciu od 1. decembra v krízovom režime a od nového roka bude v rozpočtovom provizóriu. Mestskí poslanci odsúhlasili v utorok 12. decembra len niekoľko z navrhovaných opatrení pre budúci rok, so zvýšením vybraných daní a poplatkov sa opäť nestotožnili.