Oddelil sa človek od prírody? Štúdia Hlavu hore mapovala životný štýl Stredoeurópanov

Čomu dnes dávame prednosť? Prírode, ktorá má blahodarný vplyv na naše zdravie a psychiku, alebo moderným technológiám, ktoré nás nútia byť na sieti a neustále pozerať do obrazovky?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Zaujímavé výsledky priniesla najčerstvejšia štúdia Head downers 2021, ktorú si dala vypracovať spoločnosť VELUX. Hoci si uvedomujeme dôležitosť prírody pre vnútorný balans, štatistiky dokazujú, že nie vždy jej venujeme toľko času, aby to bolo pre nás prospešné. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trávime v interiéri v priemere 90 percent nášho času.

Preto by sme mali dbať na to, aby sme prírodu vnímali rôznymi zmyslami aj doma, prostredníctvom okien. Denné svetlo a čerstvý vzduch, ako aj výhľad na zeleň za oknom vedia ovplyvniť našu pohodu. Je dokázané, že ľudia s priamym kontaktom na okolité prostredie sú pri vykonávaní svojich každodenných úloh efektívnejší.

Rozmanitosť informácií z vonkajšieho prostredia vyrovnáva únavnú monotónnosť a prispieva k zníženiu pocitu vyčerpania. Správa Head downers 2021 je súčasťou kampane, ktorej cieľom je povzbudiť ľudí, aby boli bližšie prírode a vnímali jej hodnotu každý deň.

Aká je realita?

Hovoria vám niečo syndrómy „Head Down“ (hlava dole), „Dropped Head“ (sklonená hlava) alebo „Text Neck“ (esemeskový krk)? Všetky úzko súvisia s nakláňaním sa nad obrazovky, či už telefónu, notebooku, televízora, herného zariadenia, alebo čítačky elektronických kníh. Pozeraním do prístrojov meníme prirodzené zakrivenie chrbtice, čo vedie k dlhodobému poškodeniu svalov na chrbte, krku, ramenách či v dolnej časti chrbtice.

Postihuje dokonca aj tínedžerov a malé deti. Podľa výskumov niektorí z nás strávia pozeraním na obrazovku až 5-tisíc hodín ročne, čo pri priemernej dĺžke života predstavuje až 34 rokov. Žiť vo svete algoritmov neznamená neustále pozerať na obrazovku. Na to, aby sme sa cítili lepšie a oddýchli si, niekedy stačí pozrieť sa na oblohu či stromy, okolo ktorých prechádzame cestou do školy alebo do práce.

Až 93 percent respondentov prieskumu sa domnieva, že civilizačný pokrok oddelil človeka od prírody. Nedostatok času, užitočnosť a atraktívnosť nových technológií, naše návyky, zmena spôsobu komunikácie, ako aj prebytok informácií spôsobujú, že si prestávame všímať zeleň či iných ľudí.

Čo ešte odhalil prieskum?

Až 93 percent opýtaných je presvedčených, že blízky kontakt s prírodou umožňuje odpočinok a udržiava dobré zdravie. Podobné číslo – 92 percent respondentov si myslí, že civilizačný pokrok oddelil človeka od prírody. O niečo menej, teda 70 percent respondentom chýba každodenný kontakt s prírodou.

Vo veľkých mestách je miera záujmu o pobyt v prírode oveľa vyššia (80 percent) ako na vidieku (63 percent). V pracovných dňoch strávi vonku menej ako hodinu každý piaty človek (19 percent), počas voľných dní tento podiel klesá na 7 percent. Až 94 percent respondentov si myslí, že deti a dospievajúci v súčasnosti trávia vonku menej času ako staršie generácie. Zaujímavé je, že tento názor vyjadrili tak starší, ako aj mladší ľudia do 35 rokov.

Rodičia detí do 18 rokov sa v drvivej väčšine (93 percent) domnievajú, že ich detstvo bolo viac orientované na prírodu ako detstvo ich detí. Ak už aj vonku sme, nevenujeme okoliu dostatočnú pozornosť. Len 57 percent respondentov sa díva na oblohu, aby pozorovala oblaky, vtáky alebo slnko. Až 93 percent respondentov verí, že vzťahy medzi ľuďmi sa v poslednom čase stali povrchnými. 

Štúdia mapovala životný štýl Stredoeurópanov na vzorke obyvateľstva z 8 krajín – Chorvátska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska a Slovinska.