Nové možnosti tepelnej izolácie plochých striech
Tepelné izolácie v konštrukciách plochých striech zaznamenávajú neustály vývoj, ktorý sa týka funkčných, úžitkových i technologických vlastností. Projektanti, realizátori a výrobcovia sa snažia o ich vylepšenie, čím by sa, samozrejme, zefektívnila technológia výstavby, ako aj kvalita a spoľahlivosť striech.
Pri vývoji nových tepelných izolácií sa kladie dôraz najmä na:- sprísnenie požiadaviek na tepelnú ochranu a energetickú efektívnosť budov,
- komplexný prístup v ponímaní celkovej energetickej náročnosti, okrem iného aj výrobnej,
- hodnotenie záťaže životného prostredia, celkovú bilanciu materiálu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a životného cyklu budovy,
- ďalšie fyzikálne vlastnosti (napr. akustické a vlhkostné) alebo bezpečnosť konštrukcie (napr. požiarna odolnosť, reakcia na oheň),
- zlepšenie mechanických vlastností s ohľadom na bodové i plošné zaťaženie,
- zefektívnenie montáže (časové i materiálové) a odbúranie ťažkej manuálnej práce,
- zefektívnenie logistiky a nárokov na skladové hospodárstvo či prepravu materiálu.
Výskum a vývoj v oblasti výroby tepelných izolácií na báze minerálnych vlákien v ostatných rokoch smeroval najmä k zlepšeniu tepelnotechnických vlastností a tepelnej odolnosti v základnej hmote materiálu. Tepelné izolácie na báze sklenej vlny sa vo všeobecnosti vyznačovali dobrými hodnotami súčiniteľa tepelnej vodivosti a vhodnými technologickými vlastnosťami (elasticita, dekomprimovateľnosť, nižšia prašnosť), mali však nižšiu tepelnú odolnosť, čo ich obmedzovalo z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Jedným z výsledkov vývoja je nový rad izolácií zo sklenej vlny s týmito charakteristickými znakmi:
- nová patentovaná technológia výroby,
- spojenie výhod sklených a čadičových izolácií,
- vhodné základné vlastnosti ako vysoká požiarna odolnosť konštrukcie, vysoká odolnosť materiálu proti pôsobeniu vyšších teplôt, dobré tepelnoizolačné vlastnosti, nižšia objemová hmotnosť, vysoká pružnosť,
- široká škála výrobkov s rôznymi možnosťami uplatnenia.
K základným vlastnostiam možno prirátať aj vhodné zvukovoizolačné vlastnosti, nízku hmotnosť jednotlivých stavebných dielcov, vysokú stabilitu a flexibilitu či časovo nenáročnú aplikáciu tepelnoizolačných materiálov.
Inovácie v technológii výroby so sebou priniesli predovšetkým patentovanú konštrukciu odstreďovacej dýzy, ako aj zmenu teploty pri odstreďovaní vlákna, ako je to uvedené v tab. 1.
Táto nová technológia umožnila najmä zlepšenie odolnosti proti vysokým teplotám a zároveň reakcie na oheň (trieda A1 alebo A2). Samotnou technológiou vytlačovania vlákna i ďalšími inováciami v technológii spájania sa podarilo vylepšiť tepelnotechnické vlastnosti s ohľadom na súčiniteľ tepelnej vodivosti, prievzdušnosť i vlhkostné vlastnosti. Na obr. 1 vidieť rozdiel v homogenite základného materiálu novej generácie na báze skleného vlákna v porovnaní s materiálom na báze čadičovej vlny, z ktorého možno dedukovať vplyv na prenosové javy pri zdieľaní tepla v tepelnoizolačnej hmote.
Obr. 1 Mikroskopická zväčšenina základného materiálu tepelnej izolácie na báze sklenej vlny (vľavo) a čadičovej vlny (vpravo) |
Tab. 2 Závislosť charakteristickej hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti od teploty materiálu na báze sklenej vlny s porovnateľnou objemovou hmotnosťou 60 kg/m3 (A) a materiálu na báze čadičovej vlny s porovnateľnou objemovou hmotnosťou 100 kg/m3 (B)
V tab. 2 je znázornené správanie sa tepelnej izolácie na báze sklenej vlny s inovovanou technológiou pri vysokých teplotách z pohľadu tepelnej vodivosti.
Obr. 3 Závislosť redukcie hrúbky od teploty pre sklenú vlnu (Glass wool), čadičovú vlnu (Stone wool) a novú generáciu minerálnej vlny
Porovnanie vo vzťahu k prievzdušnosti materiálu je uvedené v tab. 3.
Odolnosť proti vysokým teplotám pre jednotlivé materiálové bázy je zdokumentovaná na obr. 3.
Nové materiály pre jednoplášťové ploché strechy
S ohľadom na uvedené požiadavky a skutočnosť, že pri 90 % súčasných jednoplášťových striech je izolácia mechanicky fixovaná, sa vyvinulo a uviedlo na trh niekoľko typov tepelnoizolačných materiálov s lepšími fyzikálnymi i technologickými vlastnosťami.
Aktuálna požiadavka vyplývajúca z hygieny pracovného prostredia predpokladá maximálnu hmotnosť jednej izolačnej platne 15 kg. Nová generácia tepelných izolácií má nízku objemovú hmotnosť, ktorá umožňuje jednoduchú manipulovateľnosť pri optimálnom rozmere platne.
Príklad: Tepelná izolácia s hrúbkou 175 mm, rozmermi 1 200 × 900 mm a objemovou hmotnosťou 87 kg/m3 má hmotnosť jednej platne 14,93 kg. Rozmery vyhovujú aj s ohľadom na nový program paletizácie, ktorý umožňuje zvýšiť efektívnosť logistiky stavby. Táto izolácia patrí medzi najľahšie pre jednoplášťové strechy a má vhodné tepelnoizolačné vlastnosti, ktoré sú charakterizované deklarovanou hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti λ = 0,037 W/(m . K).
V národnej norme STN 73 0540 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov – Tepelná ochrana budov je odporúčaná hodnota súčiniteľa prechodu tepla plochej strechy U maximálne 0,2 W/(m2 . K). Aj s ohľadom na prísne energetické kritérium a hodnoty globálneho ukazovateľa pre zaradenie budovy (pri novostavbách do kategórie B) v energetickej certifikácii sa odporúča hodnotu U posunúť na 0,15 W/(m2 . K), hoci pri nízkoenergetických a energeticky pasívnych domoch sa už stáva štandardom hodnota U = 0,1 až 0,12 W/(m2 . K).
Nové produkty tepelných izolácií majú hodnotu krátkodobej nasiakavosti v zmysle EN 13162 < 0,3 kg/m2.
V tab. 4 sú uvedené zodpovedajúce hrúbky tepelných izolácií pre jednoplášťové ploché strechy.
Tab. 4 Skladby jednoplášťovej plochej strechy z novej generácie tepelnoizolačných materiálov na báze minerálnej vlny. Údaj v zátvorke je trieda tepelnej vodivosti.
Tepelnoizolačné materiály novej generácie dosahujú hodnoty stlačiteľnosti v zmysle EN 826 až do 40 kN/m2 a hodnoty bodovej stlačiteľnosti na plochu 5 × 5 mm do 400 N.
Dôležitou technologickou vlastnosťou materiálov je dobrá opracovateľnosť a možnosť rezania jednoduchými nástrojmi na stavbe.
Obr. 4 Význam stlačiteľnosti a bodovej stlačiteľnosti z hľadiska technológie |
Záver
Funkčné a technologické vlastnosti novej generácie materiálov na báze minerálnej vlny umožňujú návrh a realizáciu plochých striech s vyššou kvalitou a spoľahlivosťou pri použití efektívnejšej technológie výstavby.
TEXT: prof. Ing. Jozef Štefko, PhD.
FOTO: Saint-Gobain Isover
Autor pôsobí na TU vo Zvolene a je externým konzultantom firmy Saint-Gobain Isover.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.