Nové využitie strešných a podkrovných priestorov

Priestory v centre mesta sú vysoko cenené najmä pre atraktívnu polohu, obvykle s jedinečným výhľadom na strešnú panorámu alebo pre výbornú dostupnosť občianskej vybavenosti. Majú však aj svoje tienisté stránky. V centre sa zle parkuje a je tam hluk. Ani tieto negatíva nemajú zásadný vplyv na iniciatívu investorov ovládnuť všetky strechy a podkrovia. Veľmi často sa snaha využiť každý štvorcový meter v čo najväčšom počte podlaží končí žalostne. Vznikajú architektonické paškvily, niektoré trvalé, iné, našťastie, provizórne. Na druhej strane sa dajú nájsť aj vydarené príklady, výnimočné prístupom projektantov so zmyslom pre citlivú kompozíciu alebo, naopak, pre kontrastný efekt.

Autorovi sa pri snahe o efektné využitie podkrovia v budove na žilinskej Štefánikovej ulici podaril husársky kúsok. Kus jurkovičovskej inšpirácie umiestnil do centra mesta v 21. storočí, žiaľ, s katastrofálnym výsledkom. Vikiere síce ako-tak rešpektujú raster okien o podlažie nižšie a obyvatelia majú z balkónika isto pekný výhľad, ale kombinácia priveľkého presahu strechy, dekoratívnej drevorezby, plastových okien a kovaného zábradlia k tomu je ako vystrihnutá z nočnej mory architekta. Celú kompozíciu zachraňuje iba fakt, že bežný chodec smrteľník zväčša tak vysoko nevzhliadne.

Bezkonkurenčná prehra mesiaca! Nadrozmerný vikier už len dokonal dielo skazy na meštianskom dome na Hornom vale v Žiline, kde prvou bolestivou ranou bola úprava vstupu do domu a druhou zmena veľkosti uličných okien. Pokus zopakovať motív vstupného portálu na lemovaní vikiera vyvoláva dojem dvojitých úst, ktoré volajú o pomoc. Dúfam len, že južné slniečko dopraje majiteľom príjemné raňajky na čerstvom vzduchu, o doladenie atmosféry sa im už postará pastelový reklamný transparent, ktorých je, mimochodom, v centre Žiliny na škodu veci priveľa.

Len o dva domy ďalej na tej istej žilinskej ulici, a hľa, aké potešenie pre oko! Budova je síce nadstavaná o pomerne veľkú hmotu dvoch podlaží s podkrovím, ale autor mal cit pre estetiku a zmysel pre kombinovanie materiálov. Namiesto prvoplánových vikierov na sedlovej streche použil ľahkú sklenenú plochu, obohatenú o súčasný dekoratívny a funkčný prvok exteriérových žalúzií. Z uličného pohľadu nadstavbu uzatvára jednoduché kovové zábradlie s výplňou z matného skla. Farebné odlíšenie parteru je ďalší dobrý bod, budova tak získala rovnováhu. Elegantná výhra mesiaca!

Táto nadstavba na Vajnorskej ulici v Bratislave by bola zaujímavá, keby jej v celkovom vyznení nezavadzal pôvodný objekt pod ňou. Architekt si svojsky interpretoval myšlienku tvoriť v duchu doby. Tri podlažia zasklenej plochy so zábradlím pripomínajú akéhosi ahasvera, ktorému dobre padlo odpočinúť si na bytovke z päťdesiatych rokov 20. storočia. Dva rôzne objemy k sebe vôbec nepasujú, nie je tam čitateľná žiadna snaha o prepojenie. A priam sa núka otázka, či by investor nepotiahol aj vyššie, keby statik dovolil.

Trochu z iného súdka je objekt v Bratislave na Račianskej ulici. Tu akoby architekt viac myslel pri výbere materiálov a tvarovaní nových podlaží na budúcich obyvateľov. Cítiť tu previazanosť starého s novým. Drevené prvky na fasáde zjemňujú a odľahčujú nadstavanú hmotu. Aj strecha v neutrálnom sivom plechovom vyhotovení pasuje do celého konceptu. Nové dispozície síce nerešpektujú okenný raster spodných poschodí bytového domu, ale na výslednom kultivovanom dojme to neuberá.

Mária Nováková
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

–>–>