Oáza pod Ufom: pod bratislavským Mostom SNP vzniklo útočisko skejťákov

Bratislava a Matúš Vallo. Toto spojenie je v architektonických kuloároch známe každému. A to na Slovensku aj medzi českými architektmi. Vďaka nemu sa v spolupráci s českým štúdiom U/U podarilo oživiť nikdy nevyužívaný priestor pod ikonickým Mostom SNP. A premena je to (nielen) z pohľadu českého architekta naozaj radikálna!

Bratislava sa za posledných pár rokov pod vedením primátora a architekta Matúša Valla, čo sa urbánnej politiky týka, priblížila progresívnym západným metropolám omnoho rýchlejšie než Praha.

Vallo si medzi architektonickou scénou a zástupcami samosprávy získal zaslúžený rešpekt, keďže sa mu podarilo prepojiť tieto dve strany jednej mince tak, aby prosperovalo mesto, verejný priestor, a teda aj jeho obyvatelia. To je všelijaké, len nie jednoduché.

Do mozaiky kvalitných mestských projektov pribudol aj ďalší kúsok. Dlho nevyužívaný priestor pod ikonickým „Ufom“ a Mostom SNP zo 60. až 70. rokov minulého storočia sa podarilo prebudiť k životu. A keďže ide v súvislosti s tým o kolieskové športy, nie je prekvapením, že pri tom nechýbala partia architektov skejťákov z pražského štúdia U/U, ktorá pred pár rokmi podobným spôsobom premenila podchody pri pražskom metre Vltavská.

Ostro sledovaný bod

„Opustený priestor bol dlho sledovaný ako ideálne kryté miesto na voľnočasové aktivity. Vzhľadom na existujúce niky v konštrukcii je zrejmé, že už pri stavbe ho zamýšľali ako osvetlený verejný priestor. Miesto však chátralo. Časť bola dokonca oplotená,“ uvádza architekt z U/U štúdia Lukáš Kalivoda a dodáva, „sám Matúš Vallo rád spomína, ako si pred nástupom do funkcie myslel, že sa za plotom skrýva niečo dôležité. Potom však zistil, že tam nie je vôbec nič.“

Tak vznikla idea, ako zabiť dve muchy jednou ranou – oživiť miesto športoviskom, ktoré vyznávačom kolieskových športov poskytne kryté útočisko. Bola to však náročnejšia úloha, ako sa na prvý pohľad zdalo. Hlavným dôvodom je veľmi komplikovaná situácia s inžinierskymi sieťami. V konštrukcii mosta aj v ploche pod ním totiž vedú potrubia a káble spájajúce centrum mesta s Petržalkou, a ako to už pri normalizačných projektoch často býva, nie sú zmapované tak, ako by mali byť.

Dynamický priebeh

Celému procesu predchádzali dlhé a komplikované rokovania so správcami inžinierskych sietí, pričom sa ďalšie nezakreslené siete objavovali v priebehu projektu. Návrh sa teda od počiatočných skíc po finálnu realizáciu niekoľkokrát menil.

Aby sa vyhovelo všetkým požiadavkám, realizovalo sa množstvo revíznych otvorov a úprav povrchov, ktoré sú sofistikovane zakomponované v návrhu. Pás dlažby uprostred skateparku možno v prípade havárie vodovodu jednoducho odstrániť, čím sa minimalizujú náklady na údržbu.

„Poslednou významnou zmenou bolo rozhodnutie mesta postaviť skatepark priamo na existujúcich betónových základoch. Pôvodne mal byť z bezpečnostných dôvodov celý zapustený asi o 15 centimetrov nižšie ako cyklochodníky. Vďaka tejto optimalizácii boli do projektu pridané prekážky a obrubníky z leštenej žuly. Stali sa najobľúbenejšími prvkami a zároveň plnia bezpečnostnú funkciu pri oddeľovaní skateparku od okolitých komunikácií,“ spresňuje Lukáš Kalivoda zmenu projektu.

Betón oživený farbami a pohybom

Autori skatepark zakomponovali do existujúcej konštrukcie mosta, ktorý ho dvoma piliermi rozdelil na dva segmenty. Tie fungujú samostatne aj ako celok. Prvý segment, nadväzujúci na nové „workoutové“ ihrisko, je vyhradený skúsenejším jazdcom a ponúka prekážky na olympijskej úrovni. Druhý segment je koncipovaný ako voľnejšia plocha s menšími prekážkami – v skejťáckej terminológii takzvaná plaza – ktorá poslúži jazdcom všetkých úrovní.

Plazu ukončuje široký „bank“ (rampa vo forme naklonenej roviny) a rádius v jeho strede, ktorý voľne kopíruje pôvodný svah podopierajúci most. Ako je v U/U zvykom, ani tu nechýbajú farby. Celý skatepark zahalila farebná kompozícia Jakuba Karlíka, ktorá premenila betónovú džungľu na energickú oázu pohybu a farieb.

S plochou 1 350 m2 sa zaraďuje medzi najväčšie na Slovensku a vďaka osvetleniu v pôvodných mostných nikách bude slúžiť svojim používateľom nielen v každom počasí, ale aj po zotmení.

To, čo sa zástupcom Bratislavy, U/U štúdiu a všetkým zúčastneným podarilo dosiahnuť, je jedným slovom obdivuhodné. Z opusteného miesta priamo v centre hlavného mesta vznikla lokalita, ktorá má potenciál premeniť energiu tejto časti a stať sa novým katalyzátorom mestského diania i sociálnych väzieb medzi obyvateľmi. A presne takéto miesta naše mestá potrebujú ako soľ.

Text: Jan Bureš, Zuzana Kubalová
Článok pôvodne vyšiel v českej verzii časopisu ASB 3/2024.