Nezamestnanosť atakuje úrovne spred koronakrízy, platy Slovákov po dvoch rokoch reálne porastú

Pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine či energetická kríza priniesli najmä počas uplynulých rokov našej ekonomike nové výzvy. Slovenský trh práce nie je výnimkou. Udržanie si pracovného miesta, pomalší rast platov v porovnaní s infláciou či home office rezonovali asi najviac.

Pri príležitosti 1. mája – Sviatku práce pripravila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, prehľad, v ktorom sa pozrela na vývoj nezamestnanosti, o koľko sa Slovákom zvýšili platy, v ktorých odvetviach a regiónoch hovoríme o rekordne vysokom počte zamestnaných, ale aj na to, či sa zvyšuje podiel Slovákov pracujúcich z domu. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Štatistického úradu SR a Eurostatu.

Nezamestnanosť atakuje minimá spred koronakrízy

Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v marci 2023 na 5,07 %, čomu zodpovedá 141,1 tisíc nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď. Nezamestnanosť tak  aktuálne opäť atakuje úrovne, ktoré boli evidované tesne pred vypuknutím pandémie.

V januári a februári 2020 dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti úrovne okolo 5 % (t. j. cca 137 – 139 tisíc uchádzačov o prácu). Naposledy sa k tejto úrovni priblížila evidovaná miera nezamestnansoti v novembri 2023, kedy dosiahla 5,02 % a počet nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď klesol tesne pod 140 tisíc.Vyplynulo to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Práve koronakríza predĺžila rady nezamestnaných na úradoch práce. Najdlhšie boli v apríli 2021 s mierou nezamestnanosti na úrovni 8,0 % (219,3 tisíc ľudí bez práce). Lockdowny a sprísnené opatrenia prinášali so sebou nárast počtu nezamestnaných, po uvoľneniach zase prišlo k nárastu počtu pracovných ponúk a opätovnému prijímaniu ľudí do zamestnania. Očakávame, že aj v aktuálnom roku 2024 bude miera nezamestnanosti oscilovať okolo úrovne 5 %.

Zamestnanci pribudli najmä v Bratislavskom kraji a v zdravotníctve či IKT

Na Slovensku bol v roku 2023priemerný počet zamestnancov vykázaný na úrovni 2 399,2 tisíc. Na hodnoty spred pandémie (v roku 2019 na úrovni 2 416,1 tisíc) to však ešte nestačilo. Aj napriek tomu niektoré odvetvia a regióny nielenže vlani prekonali úrovne pred koronakrízou, ale dosahovali dokonca rekordne vysoké počty zamestnaných.

Ide predovšetkým o odvetvia ako vzdelávanie, informačné technológie a komunikácie (IKT), odborné vedecké a technické činnosti či zdravotníctvo a sociálna pomoc. V každom tomto odvetví pribudlo za posledných 5 rokov 11,7 až 15,3 tisíc zamestnancov. Naopak, najväčší úbytok za posledných 5 rokov zaznamenal priemysel s poklesom počtu zamestnancov o vyše 50 tisíc na 509 tisíc.

Spomedzi regiónov dominuje Bratislavský kraj, v ktorom počet zamestnancov od roku 2018 do roku 2023 vzrástol o 33,5 tisíc na vyše 525 tisíc. Bratislavský kraj si tak z celkovej zamestnanosti ukrajuje aktuálne takmer 22 %. Naopak, najvýraznejší úbytok eviduje za posledných 5 rokov Trenčiansky kraj s poklesom počtu zamestnancov o vyše 15 tisíc na niečo cez 238 tisíc. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Rekordná inflácia spôsobila pokles platov. V tomto roku by mali opätovne rásť

Počas uplynulých dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania. Inflácia dosiahla v roku 2022 priemernú hodnotu 12,8 %, v roku 2023 bola vykázaná na úrovni 10,5 %. Rekordne vysokej inflácii tak v týchto dvoch rokoch nedokázal konkurovať ani „celkom slušný“ nominálny rast platov a to na úrovniach 7,7 % a 9,7 %.

Platy Slovákov a Sloveniek tak zaznamenali reálny pokles o – 0,7 % a – 4,5 %.Stalo sa tak po prvýkrát od roku 2012, kedy platy v slovenskom hospodárstve reálne klesli o – 1,2 %.Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla vlani 1 430 eur. V roku 2024 očakávame pomalší rast nominálnych miezd, avšak aj výraznejšie spomalenie inflácie. Po dvoch rokoch reálneho poklesu platov by tak reálne platy mali opätovne rásť.

Podiel pracujúcich z domu na Slovensku klesá

Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval niektorým firmám počas pandémie home office. Údaje Eurostatu ale ukazujú, že ani pandémia nedokázala na Slovensku výraznejšie zvýšiť podiel pracujúcich z domu. V roku 2021, naplno zasiahnutého pandémiou, predstavoval podiel zamestnancov využívajúcich home office pravidelne alebo občas15,0 %.

V ďalších rokoch prišlo k jeho poklesu na 13,1 % v roku 2022 a na 12,7 % v roku 2023. Len pre porovnanie, tesne pred pandémiou bol podiel pracujúcich z domu vykázaný na úrovni 9,5 %. Predpokladáme, že počet zamestnaných Slovákov a Sloveniek pracujúcich z domu sa ani v roku 2024 nezvýši a očakávame obdobnú úroveň ukazovateľa, možno mierne nižšiu, ako počas vlaňajšieho roka.

Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však zamestnávajú iba 10 – 15 % zo všetkých zamestnaných. Home office priniesol zamestnancom, u ktorých je možný, aj niekoľko výhod. Napríklad flexibilnejšiu pracovnú dobu, úsporu času, nakoľko nemusia cestovať do práce či na stretnutia a zároveň viac času na rodinu a hobby.

Výlučne práca z domu však z dlhodobého hľadiska prináša viac problémov ako benefitov. Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt s kolegami a firemnou kultúrou ho formuje aj osobnostne. Mnohé firmy sa už výlučne home officu „presýtili“ a svojich zamestnancov chcú a potrebujú mať na pracovisku.

Na druhej strane im však umožňujú aj niekoľko dní práce z domu. Novým „normálom“ sa tak stal v posledných rokoch mix práce z domu a v kancelárii. Hybridný model spočíva v tom, že niekoľko dní v týždni vykonáva zamestnanec svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3:2.

Zdroj: WOOD & Company