Zachovaลฅ pรดvodnรฉ alebo postaviลฅ novรฉ? O budรบcnosti novรฉho Istropolisu
O budรบcnosti Domu odborov na Trnavskom mรฝte v Bratislave sa mnoho diskutuje. ฤasลฅ odbornej verejnosti volรก po zachovanรญ pรดvodnej budovy. ฤalลกรญ, vrรกtane developera, tvrdia, ลพe Istropolis a jeho okolie je 40 rokov zanedbรกvanou a mลtvou zรณnou, ktorรก je bez zรกsahu sรบkromnรฉho investora neudrลพateฤพnรก. Preto sme sa vรกm pokรบsili prezentovaลฅ nรกzory relevantnรฝch strรกn.
Immocap: Preฤo bola budova doplnenรก do registra DOCOMOMO aลพ po naลกej kรบpe?
Developerskรก spoloฤnosลฅ Immocap (1) nadobudla pozemky na Trnavskom mรฝte a budovy Domu odborov Istropolis v sรบลฅaลพi organizovanej Jednotnรฝm majetkovรฝm fondom v roku 2017. Sรบลฅaลพ organizovala medzinรกrodnรก poradenskรก spoloฤnosลฅ PWC.
Pred kรบpou pozemkov a stavieb na Trnavskom mรฝte bolo vykonanรฉ detailnรฉ preskรบmanie vลกetkej dostupnej odbornej literatรบry, ktorรก sa tรฝkala komplexu pรดvodnรฉho Domu odborov, znรกmeho pod nรกzvom Istropolis.
V jednom zo zรกkladnรฝch diel Architektรบra na Slovensku โ struฤnรฉ dejiny Dom odborov uvedenรฝ vรดbec nie je (2). V obsiahlej monografii Architektรบra Slovenska v 20. storoฤรญ (Dulla โ Moravฤรญkovรก, 2002, Slovart) uvedenรฝ sรญce je, ale jeho รบdajnรฝ vรฝnimoฤnรฝ charakter sa tam neuvรกdza na rozdiel od inรฝch stavieb.
Keฤ si ktokoฤพvek preฤรญta popis skutoฤne vรฝnimoฤnรฝch diel, ako sรบ napr. Krematรณrium v Bratislave alebo budova Slovenskรฉho rozhlasu v Bratislave, tak hneฤ pochopรญ, ลพe vรฝznam Domu odborov Istropolis a skutoฤne najvรฝznamnejลกรญch stavieb je neporovnateฤพnรฝ.
Skutoฤnosลฅ, ลพe komplex Domu odborov nie je jednou z najvรฝznamnejลกรญch stavieb slovenskej moderny, je ilustrovanรก aj tรฝm, ลพe dokonca do roku 2018 Dom odborov nefiguroval v nรกrodnom a medzinรกrodnom registri vedenom pracovnou skupinou DOCOMOMO (zรกpis do nรกrodnรฉho registra sa uskutoฤnil rok po akvizรญcii Istropolisu a eลกte v roku 2020 nebolo moลพnรฉ na strรกnke medzinรกrodnรฉho registra DOCOMOMO Dom odborov nรกjsลฅ).
Je len zhodou nรกhod, ลพe tรบto budovu doplnili do svojho registra teoretici architektรบry aลพ po naลกej kรบpe? V registri sa pritom uลพ v tom obdobรญ nachรกdzalo 62 vรฝznamnรฝch stavieb.
Kde sรบ teda hodnoty Domu odborov?
Naลกe posudzovanie vรฝznamu Domu odborov v komunite historikov architektรบry by nebolo รบplnรฉ, ak by sme nezobrali do รบvahy aj knihu Modernรฉ a/alebo totalitnรฉ v architektรบre 20. storoฤia na Slovensku, ktorej autorkou je prรกve prof. H. Moravฤรญkovรก (3). Nie je prekvapenรญm, ลพe Dom odborov nie je v tejto publikรกcii vรดbec spomenutรฝ.
Na druhej strane autorka sprรกvne pomenovala dรดvody odmietania hodnรดt modernej architektรบry, ktorรฉ sa v plnej miere vzลฅahujรบ aj na Istropolis.
โArchitektรบra neskorรฉho modernizmu druhej polovice 20. storoฤia, najmรค jej monumentรกlne prejavy, na Slovensku eลกte stรกle ฤelia negatรญvnym reakciรกm nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti. Pamiatkari ich odmietajรบ zapisovaลฅ do zoznamu nรกrodnรฝch kultรบrnych pamiatok s odรดvodnenรญm, ลพe โdo historickej urbanistickej ลกtruktรบry … vniesli chaos svojou hmotou a architektonickรฝm stvรกrnenรญmโ.
Intelektuรกli, najmรค tรญ pravicovรญ, ich povaลพujรบ za โhnijรบce a pรกchnuce ruinyโ totalitnรฉho reลพimu. Starลกia generรกcia architektov, najmรค predstavitelia architektonickej postmoderny kritizujรบ stavby, kde ich pozadรญm bola totalitnรก ideolรณgia vlรกdnucej stranyโ. A konลกtatujรบ, ลพe obdivovaลฅ ich mรดลพu len โฤพaviฤiarski revolucionรกri zo zahraniฤia a zlatรก mlรกdeลพโ.
Pamรคtnรญci z radov vtedy aktรญvnych architektov vรคฤลกinou obhajujรบ svoje diela. Aj keฤ niektorรญ priznรกvajรบ, ลพe โmnohรฉ z nich mรกme dnes nadmernรฉโ,โ uvรกdza v publikรกcii Moravฤรญkovรก.
V publikรกcii Slovenskรก architektรบra 1976 โ 1980 (4) od autorov T. Zalฤรญka a M. Dullu (tieลพ ฤlen zdruลพenia DOCOMOMO) sa dokonca poukazuje na negatรญvne urbanistickรฉ hodnoty lokality vtedy rozvรญjajรบceho sa Trnavskรฉho mรฝta (bรฝvalรฉ Nรกmestie Frantiลกka Zupku):
โAj napriek tomu, ลพe sa do vรฝstavby okolia Nรกmestia F. Zupku (kde okrem trลพnice stojรญ Dom odborov a techniky a je tu prvรฝ bratislavskรฝ podchod) investovali nemalรฉ prostriedky, pรดsobรญ tento priestor neucelenรฝm, nรกhodnรฝm dojmom. Je ลกkoda, ลพe eลกte stรกle je oveฤพa ฤพahลกie realizovaลฅ takรฉ diela, ktorรฉ svojou osamotenosลฅou a veฤพkรฝm nรกrokom na okolitรฉ plochy narรบลกajรบ ucelenosลฅ mestskรฉho priestoru, ako takรฉ, ktorรฉ mesto sceฤพujรบ.โ
Obrat v hodnotenรญ
S vedomosลฅou o marginรกlnom architektonickom vรฝzname a posรบdenรญ tohto komplexu v odbornej obci (vrรกtane prof. Moravฤรญkovej) sme pristรบpili k jeho kรบpe. Od zaฤiatku sme transparentne a verejne vyhlรกsili nรกลก zรกmer zachovaลฅ v novom Istropolise kultรบrno-spoloฤenskรบ funkciu. Rovnako sme sa verejne zaviazali zachovaลฅ a vyuลพiลฅ umeleckรฉ diela nachรกdzajรบce sa v Dome odborov v novom projekte.
Naลกe aktivity sme zรกroveล konzultovali aj s autormi Domu odborov, od ktorรฝch sme za nemalรบ sumu kรบpili aj autorskรบ licenciu na akรฉkoฤพvek รบpravy budovy podฤพa nรกลกho rozhodnutia. A to vrรกtane oprรกvnenia na jeho odstrรกnenie.
To, ลพe Istropolis nie je โmarginรกlne“ dielo bolo zrejmรฉ uลพ dรกvno predtรฝm, ako ho nadobudol sรบฤasnรฝ vlastnรญk. (DOCOMOMO)
Snaลพili sme sa odbornej verejnosti aj ฤlenom skupiny DOCOMOMO otvorene vysvetliลฅ dรดvody naลกich rozhodnutรญ. ย Sme preto prekvapenรญ, ลพe pani prof. Moravฤรญkovรก a jej kolegovia z oddelenia architektรบry Historickรฉho รบstavu SAV, ktorรญ dlhรฉ desaลฅroฤia nejavili o Dom odborov opravdivรฝ zรกujem, nehodnotili a nevyzdvihovali jeho รบdajnรบ kvalitu. Teraz (od roku 2018) vytvรกrajรบ aktuรกlnu mediรกlnu a politickรบ bรบrku.
Mediรกlnym tlakom sa snaลพia vykresliลฅ naลกu spoloฤnosลฅ ako developera niฤiteฤพa. Snaลพia sa zviezลฅ a priลพiviลฅ na vlne spoloฤenskej nespokojnosti, ktorรก poslednรฉ roky graduje na Slovensku. Ako sme uviedli vyลกลกie, z odbornรฉho hฤพadiska ide o nepopierateฤพnรฝ obrat v hodnotenรญ architektonickรฉho vรฝznamu Domu odborov o 180 stupลov.
Tento obrat nikto z dotknutรฝch nevysvetฤพuje a ani nevie vysvetliลฅ a my ho povaลพujeme za รบฤelovรบ zmenu nรกzoru prรกve predstaviteฤพov DOCOMOMO (prof. H. Moravฤรญkovรก, prof. M. Dullaaspol.). Jedinรฉ vysvetlenie, ktorรฉ sme zachytili, bolo, ลพe zรกpis tejto budovy do zoznamov DOCOMOMO bol navrhnutรฝ po vykonanรญ vรฝskumu zo strany DOCOMOMO.
Budovu Domu odborov vลกak vลกetci podrobne poznali a pred rokom 2018 nikomu zo sรบฤasnรฝch navrhovateฤพov ani len nenapadlo, ลพe by si zasluhovala nejakรบ zvรฝลกenรบ pozornosลฅ. Prof. Moravฤรญkovรก a jej kolegovia, samozrejme, detailne poznajรบ vลกetku literatรบru, tรฝkajรบcu sa Domu odborov. Musia vedieลฅ, ลพe v hodnotenรญ Domu odborov vykonali veฤพkรฝ posun. My vลกak netvrdรญme, ลพe Dom odborov neexistoval, alebo ลพe nebol spomenutรฝ medzi viac ako 800 inรฝmi dielami, ktorรฉ sรบ zahrnutรฉ napr. v publikรกcii Architektรบra Slovenska v 20. storoฤรญ.
Kaลพdรฝ, kto si dรก toฤพko nรกmahy ako my, vลกak potvrdรญ, ลพe jeho hodnotenie bolo triezve a neporovnateฤพnรฉ s existujรบcimi architektonickรฝmi skvostmi, o ktorรฝch panuje medzi laickou aj odbornou verejnosลฅou zhoda.
Istropolis bol na okraji zรกujmu odbornรญkov
Dneลกnรฝ stav komplexu budov Domu odborov je dรดkazom, ลพe ochrana Istropolisu bola, ลพiaฤพ, na okraji zรกujmu teoretikov architektรบry poฤas uplynutรฝch 40 rokov. DOCOMOMO ani Historickรฝ รบstav SAV a ani ลกtรกt neiniciovali ลพiadne kroky smerujรบce k zvrรกteniu deลกtrukcie stavu Domu odborov v ฤase, keฤ bol vo vlastnรญctve Jednotnรฉho majetkovรฉho fondu zvรคzov odborovรฝch organizรกciรญ SR (JMF).
Mรกlo znรกmou skutoฤnosลฅou je, ลพe vรคฤลกina pozemkov na Trnavskom mรฝte bola aลพ do roku 2010 vo vlastnรญctve Slovenskej republiky. Na zรกklade sรบhlasu Ministerstva financiรญ zo dลa 14. 11. 2009 bola uzatvorenรก zรกmennรก zmluva, na zรกklade ktorej nadobudol JMF pozemky pod a v okolรญ areรกlu Istropolis na Trnavskom mรฝte.
ล tรกt ani DOCOMOMO nikdy nevykonali ลพiadne kroky v zรกujme ochrany pred dlhoroฤnou, verejne znรกmou postupnou deลกtrukciou Domu odborov, ktorรฝ dnes vyhodnocujรบ ako jedno z najvรฝznamnejลกรญch diel moderny.
DOCOMOMO: Hovorme o kvalite unikรกtneho diela
โNamiesto reakcie na รบtoฤnรฉ vyjadrenia vlastnรญka Istropolisu by sme radลกej hovorili o kvalite tohto unikรกtneho diela a jeho zachovanรญ,โ uvรกdza sa v stanovisku DOCOMOMO, ktorรฉ organizรกcia poskytla pre magazรญn ASB.
โNechceme sa nechaลฅ zatiahnuลฅ do โosobnรฝchโ sporov, ktorรฉ zahmlievajรบ podstatu, a tou je existencia tohto vรฝnimoฤnรฉho domu. Naลกรญm zรกujmom je uchovanie architektonickรฝch a pamiatkovรฝch hodnรดt Istropolisu a v ลพiadnom prรญpade nรกm nejde o snahu poลกkodzovaลฅ developera.
Myslรญme si, ลพe nie je nutnรฉ komentovaลฅ รบฤelovo a z kontextu vytrhnutรฉ citรกty z prรกc niektorรฝch vรฝskumnรญkov. Developer sa nimi snaลพรญ vyvolaลฅ dojem, ลพe dielo nie je hodnotnรฉ, respektรญve nebolo ako hodnotnรฉ vnรญmanรฉ v obdobรญ, keฤ ho nadobudol, a teda ลพe ho v dobrej viere kupoval ako objekt na zbรบranie. Nie je to vลกak pravda.โ
Nie je to marginรกlne dielo
To, ลพe Istropolis nie je โmarginรกlneโ dielo bolo zrejmรฉ uลพ dรกvno predtรฝm, ako ho nadobudol sรบฤasnรฝ vlastnรญk. Miestne zastupiteฤพstvo Bratislava-Novรฉ Mesto totiลพ uลพ v roku 2008 schvรกlilo sรบbor objektov Domu odborov a kultรบrneho zariadenia Istropolis za pamรคtihodnosลฅ.
Pre upresnenie eลกte dodajme, ลพe v tom ฤase potvrdzovali skutoฤnosลฅ, ลพe Istropolis patrรญ k vรฝznamnรฝm architektonickรฝm dielam Bratislavy a Slovenska, aj ฤalลกie registre a publikรกcie. Dneลกnรฝ Istropolis, bรฝvalรฝ Dom odborov, techniky a kultรบry, je od roku 2009 zapรญsanรฝ v Registri modernej architektรบry Slovenska. Je vรฝberom najlepลกรญch diel modernizmu na Slovensku.
V roku 2010 bol tento komplex zaradenรฝ do databรกzy vรฝnimoฤnรฝch eurรณpskych divadelnรฝch architektรบr v rรกmci medzinรกrodnรฉho projektu Theatre architecture. V roku 2015 vznikla medzinรกrodnรก databรกza najvรฝznamnejลกรญch pamiatok modernรฉho hnutia DOCOMOMO Virtual Exhibition, do ktorej bol zaradenรฝ aj Istropolis.
Z mnoลพstva ฤalลกรญch publikรกciรญ spomeลme aspoล niektorรฉ. V roku 2002 vyลกla doteraz najrozsiahlejลกia monografia o architektรบre 20. storoฤia na Slovensku. Vo vรฝbere najvรฝznamnejลกรญch stavieb tohto obdobia je uvedenรฝ aj Istropolis (5). V roku 2007 bol Istropolis zaradenรฝ do publikรกcie Eastmodern: Architecture and Design of the 1960s and 1970s in Slovakia (6).
V tom istom roku bol Istropolis zaradenรฝ do sprievodcu po modernej architektรบre Slovenska (7). V roku 2010 sa budove Istropolis venoval vรฝskum v rรกmci medzinรกrodnรฉho projektu Theatre architecture in Central Europe, ktorรฝ bol publikovanรฝ aj kniลพne (8), (9). V roku 2013 usporiadali vo vรฝstavnรฝch priestoroch FA STU vรฝstavu Konฤek Skoฤek Titl, ktorรก predstavila najvรฝznamnejลกie diela tรฝchto autorov vrรกtane Istropolisu. V tom istom roku vyลกla aj rovnomennรก publikรกcia Konฤek Skoฤek Titl (Bratislava, STU 2013).
Nezabรบdajme na autorov komplexu
Dovolรญme si upozorniลฅ aj na autorov komplexu, o prรกvach ktorรฝch sa akosi zabรบda hovoriลฅ pri snahe bรบraลฅ tento vรฝnimoฤnรฝ dom. Ferdinand Konฤek, Iฤพja Skoฤek a ฤฝubomรญr Titl je trojica architektov a autorov komplexu, ktorรญ boli v roku 2016 ocenenรญ najvรฝznamnejลกou nรกrodnou cenou za architektรบru โ Cenou Emila Belluลกa za celoลพivotnรฉ dielo.
Je len zhodou nรกhod, ลพe tรบto budovu doplnili do svojho registra teoretici architektรบry aลพ po naลกej kรบpe? (Immocap)
Dodajme, ลพe jedno z ich ลฅaลพiskovรฝch diel, ktorรฉ ich sprevรกdzalo v podstate od zaฤiatkov ich spoluprรกce, bol prรกve Dom odborov, kultรบry a techniky, teda dneลกnรฝ Istropolis. Tu pripomรญname, ลพe samotnรฝ komplex zรญskal krรกtko po realizรกcii, v roku 1982, cenu vtedajลกieho ministra vรฝstavby a techniky za najlepลกiu prรกcu โ Dom odborov. Pri prรญleลพitosti udelenia Ceny Emila Belluลกa vyลกla ฤalลกia publikรกcia mapujรบca ich dielo (Bratislava, Spolok architektov Slovenska 2016).
Preฤo aลพ teraz?
ฤasto nรกm kladรบ otรกzku, preฤo aลพ teraz. รsilie zachovaลฅ tento objekt sa odvรญja od jeho priameho ohrozenia. Nรกvrh na vyhlรกsenie za nรกrodnรบ kultรบrnu pamiatku sme podali, keฤ sme sa dozvedeli, ลพe vlastnรญk plรกnuje tento dom zbรบraลฅ. Teda v roku 2019.
Takรฉto rozhodnutie povaลพujeme za legitรญmne, keฤลพe systematickรฉ zapisovanie pamiatok z obdobia povojnovej moderny, ลพiaฤพ, na Slovensku eลกte neprebieha. Pri naลกich kapacitรกch a pracovnรฝch moลพnostiach tak dokรกลพeme viac-menej len sanovaลฅ najohrozenejลกie objekty. Z tรฝch najvรฝznamnejลกรญch spomeลme aspoล OD Prior a Hotel Kyjev v Bratislave a Prior v Koลกiciach alebo Dom kultรบry v Banskej Bystrici.
Radi by sme sรบฤasne pripomenuli, ลพe spomรญnanรฝ podnet na vyhlรกsenie komplexu za nรกrodnรบ kultรบrnu pamiatku je dodnes tรฉmou rokovanรญ na Pamiatkovom รบrade SR a Ministerstve kultรบry SR.
ฤo je to DOCOMOMO
Medzinรกrodnรก organizรกcia DOCOMOMO (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of the Modern Movement) sa zaoberรก vรฝskumom, dokumentรกciou, propagรกciou a ochranou pamiatok modernej architektรบry. Vznikla v roku 1990 v Holandsku a Slovensko je jednรฝm z jej zakladajรบcich ฤlenov. V sรบฤasnosti sรญdli v Lisabone a zdruลพuje vyลกe 40 nรกrodnรฝch pracovnรฝch skupรญn.
Slovenskรก odnoลพ sa dlhodobo venuje aj spracovรกvaniu nรกrodnรฉho registra pamiatok modernรฉho hnutia. Ten momentรกlne obsahuje 101 objektov a vznikรก etapovite. Kaลพdรก stavba je totiลพ detailne zdokumentovanรก a spracovanรก.
Preto ฤlenmi DOCOMOMO nie sรบ iba architekti, ale aj kunsthistorici ฤi teoretici a kritici architektรบry.ย Vรฝber stavieb odrรกลพa posun pozornosti a postup bรกdateฤพskรฝch prรกc tejto organizรกcie. Ako aj programovรฉ tรฉmy jednotlivรฝch medzinรกrodnรฝch konferenciรญ DOCOMOMO.
Immocap k pamiatkovej ochrane: Odmietame vyhlรกsenie Domu odborov za Nรกrodnรบ kultรบrnu pamiatku
Zรกsadne odmietame moลพnosลฅ vyhlรกsenia Domu odborov za nรกrodnรบ kultรบrnu pamiatku (NKP), lebo nie sรบ splnenรฉ zรกkonnรฉ predpoklady. Pamiatkovรฝ รบrad vyhlรกsil v dvoch prelomovรฝch rozhodnutiach doktrรญnu, ลพe pri modernรฝch stavbรกch nebude prihliadaลฅ iba na architektonickรฉ hodnoty diela, ale v sรบlade so zรกkonom na sรบhrn pamiatkovรฝch hodnรดt.
ลฝe nebude sankcionovaลฅ vyhlรกsenรญm za NKP takรฉ diela, pri ktorรฝch doลกlo zo strany totalitnรฉho reลพimu k niฤeniu pamiatok a bude vลพdy zvaลพovaลฅ zรกujmy mesta a udrลพateฤพnosti predmetu ochrany (uvedenรฉ nevyhlรกsenie Hotela Kyjev za NKP).
Pamiatkovรฝ รบrad takisto vyhlรกsil, ลพe sa bude pridrลพiavaลฅ zoznamu modernรฝch diel vymedzenรฝch vo vestnรญku pamiatkovรฉho รบradu Monumentorum Tutela, Ochrana pamiatok 20 z roku 2009, v ktorom Dom odborov spomenutรฝ nie je. Dom odborov stojรญ na mieste, kde sa nachรกdzal jeden z najvรฝznamnejลกรญch bratislavskรฝch palรกcov svojho druhu. Palรกc grรณfa Berchtolda z roku 1832, ktorรฝ bol iba v roku 1981 z dรดvodu vรฝstavby Domu odborov asanovanรฝ.
Palรกc je zapรญsanรฝ v zozname pamรคtihodnostรญ hlavnรฉho mesta. Domu odborov sa rovnako vytรฝka absencia urbanistickej hodnoty, keฤลพe svojรญm umiestnenรญm necitlivo naruลกil existujรบci verejnรฝ priestor, ktorรฝ znefunkฤnil a odvtedy si nenaลกiel vyuลพitie.
Pamiatkovรก ochrana by verejnosti niฤ nepriniesla
Komplex zรกroveล nespฤบลa poลพiadavku na budรบcu ochranu, pretoลพe rozsiahlou rekonลกtrukciou, ktorรบ si objekty v havarijnom stave vyลพadujรบ, by sa stratili vลกetky hodnoty a pรดvodnรฉ architektonickรฉ detaily, prvky a mobiliรกr, ktorรฉ vytvรกrajรบ jeho historicitu a dokumentaฤnรบ hodnotu obdobia jeho vzniku.
Perspektรญva udrลพateฤพnosti vo vzลฅahu k novรฝm podnetom v procese architektonicko-stavebnรฉho vรฝvoja, funkฤnosti a jej vyuลพitia prakticky neexistuje. Efektรญvnosลฅ vyuลพitia vnรบtornรฝch priestorov je 15 %. Prijatie pamiatkovej ochrany Domu odborov by verejnosti niฤ neprinieslo. Vytvoril by sa skanzen komunizmu, ktorรฝ je plnรฝ azbestu, je energeticky neudrลพateฤพnรฝ a svojimi potenciรกlnymi uลพรญvateฤพmi neลพiadanรฝ.
Spoloฤenskรก hodnota Domu odborov je determinovanรก poลพiadavkou veฤพkoleposti vรฝroฤnรฝch zjazdov Komunistickej strany Slovenska a je bezpochyby negatรญvna. Napriek svojmu vzhฤพadu a stavu bol Dom odborov dokonฤenรฝ iba v roku 1981. Tento komplex nemรก ani 40 rokov. Nie je splnenรก poลพiadavka takzvanรฉho historickรฉho odstupu. ฤo je plynutie ฤasu od vzniku diela na to, aby sa mohlo staลฅ pamiatkou.
Za zรกkladnรฝ historickรฝ odstup sa povaลพuje 50 rokov. V neposlednom rade vyhlรกsenia zรกstupcov mesta Bratislava, mestskej ฤasti Novรฉ Mesto a Bratislavskรฉho samosprรกvneho kraja potvrdzujรบ, ลพe pamiatkovรก ochrana nie je v zรกujme samosprรกv. Z vyลกลกie uvedenรฝch dรดvodov by sme akรฉkoฤพvek konanie o vyhlรกsenรญ za NKP povaลพovali za nezรกkonnรฉ poลกliapanie princรญpov prรกvnej istoty a prรกvneho ลกtรกtu.
Stanoviskรก k EIA โ vplyvom projektu na ลพivotnรฉ prostredie
DOCOMOMO: Pripravili sme pripomienkovรฝ dokument
Keฤ bol v decembri 2020 novรฝ zรกmer posunutรฝ na hodnotenie EIA (Environmental Impact Assessment โ vplyv na ลพivotnรฉ prostredie, pozn. red.), DOCOMOMO pripravilo pripomienkovรฝ dokument k dodanej dokumentรกcii projektu Novรฝ Istropolis. Upozornili na fakt, ลพe zรกmer v zmysle zรกkona predkladรก sรญce dve variantnรฉ rieลกenia projektu, no ide o dve temer identickรฉ priestorovรฉ koncepcie.
Zรกmer je tieลพ v rozpore s aktuรกlnym รบzemnรฝm plรกnom โ zvyลกuje zastavanosลฅ รบzemia takmer o dve tretiny, priฤom ลฅaลพiskom projektu je bytovรก vรฝstavba, ktorรก mรก byลฅ podฤพa รบzemnรฉho plรกnu len doplnkovรก. Urbanizmus zรกmeru navrhovanej novostavby, v rozpore s tvrdeniami uvedenรฝmi v texte, zachovรกva status โrozsypanej ลกtruktรบryโ. Umiestnenรญm najobjemnejลกรญch stavieb v severnej ฤasti รบzemia tento deficit eลกte posilลuje (vรฝลกkovรก budova mรก byลฅ vyลกลกia ako Nรกrodnรก banka Slovenska).
Tieลพ poukรกzali na fakt, ลพe vlastnรญk a spracovateฤพ nedisponujรบ (alebo nechcรบ disponovaลฅ) relevantnรฝmi informรกciami o historickej, architektonickej a spoloฤenskej hodnote existujรบceho komplexu Istropolis. Zรกmer v koneฤnom dรดsledku neobsahuje dรดleลพitรฉ analรฝzy environmentรกlnych vplyvov. Ako sรบ zatienenie, cirkulรกcia vzduchu ฤi nakladanie s daลพฤovou vodou.
Poลพiadavkou bola nรกprava v podobe predloลพenia dvoch variantov rieลกenia. Z ktorรฝch jeden bude poฤรญtaลฅ so zachovanรญm komplexu bรฝvalรฉho Domu odborov. Takisto doplnenie zรกmeru o dopravnรบ a urbanistickรบ ลกtรบdiu, ktorรฉ preveria komunikaฤnรฉ prepojenia medzi predmetnou zรณnou a okolitรฝmi ลกtvrลฅami.
Tieลพ rovnako existujรบce aj predpokladanรฉ peลกie trasy z hฤพadiska transferov medzi jednotlivรฝmi linkami MHD a budรบcimi vlakovรฝmi spojeniami. To prinesie do รบzemia plรกnovanรก ลพelezniฤnรก stanica Filiรกlka s vysokรฝmi poฤtami cestujรบcich oฤakรกvanรฝch v dopravnรฝch ลกpiฤkรกch.
Za nutnรฉ tieลพ povaลพujรบ doplnenie pรญsomnรฉho sรบhlasu autorov zmienenรฝch umeleckรฝch diel. Prรญpadne ich potomkov, s reลกtaurovanรญm a opรคtovnou inลกtalรกciou umeleckรฝch artefaktov v komplexe Novรฉho Istropolisu a doplnenie odbornรฝch analรฝz environmentรกlnych vplyvov na รบzemie. Na pripomienky developer reagoval.
Developer Immocap: zรกstupcom DOCOMOMO Slovakia sme pripravili prezentรกciu projektu
Cieฤพom organizรกcie DOCOMOMO je vรฝskum, dokumentรกcia a ochrana architektรบry modernizmu, ktorรก na naลกom รบzemรญ vznikla aj v obdobรญ socializmu. V lete 2020 sa aj z tohto dรดvodu uskutoฤnila prezentรกcia projektu Novรฝ Istropolis pre zรกstupcov DOCOMOMO Slovakia z iniciatรญvy navrhovateฤพa Immocap. A to s cieฤพom bliลพลกieho predstavenia projektu Novรฝ Istropolis a oboznรกmenia sa s problematikou na รบzemรญ Trnavskรฉho mรฝta.
V sรบvislosti s podnetom, ktorรฝ organizรกcia DOCOMOMO vo svojom stanovisku k zรกmeru navrhovanej ฤinnosti Novรฝ Istropolis v Informaฤnom systรฉme EIA/SEA vzniesla, je zrejmรฉ, ลพe napriek naลกej รบstretovosti a z dรดvodu samotnรฉho poslania organizรกcie nie je snaha o objektรญvne posรบdenie pozitรญvneho prรญnosu projektu.
Z vyลกลกie spomenutรฝch dรดvodov by sme radi uviedli informรกcie pre verejnosลฅ na sprรกvnu mieru. Predkladanรฝ zรกmer projektu Novรฝ Istropolis na รบฤel posudzovania jeho vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie je spracovanรฝ v rozsahu urฤenom zรกkonom. Zรกmer v tejto fรกze podรกva zรกkladnรบ charakteristiku navrhovanej ฤinnosti. Tieลพ zรกkladnรฉ รบdaje o sรบฤasnom stave ลพivotnรฉho prostredia a zรกkladnรฉ รบdaje o predpokladanรฝch vplyvoch na ลพivotnรฉ prostredie.
Prekladanรฝ zรกmer projektu Novรฝ Istropolis vypracovali svetovรญ a slovenskรญ architekti a ลกpiฤkovรญ odbornรญci. A to tak, aby napฤบลal poลพiadavky definovanรฉ รบzemnรฝm plรกnom hlavnรฉho mesta Bratislavy. รzemnรฉmu plรกnu zodpovedรก rozvrhnutie funkciรญ projektu podฤพa kรณdu funkcie 201 ako รบzemie obฤianskej vybavenosti celomestskรฉho a nadmestskรฉho vรฝznamu. Rezidenฤnรก funkcia v ลom neprekraฤuje 30 % z celkovรฝch podlaลพnรฝch plรดch nadzemnej ฤasti zรกstavby.
Sรบlad projektu s รบzemnรฝm plรกnom posรบdi Magistrรกt hlavnรฉho mesta SR Bratislavy ako autorita vykladajรบca รบzemnรฝ plรกn. Projekt Novรฉho Istropolisu s modernรฝm kultรบrnym stรกnkom ลกpiฤkovej kvality nadvรคzuje na histรณriu miesta ako bodu spoloฤenskรฝch aktivรญt, stretรกvania sa obyvateฤพov a posilลuje jeho atraktivitu v kontexte ลกirลกรญch vzลฅahov vnรบtornej ลกtruktรบry.
Novรฝ nรกvrh kultรบrno-spoloฤenskรฉho centra sa nesprรกva dรดstojne iba k okoliu vฤaka svojej mierke a urbanistickรฉmu poลatiu, ale aj k pรดvodnej budove. Okrem formรกlnych spojitostรญ horizontรกlnej a vertikรกlnej hmoty preberรก po svojom predchodcovi aj tvaroslovie fasรกdy, interiรฉru a kvalรญt, ktorรฝmi pรดvodnรฝ Dom odborov disponuje.
Vyuลพรญva existujรบce materiรกly a umeleckรฉ diela, ktorรฉ veฤพmi citlivo zachovรกva a adaptuje. Dรกva im novรบ funkciu spรดsobom, ktorรฝ si v kaลพdom aspekte ctรญ pรดvodnรฝ genius loci a v plnej miere naล nadvรคzuje. Na dรดvaลพok pokraฤuje v prรญstupe ku Kukuฤรญnovej ulici nielen ako k zรกsobovacej a technickej ulici, ale aj ako k plnohodnotnรฉmu mestotvornรฉmu priestoru s budรบcim potenciรกlom dialรณgu so staniฤnรฝm priestorom Filiรกlka.
Jednรฝm z hlavnรฝch kritรฉriรญ bolo od zaฤiatku i zakomponovanie prvkov trvalej udrลพateฤพnosti a energetickej efektรญvnosti, ako sรบ recyklรกcia ฤi zber daลพฤovej vody, podฤพa ktorรฝch pristupoval Immocap aj k vรฝberu partnerskรฝch architektonickรฝch ลกtรบdiรญ.
STANOVISKร BRATISLAVSKรHO SAMOSPRรVNEHO KRAJA, MESTA BRATISLAVY A BRATISLAVY-NOVร MESTO Dรดleลพitosลฅ kongresovรฉho centra
Najnovลกie sa k situรกcii okolo Istropolisu vyjadril aj Bratislavskรฝ samosprรกvny kraj (BSK). Ten vรฝstavbu v podstate podporil. โBez ohฤพadu na akรฉkoฤพvek budรบce rieลกenie Istropolisu je pre Bratislavu dรดleลพitรฉ, aby zohฤพadnilo prepojenie na budรบcu vรฝstavbu ลพelezniฤnej stanice Filiรกlka,โ uviedol predseda BSK Juraj Droba.
โBratislava ako jedinรก metropola nemรก samostatnรฉ kongresovรฉ centrum. Preto ลพupa podporuje myลกlienku vzniku takรฉhoto centra, na akomkoฤพvek mieste to bude, keฤลพe tรฝch alternatรญv je viacero. V Bratislave by tak vznikol modernรฝ a reprezentatรญvny priestor, ako aj ฤalลกia architektonickรก modernรก dominanta,โ doplnil.
Zachovanie kultรบrno-spoloฤenskej funkcie projektu je priorita
Stanovisko uviedlo aj hlavnรฉ mesto, ktorรฉ zopakovalo, ลพe zachovanie kultรบrnej funkcie je nevyhnutnรฉ. โInvestor v zรกvere minulรฉho roka predloลพil ลกtรบdiu โ investiฤnรฝ zรกmer Novรฝ Istropolis na posรบdenie odbornรฝm รบtvarom magistrรกtu. Mesto na zรกklade neho vydรก tzv. stanovisko k investiฤnรฉmu zรกmeru,โ uviedla hovorkyลa hlavnรฉho mesta Katarรญna Rajฤanovรก.
Dodala, ลพe jednou z poลพiadaviek mesta bude zachovanie podielu obฤianskej vybavenosti. Zariadenie kultรบry a dobudovanie verejnรฝch priestorov na รบzemรญ, ako aj verejnรก prezentรกcia zรกmeru, v akej bude predkladanรฝ na posudzovanie รบradom.
โSรบฤasลฅou predloลพenรฉho zรกmeru je aj kultรบrno-spoloฤenskรฉ centrum s veฤพkokapacitnou multifunkฤnou sรกlou. Zachovanie kultรบrnej funkcie na รบzemรญ je poลพiadavkou nielen mesta, ale aj mestskej ฤasti Novรฉ Mesto a predloลพenรฝ zรกmer ju obsahuje,โ doplnila hovorkyลa magistrรกtu.
Aj pre starostu Novรฉho Mesta Rudolfa Kusรฉho je najdรดleลพitejลกie, ลพe investor zachovรก kultรบrno-spoloฤenskรบ funkciu. Developera vyzรฝva, aby sa prรกve kultรบrno-spoloฤenskรก sรกla postavila ako prvรก. Kusรฝ uviedol, ลพe v nรกvrhu premeny Istropolisu oceลuje verejnรฉ priestory a zeleล, s ktorou sa v jeho okolรญ poฤรญta.
โMรกm rรกd veci, na ktorรฉ som zvyknutรฝ. A pre mลa je Istropolis sรบฤasลฅou detstva, dospievania a celรฉho ลพivota. Zรกroveล si vลกak pamรคtรกm, ลพe pribliลพne pred 15 rokmi naลกa mestskรก ฤasลฅ doslova prosila vtedajลกieho vlastnรญka โ odbory, aby sme Istropolis mohli odkรบpiลฅ. A aby sa tu zachovalo kultรบrne centrum, ktorรฉ mรก nielen bratislavskรฝ, ale celoslovenskรฝ vรฝznam,โ poznamenal Kusรฝ. Povaลพuje za โdrzรฉโ, ลพe odbory nechali budovu chรกtraลฅ a nikto ich neberie na zodpovednosลฅ.
Vysvetlivky
(1) prostrednรญctvom spoloฤnosti Trnavskรฉ Mรฝto, a. s.
(2) H. Moravฤรญkovรก, 2005 โ tu si Istropolis nenaลกiel miesto nielen medzi ikonickรฝmi bratislavskรฝmi stavbami Slovenskรฉho rozhlasu ฤi Mosta SNP, prรญpadne (z rozdielnych dรดvodov) pamรคtnรญka SNP v Banskej Bystrici alebo areรกlu/budove Slovenskej poฤพnohospodรกrskej univerzity v Nitre, ale ani len v kategรณrii โinรฝch zaujรญmavรฝch dielโ.
(3) Slovart, Bratislava, 2013.
(4) ZALฤรK, T. โ DULLA, M.: Slovenskรก architektรบra. Bratislava: Veda, vydavateฤพstvo SAV, 1982. str. 66.
(5) DULLA, M. โ MORAVฤรKOVร, H.: Architektรบra 20. storoฤia na Slovensku, Bratislava: Slovart, 2002.
(6) HARNAUS, H. โ KONRAD, B. โ NOVOTNY, M.: Eastmodern: Architecture and Design of the 1960s and 1970s in Slovakia. Wien, New York: Springer, 2007. Hlavnรก sรกla bude slรบลพiลฅ aj na kultรบrne akcie. Novรฝ Istropolis poฤรญta s rozลกรญrenรญm verejnรฝch priestorov s prรญstupnou zeleลou aลพ o 50 %.
(7) DULLA, M.: Slovenskรก architektรบra od Jurkoviฤa po dneลกok. Bratislava: Perfekt, 2007.
(8) MORAVฤรKOVร, H. โ DLHรลOVร, V.: Istropolis, Bratislava.
(9) In: Beyond Everydayness. Theatre aArchitecture in Central Europe. Praha, Nรกrodnรฉ divadlo 2010.