Dostane Nový európsky Bauhaus udržateľnosť do bežného života?

V priestoroch Slovenskej komory architektov sa konalo v novembri významné rokovanie Európskej siete príslušných orgánov v architektúre (ENACA).

Osobne sa ho zúčastnili aj novozvolená prezidentka Európskej rady architektov (Architect´s Council of Europe) Ruth Schagemann a podpredsedníčka SKA a predsedníčka Výboru pre profesijné vzdelávanie architektov, architektka Nora Vranová, ktoré nám poskytli exkluzívny rozhovor o svojich víziách a názoroch na vývoj kultúrno-sociálneho kontextu v našej spoločnosti, klimatické zmeny či vzdelávanie.

Ak by sme mali definovať podstatu trvalej udržateľnosti, v čom podľa teba tkvie? Nestáva sa z nej iba moderná fráza?

Nora Vranová (NV): Udržateľnosť v tom najširšom význame je spôsob existencie, ktorý čerpaním zdrojov na uspokojovanie vlastných potrieb nezaťažuje budúce generácie. V súčasnosti sa ale naozaj chováme, akoby to bola len fráza.

Biokapacitu planéty, čiže prirodzenú schopnosť regenerácie zdrojov a absorpcie znečistenia, využívame na 170 %. Tých 0,7 planéty každoročne dlžíme budúcim generáciám. Do roku 2030 by to pri nezmenenom trende malo byť až 200 %, takže máme najvyšší čas zaradiť spiatočku.

Nedávno si sa na pozvanie rakúskeho Klimatického a energetického fondu zúčastnila podujatia Green Deal and the City (Zelená dohoda a mesto). Ako by si definovala dohodu? Čo boli hlavné body podujatia, v akom duchu sa niesli diskusie a aký je jeho záver?

NV: Úlohou Európskej zelenej dohody je priviesť Európu do roku 2050 k uhlíkovej neutralite. Keďže už dnes väčšina obyvateľov Európy žije v mestách, udržateľné plánovanie a prevádzka miest v tom hrajú zásadnú úlohu. Green Deal and the City bolo jedným z podujatí Technologického sympózia Európskeho fóra Alpbach 2021.

Pozostávalo z prezentácie portugalského architekta Josého Pedra Sousa na tému Nový európsky Bauhaus a z panelovej diskusie o budúcnosti európskych miest. Zaujímavá bola posledná časť, keď moderátor vyzval prítomných, aby sa preniesli do roku 2030 a uchádzali sa o dotáciu z klimatického fondu pre svoj fiktívny projekt udržateľného mestského prostredia.

Musím povedať, že som trochu podvádzala a použila som niektoré tézy z bratislavského Plánu B s cieľom ukázať, že udržateľný rozvoj mesta so správnou víziou sa môže stať realitou. Neskôr som sa k svojmu „podvodu“, samozrejme, priznala, čo vzbudilo, myslím, nefalšovaný záujem diskutujúcich aj divákov o dianie v Bratislave.

Mohla by si nám priblížiť dokument Nový európsky Bauhaus?

Ruth Schagemann (RS): Nový európsky Bauhaus prvýkrát predstavila v septembri 2020 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen počas svojho prejavu o stave Únie v Európskom parlamente. V tom čase to bolo celkom prekvapenie – nič predtým nenaznačovalo, že sa takáto iniciatíva spustí. Je to projekt, ktorý iniciovala samotná predsedníčka Komisie. Iniciatíva bola zahrnutá do stratégie „Renovation Wave strategy“, ktorú predložila EÚ Komisia v októbri 2020. Do Európskej zelenej dohody prináša kultúrny a kreatívny rozmer.

NV: Nový európsky Bauhaus (NEB), podobne ako Bauhaus pred 100 rokmi, je tvorivé interdisciplinárne hnutie, ktoré predstavuje spojenie medzi vedou, technikou, umením a kultúrou. Opiera sa o tri rovnocenné piliere – udržateľnosť, estetiku a inkluzívnosť. Je jedným z nástrojov, ako dostať Európsku zelenú dohodu do každodenného života, ako z napĺňania jej cieľov spraviť pozitívnu, hmatateľnú skúsenosť pre nás všetkých.

Aj napriek tej najvyššej politickej podpore je NEB stále iniciatívou zdola. Na formovaní jeho myšlienok sa podieľajú architekti, dizajnéri, environmentalisti a členovia rôznych združení. NEB má dnes asi 300 oficiálnych partnerov z celej Európy. Výstupy tejto celospoločenskej diskusie formuluje dokument Concept Paper NEB, ktorý obsahuje vízie aj konkrétne odporúčania.

Zostavili ho osemnásti členovia Okrúhleho stola (HLRT) predsedníčky EK, medzi ktorými je okrem už spomenutého Josého Pedra Sousa, napríklad aj Schigeru Ban, Bjarke Ingels, Olafur Eliasson, ale aj Mária Beňačková Rišková, bývalá riaditeľka Slovenského centra dizajnu.

Dnes sa tieto odporúčania stávajú súčasťou oficiálnych európskych politík, ako napríklad Plán obnovy a stability. O význame Nového európskeho Bauhausu svedčí aj nedávno otvorená expozícia Európskej únie na EXPO 2020 v Dubaji s názvom European Architecture as Caregiver.

Expozícia prezentuje Európu cez vynikajúce zrealizované príklady architektúry, „ktorá sa stará“, v súlade s princípmi NEB. NEB je vo svojom procese veľmi inovatívny. Začal sa šesťmesačnou fázou spoločného navrhovania a tvorenia, ktorého cieľom je v spolupráci so zainteresovanými stranami presne definovať, aký bude rozsah a výstupy iniciatívy.

Oznámenie o NEB prijaté v septembri 2021 je inšpirované podnetmi, ktoré Komisia dostala počas fázy spoločného navrhovania. Bolo prijatých viac ako 2 000 príspevkov z celej Európy i mimo nej. Toto oznámenie stanovuje koncepciu Nového európskeho Bauhausu a zahŕňa množstvo politických opatrení a možností financovania. Mnohé programy EÚ začlenia Nový európsky Bauhaus ako prvok kontextu alebo prioritu.

Čo je hlavným cieľom Nového európskeho Bauhausu?

RS: Všeobecnou ambíciou NEB je podporovať Európanov pri vytváraní krajších, udržateľnejších a inkluzívnejších foriem spoločného života. NEB spája Európsku zelenú dohodu s našimi obytnými priestormi. Vyzýva všetkých Európanov, aby si predstavili a spoločne budovali udržateľnú a inkluzívnu budúcnosť, ktorá je krásna pre naše oči, myseľ a dušu.

Je to platforma určená na experimentovanie a spájanie, podporujúca spoluprácu medzi mysliteľmi a činiteľmi, ktorí chcú navrhnúť naše budúce spôsoby spoločného života. Most medzi svetom vedy a techniky a svetom umenia a kultúry.

Pozvanie zmeniť perspektívu a pozrieť sa na naše zelené a digitálne výzvy ako na príležitosti zmeniť naše životy k lepšiemu. Nový európsky Bauhaus ponúka nový prístup k spoločnému hľadaniu inovatívnych riešení zložitých spoločenských problémov prostredníctvom spoločnej tvorby.

Iniciatíva má za cieľ formovať naše myslenie, správanie a trhy na základe nových spôsobov bývania a budovania, a to aj prostredníctvom ovplyvňovania verejného obstarávania. NEB bude spájať občanov, odborníkov, podniky a inštitúcie a uľahčí rozhovory o tom, ako urobiť životné priestory zajtrajška dostupnejšie.

Mobilizuje dizajnérov, architektov, inžinierov, vedcov, študentov a kreatívne mysle naprieč disciplínami, aby prehodnotili trvalo udržateľný život v Európe i mimo nej. Usiluje sa o zlepšenie kvality našich životných skúseností. Zdôrazňuje hodnotu jednoduchosti, funkčnosti a cirkularity materiálov bez toho, aby to ohrozilo náš každodenný život.

Poskytuje finančnú podporu inovatívnym nápadom a produktom prostredníctvom ad-hoc výziev na predkladanie návrhov a prostredníctvom koordinovaných programov zahrnutých do viacročného finančného rámca.

ACE (The Architects’ Council of Europe) považuje NEB za skvelú príležitosť. Aký je váš osobný cieľ v Novom európskom Bauhause?

RS: Zvýšiť povedomie občanov, osôb s rozhodovacou právomocou a zainteresovaných strán v stavebnom sektore o hodnote vysokokvalitnej architektúry a dôležitosti navrhovania a budovania kvalitných miest. Podporovať medziodborovú spoluprácu v sektore.

ACE v duchu NEB iniciovalo Nový európsky Bauhaus Collective (NEBC), ktorý združuje 15 celoeurópskych organizácií zastupujúcich architektov, urbanistov, krajinných architektov, interiérových architektov, inžinierov, dizajnérov, umelcov, pedagógov a výskumníkov. Nový európsky Bauhaus je hnacou silou legislatívnych zmien.

Z dlhodobého hľadiska dúfame, že povedie k pozitívnym zmenám v legislatívnom rámci na všetkých úrovniach riadenia počnúc úrovňou EÚ, ktorá zohráva čoraz väčšiu úlohu v mnohých oblastiach ovplyvňujúcich zastavané prostredie a každodennú prax architektonickej profesie. Na zabezpečenie kvality v zastavanom prostredí je potrebný koherentný a progresívny regulačný rámec na úrovni EÚ.

Domnievame sa, že architektonický projekt robí veci hmatateľnými a konkrétnymi a predstavuje správny moment na implementáciu tohto prístupu tým, že spája všetky zainteresované strany projektu, aby prediskutovali výzvy a dohodli sa na najlepších stratégiách na vytvorenie čo najväčšej hodnoty z minimálnych zdrojov na čo najdlhšie možné obdobie.

Ak kvalitná architektúra dokáže vytvárať významné hodnoty, naopak, nedomyslené stavby môžu spôsobiť značné plytvanie a náklady, a to z krátkodobého hľadiska aj pre budúce generácie.

Si členkou organizácie MANIFEST 2020. Aký je váš hlavný cieľ?

NV: MANIFEST 2020 je práve jedným (a na Slovensku prvým) z tých 300 oficiálnych partnerov NEB. V súčasnosti je naším cieľom najmä šírenie myšlienok Nového európskeho Bauhausu a ich implementácia do praxe. MANIFEST 2020 však vznikol už skôr.

Jeho členmi sú experti pôsobiaci vo verejnom, súkromnom i neziskovom sektore v oblasti územného plánovania, stavebníctva, architektúry a kreatívneho priemyslu.

Od roku 2019 sa snažíme poukazovať na zodpovednosť stavebného sektora za dosahy na zmenu klímy a na nevyhnutnosť urýchlenej transformácie smerom k dlhodobo udržateľnému spôsobu výstavby, inováciám, digitalizácii a vysokej úrovni architektonickej kvality.

Ako môžeme prispieť ku priaznivému vývoju kultúrno-sociálneho kontextu v našej spoločnosti a klimatických zmien?

NV: Základom celospoločenskej premeny je celková zmena paradigmy od kultúry ekonomického rastu po kultúru primeranosti. Od prosperity založenej na spotrebe a neúmernom čerpaní prírodných zdrojov po prosperitu spolupatričnosti. Zaužívané slovné spojenie trvalo udržateľný rast je v podstate oxymoron.

Ako som uviedla na začiatku, my už nemáme kam rásť, môžeme sa však rozvíjať, zlepšovať kvalitu nášho života cez vzdelanie, kultúru a vzťah k prostrediu, v ktorom žijeme. Veľa ľudí bude asi namietať, že by to znamenalo pokles životnej úrovne, a to nie je politicky priechodné… Záleží na tom, čím meriame životnú úroveň – počtom áut na počet obyvateľov alebo napríklad priemernou dĺžkou života v plnom zdraví.

Ako sa tento prístup prejaví v architektúre?

NV: Súčasťou spomenutej zmeny paradigmy je aj prehodnotenie nášho vzťahu k potrebe stavať. Najudržateľnejšia budova je tá, ktorú nepostavíme. To môže znieť pre architekta desivo. Nemyslím si však, že by sme stratili prácu zo dňa na deň.

Ak sa na sektor stavebníctva pozrieme z pohľadu emisií skleníkových plynov, je ako celok zodpovedný za zhruba 39 %. Tieto emisie sa delia na emisie z výroby stavebných materiálov a výstavby (11 %) a na prevádzku budov (28 %). Dnes máme technológie – dostatočne vyskúšané a prístupné – na to, aby sme prevádzkovú energiu novostavieb znížili na 0.

Stačí ich len efektívne využívať. Takže je potrebné sústrediť sa na tých 11 % energie zabudovanej v konštrukciách a začať viac uvažovať o klimaticky neutrálnych materiáloch, o minimalizácii dopravy, o rozumnom narábaní s pôdou.

No a potom tu máme existujúce budovy, kde tých 11 % už vyrobených stojí na existujúcich stavebných pozemkoch s napojením na existujúcu infraštruktúru. Ekologickú záťaž predstavuje ich prevádzka. Tieto budovy je však možné upgradovať, adaptovať a prispôsobovať novým funkciám pri súčasnom zachovaní ich architektonických kvalít.

Odhaduje sa, že do roku 2030 asi 70 % práce architektov budú predstavovať prestavby jestvujúceho stavebného fondu. Držiteľka Pritzkerovej ceny Anne Lacaton hovorí: „Búranie je stratou mnohých vecí – stratou energie, stratou materiálu a stratou histórie.“

Na budovanie rešpektu k životnému prostrediu a k sebe navzájom je potrebná medziodborová transgeneračná výmena poznatkov zohľadňujúca viaceré perspektívy. Je vôbec možné „zmeniť“ naše myslenie? A keď už hovoríme o generačnej výmene, dožijeme sa vôbec zdravého celospoločenského rešpektu k životnému prostrediu?

NV: Začnem od konca. Buď budeme rešpektovať životné prostredie – hneď a dôsledne, alebo životné prostredie prestane rešpektovať nás. Planéta bez ľudí prežije, ľudia bez planéty nie – a mladí to už pochopili. Myslím, že by sme mali viac počúvať mladú generáciu, lebo naše chyby budú musieť riešiť oni. Rovnako sa máme čo učiť od generácií pred nami.

Ľudia v minulosti na výstavbu používali lokálne či obnoviteľné materiály. Dnes im honosne hovoríme klimaticky neutrálne, pre nich to však bolo niečo, čo bolo prirodzene po ruke – drevo, hlina, lokálny kameň, slama… Rovnako recyklácia je stará ako ľudstvo samo, len sa tak nevolala.

Rímske stĺpy nájdete v románskych bazilikách, opracované kamene, staré tehly či trámy sa opakovane používali na novú výstavbu. Podstatne menej energeticky náročná bola aj prevádzka budov – prirodzené vetranie, tienenie, využívanie vody, poloha a orientácia na svetové strany šetrili zdroje, pretože zdroje boli vzácne. Vzácne sú stále, len sme si to prestali uvedomovať.

Nehovorím o romantickom návrate do dreveníc. Tradičné poznanie dnes vieme vďaka špičkovým technológiám využiť ešte efektívnejšie a prispôsobiť ho súčasnému alebo radšej budúcemu životnému štýlu. BIG stavia prototyp obydlia pre pobyt na Marse z nepálenej hliny pomocou obrovskej 3D tlačiarne…

Aké dôležité je v tomto procese vzdelávanie? Ako podľa teba vzdelávať tak, aby sa zodpovednosť za prostredie okolo nás stala našou prirodzenou a pevnou súčasťou?

NV: Vzdelávanie je kľúčové – vždy a vo všetkom. Už od materskej školy si budujeme svoj vzťah k svetu. Ale sústredím sa na vzdelávanie autorizovaných architektov, ktoré mám v Slovenskej komore architektov v gescii. Snažíme sa témy udržateľnosti pravidelne zaraďovať do nášho systému profesijného vzdelávania.

Najmä prostredníctvom príkladov dobrej praxe prezentujeme nielen technologické, ale aj kultúrne či sociálne aspekty udržateľnej výstavby, územného plánovania a krajiny. Naším cieľom je dosiahnuť stav, keď stavať udržateľne bude prvou a najjednoduchšou voľbou každého architekta.

Lebo architekti majú v procese výstavby stále nezastupiteľnú úlohu – sú spravidla prvým kontaktom klienta i dodávateľa stavby, oni by mali vedieť vysvetliť výhody udržateľných riešení aj to, ako ich správne aplikovať. Čiže jedným z kľúčov k udržateľnej výstavbe sú vzdelaní architekti.

V nadchádzajúcom období pripravujete ako skupina podcasty na tému Nový európsky Bauhaus. Môžeš presnejšie povedať, na čo konkrétne sa môžeme tešiť? Kto sa na týchto podcastoch podieľa a s akými organizáciami spolupracujete?

NV: V rámci komunikačnej stratégie „Zelená pre architektúru“, ktorá dominovala napr. aj v tomto ročníku ocenenia CE ZA AR, pripravujeme sériu podcastov „Nový európsky Bauhaus v štyroch kapitolách“. Kapitoly sa týkajú komunít, mesta, budov a hi-tech/lo-tech technológií.

Témy chceme podrobnejšie prebrať formou rozhovorov s pozvanými hosťami, ktoré bude moderovať Martin Zaiček. O koncepte NEB sa budeme rozprávať s Máriou Beňačkovou Riškovou (HLRT predsedníčky EK), o iniciatívach zdola s Barbarou Zavarskou (PUNKT/CTZN).

Na tému mesta sme pozvali zástupcov bratislavského magistrátu a mesta Trnava – laureáta tohtoročnej ceny CE ZA AR v kategórii Patrón architektúry. K udržateľnej výstavbe budov sa vyjadria architekti Andrea Borská a René Baranyai.

Asi najviac sa ale teším na duel recykling a digitalizácia. Túto zdanlivo nesúrodú dvojicu tém by mali spojiť Petra Cséfalvayová (INCIEN) a páni zo štúdia Subdigital. Verím, že podcasty zarezonujú a priblížia hodnoty Nového európskeho Bauhausu širšej verejnosti.