Omietnuť sa dá všetko okrem skla (profil spoločnosti Strawa, spol. s r. o.)

Nezvyčajné obchodné meno vašej spoločnosti v ľuďoch evokuje skôr firmu pôsobiacu v gastronomickom priemysle…

Názov našej spoločnosti sa správne vyslovuje „štrava“. Ide o skratku nemeckých slov Strahlen und Waschen, teda pieskovanie a umývanie, ktorých súvis s fasádami je už o niečo zrejmejší.

Hovorí však skôr o „kozmetických úpravách“ starých fasád, a nie o nových realizáciách.

Súčasná spoločnosť Strawa vznikla z dvoch samostatných firiem. Naše podnikateľské začiatky siahajú do roku 1990, keď sme s nemeckým partnerom založili spoločnosť Dötter – Kopčan, spol. s r. o. V tom čase sa nám otvárali zaujímavé pracovné príležitosti na území bývalého Východného Nemecka, kde množstvo domov v dezolátnom stave čakalo na rekonštrukciu.

V polovici 90. rokov sme prakticky už 90 % prác vykonávali v Nemecku. Aby sme mohli naraz pôsobiť vo viacerých regiónoch bývalej NDR, začali sme spolupracovať aj s druhým partnerom Walterom Hüglinom a v roku 1995 sme určitým podielom vstúpili do jeho spoločnosti Strawa. Pieskovanie a umývanie tak ustúpilo najmä omietkarským, štukatérskym, maliarskym a zatepľovacím prácam. V Nemecku sme pôsobili asi osem rokov, neskôr sa obe firmy začali čoraz viac orientovať na slovenský trh, ktorý nás v súčasnosti plne zamestnáva. Činnosť spoločnosti Dötter – Kopčan som na Slovensku koordinoval ja, Strawu mala na starosti moja matka, až sme napokon v roku 2005 obe firmy zlúčili do spoločného rodinného podniku Strawa, spol. s r. o., ktorý vedieme spolu s matkou.

Domáce prostredie sme nikdy úplne neopustili. Tých 10 % z objemu realizovaných prác stačilo na to, aby sme si tu udržali istú kontinuitu v podnikaní a vytvorili si v brandži dobré meno, o ktoré sme sa po návrate z Nemecka mohli oprieť. Prvou veľkou zákazkou na Slovensku boli fasádne práce na budove vtedajšieho Kardiovaskulárneho ústavu na bratislavských Kramároch. Nasledovali rekonštrukcie omietok a fasád mnohých objektov v Starom Meste. Napríklad len na Námestí SNP sme sa zaslúžili o novú podobu sídla ČSOB, Poštovej banky na Hlavnej pošte a starším obyvateľom známej budovy Pallenera. K najnovším veľkým realizáciám zas patria omietky na polyfunkčných objektoch Koloseo či Rustica.

Spomínaný Kardiovaskulárny ústav sa pokladá za pilotný projekt zatepľovacích prác na Slovensku a zatepľovanie je dnes v súvislosti s energetickou certifikáciou budov veľmi žiadanou investíciou do zhodnotenia stavby. Aké úspechy dosahujete v tejto oblasti?

Asi vás sklamem, no v súčasnosti sa zatepľovaniu takmer vôbec nevenujeme. Zateplíme možno niekoľko rodinných domov za rok, rozsiahlejšie realizácie však prenechávame firmám, ktoré sa na tento druh prác špecializujú. My sa zasa špecializujeme na omietky. V realizácii sadrových omietok patríme k najkvalitnejším firmám na Slovensku a sme podľa toho aj patrične vyťažení, takže na zatepľovanie nie sme odkázaní. Príležitostne sa zaoberáme aj štukatérskymi prácami. Tie sú však pre investora finančne náročnejšie, preto sme ich na Slovensku zatiaľ veľa nerealizovali. Jednou z mála našich štukatérskych referencií je napríklad výzdoba stropu činohernej sály v novej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.

Vravíte, že ste adekvátne vyťažení. Znamená to, že si zákazky môžete vyberať?

Naše kapacitné možnosti nám pri 36 pracovníkoch a spolupracovníkoch umožňujú ročne realizovať približne 80-tisíc štvorcových metrov omietky. Keď si zoberiete, že len samotné Koloseo „zhltlo“ takmer 100-tisíc štvorcových metrov a popri ňom sme, samozrejme, museli pracovať aj na ďalších projektoch, je jasné, že našich potenciálnych zákaziek je viac, než dokážeme zrealizovať. To na jednej strane znamená, že musíme zákazky odmietať, no na druhej strane to vytvára uvoľnenejšie vzťahy s konkurenciou, pretože o prácu netreba tak urputne súťažiť.

Dostatok pracovných príležitostí súvisí s prebiehajúcim stavebným boomom. Bol pre vás uplynulý rok úspešný?

Myslím si, že ostatné dva roky boli úspešné pre celé slovenské stavebníctvo. Síce sme pre obmedzené kapacitné možnosti firmy nemohli zaznamenať nárast objemu realizovaných prác, no doba nám momentálne praje a ja dúfam, že takýto stav vydrží čo najdlhšie. Práce je toľko, že sme svoje pôsobenie prakticky obmedzili len na územie Bratislavy a blízkeho okolia.

Dobré meno vám pomáha vytvárať aj výrobca omietkových hmôt, ktoré pri realizáciách používate. Čím ste si získali jeho dôveru?

Vždy sa snažíme po sebe zanechať čo najkvalitnejšiu prácu. Estetická a funkčná omietka bez nutnosti opráv a reklamácií je dobrou vizitkou aj pre výrobcu. Spoločnosť Baumit, s ktorou spolupracujeme už dlhé roky, dokonca ukazuje svojim obchodným partnerom niektoré naše realizácie ako názorné príklady aplikácie svojich výrobkov. Netajím, že nám to prináša isté zadosťučinenie a spokojnosť, no na druhej strane to pre nás znamená i záväzok nesklamať vybudovanú dôveru.
 

Aj samotný výrobca vás považuje za odborníka na omietanie. Čo všetko dokážete omietnuť?

Dá sa povedať, že v podstate všetko okrem skla (smiech). Existujú však omietkové materiály, ktoré sa nedajú odstrániť ani zo skla. Pri nich máme teda opačný problém – urobiť všetko pre to, aby sa na sklo nedostali. Preto musíme pred realizáciou omietky starostlivo pozakrývať všetky okná a ďalšie časti fasády či interiéru, aby sme predišli ich znečisteniu. Našou vizitkou totiž nie je len samotná omietnutá stena či strop, ale aj to, v akom stave zanecháme priestor po ukončení práce.
 

Máte pravdu. Takmer dve tretiny našich terajších spolupracovníkov nadobudli svoju odbornosť práve na nemeckých stavbách, kde sme pod vedením miestnych odborníkov zdolávali zaujímavé profesionálne výzvy. V pamäti mi utkvela napríklad rekonštrukcia historickej fasády a interiérov budovy prvého kina v Sasku, ktoré sa nachádzalo vo Freibergu pri Drážďanoch. Bola to náročná realizácia, výsledok však stojí za to.

Do Nemecka ste prišli, hrubo povedané, ako zahraniční robotníci z menej vyspelej krajiny. Dávali vám domáci zamestnávatelia tento fakt nejako pocítiť?

Musím povedať, že sme sa tam s pocitmi nejakej nadradenosti či podradenosti takmer vôbec nestretli. Nemeckí partneri, ktorí nás zaúčali do problematiky omietania, nerobili rozdiel medzi Nemcom, Slovákom, Turkom či robotníkom z bývalej Juhoslávie. Podstatný bol pre nich pracovný výkon. Pamätám si azda len jediný incident, keď zamestnanec domácej firmy vyhlásil, že so Slovákom pracovať nebude. Zhodou okolností to začul majiteľ spoločnosti a dotyčného robotníka zo dňa na deň prepustil. A pritom išlo o šikovného a schopného pracovníka. Takže z hľadiska ľudského prístupu k nám mám z Nemecka len dobré skúsenosti.

A nemali, naopak, vaši ľudia problém prispôsobiť sa striktnej pracovnej disciplíne?

Naši pracovníci rýchlo pochopili, že väčšia disciplína prináša lepšie zárobky. V Nemecku na stavbách nepoznajú niečo také, ako odísť niekam „na pol deci“, pretože sú hodnotení podľa osobných výkonov. Robotník si tak sám uvedomí, že akýkoľvek premárnený čas sa odrazí na jeho výplate. Tieto pracovné návyky sme si priniesli aj na Slovensko.

Takých bolo určite viacero, najmä pri rekonštrukciách historických budov v Nemecku. Z modernejších domácich realizácií si spomínam na omietanie oblúkového schodiska v budove Porsche Inter Auto na Vajnorskej ulici či omietkarské a štukatérske práce na objekte Allianz – Slovenskej poisťovne na ulici Vuka Karadžiča v Bratislave. Ako jedna z prvých firiem sme na Slovensku začali omietať chladené stropy, čo je už sama osebe dosť náročná technológia. Priznám sa, že ma príliš nebaví omietať jednoduché stavby, lákajú ma práve realizácie „orieškov“. Takýto prístup pomáha celej firme v profesionálnom raste i v raste dôvery zákazníkov v naše schopnosti.

Sadrové omietky, ktoré sú našou doménou, sa príliš nemajú kam technologicky posúvať. Kvalita fasádnych materiá­lov je však neporovnateľne vyššia oproti tým, ktoré sme mali k dispozícii začiatkom 90. rokov.

Na čo by podľa vás mala realizačná firma klásť dôraz, aby bola úspešná?

Myslím si, že budúcnosť bude patriť firmám s úzkou špecializáciou. Dnes už naozaj nemôžu všetci robiť všetko. V každom stavebnom odvetví sa vyvíjajú nové technológie, ktoré si jedna spoločnosť naozaj nedokáže všetky osvojiť v potrebnej kvalite. Preto vznikajú špecializované firmy na betonárske práce, murárske práce, potery, omietky… Za kvalitných odborníkov sa aj primerane platí, a tak investor nezriedka siahne po realizačnej firme, ktorá mu ponúkne najširšie portfólio vykonávaných profesií za najnižšiu cenu. Výsledná práca je potom primeraná vynaloženým prostriedkom investora. My však chceme, aby nás investor vnímal ako dôveryhodného a profesionálne vyzretého partnera. Nikdy neodchádzame od nedokončenej stavby a zanechávame po sebe kvalitnú prácu dotiahnutú do poslednej bodky.

Spomínali ste, že takmer dve tretiny vašich zamestnancov a spolupracovníkov stoja pri firme od jej vzniku. Ako sa vám darí pritiahnuť do spoločnosti nových ľudí?

To je veľký problém súčasnosti – noví ľudia nie sú a ani ich v podstate nie je odkiaľ zohnať. Preto sa sústreďujeme najmä na udržanie súčasných pracovných síl. Z dvojtretinového „zdravého jadra“ neodchádza nikto, a keď nás opustí niekto z novších zamestnancov, väčšinou sa veľmi rýchlo vráti naspäť. Prozaická príčina je možno tá, že u nás platí prísna platobná morálka a každý sa môže spoľahnúť, že svoju výplatu dostane načas. Druhým silným faktorom je nepochybne otvorený a ľudský prístup vo vzťahoch medzi vedením a zamestnancami, typický pre rodinné firmy. Oboje svojou mierou prispieva k spokojnosti našich pracovníkov a to sa, samozrejme, prejavuje aj na kvalite realizovaných prác.

Milan Bohunický
Foto: Strawa, spol. s r. o.