Patrick Lüth: Architektúra môže inovatívnymi stratégiami prispieť k udržateľnému využívaniu prírody

Aspekt udržateľnosti sa dnes skloňuje v každom veľkom architektonickom projekte. Svetoznáma architektonická kancelária Snøhetta ale prekračuje zabehnuté mantinely a stanovuje si vlastnú, oveľa vyššiu latku.

V nadchádzajúcich 10 rokoch sa chce totiž zamerať na navrhovanie uhlíkovo neutrálnych budov. A do 20 rokov chce realizovať už len uhlíkovo neutrálne domy, resp. domy, ktoré dokážu generovať viac energie než bolo potrebné na výrobu materiálov a konštrukcií použitých na ich výstavbu.

Vyvážiť musí aj energiu nutnú na prepravu materiálov, prípravu pozemku i na stavbu, ako aj energiu potrebnú na likvidáciu budovy na konci jej životnosti. Pre ateliér Snøhetta to nie je len proklamácia. S projektmi, ako je komplex Powerhouse Telemark či Powerhouse Brattørkaia, sa mu podarilo dokázať, že udržateľne stavať môžeme už dnes.

S partnerom štúdia Snøhetta a riaditeľom kancelárie v Innsbrucku Patrickom Lüthom sme pri príležitosti výstavy ARCTIC NORDIC ALPINE, ktorá sa konala v Galérii Jaroslava Fragnera, diskutovali o ich prístupe k navrhovaniu a smerovaniu k environmentálne šetrnej výstavbe.

Snøhetta je signatárom iniciatívy Call on Carbon, ktorá vyzýva jednotlivé krajiny, aby podporili cieľ nulových emisií stanovený Parížskou dohodou. Zaviazali ste sa aj k tomu, že budete navrhovať len uhlíkovo negatívne budovy. Navyše chcete v nasledujúcich 20 rokoch realizovať ďalšie uhlíkovo neutrálne projekty. Akým spôsobom to chcete dosiahnuť?

Už viac ako 10 rokov sa Snøhetta zaoberá výskumom a testovaním energeticky pozitívnych stavieb, ktoré zostávajú uhlíkovo neutrálne počas celej svojej existencie. Dokázali sme, že tieto stavby možno vybudovať pomocou existujúcej technológie, a teraz sa snažíme rozšíriť túto stratégiu na zvyšok nášho portfólia a v konečnom dôsledku aj na celý stavebný priemysel.

Pri pohľade na katastrofy tohto leta spojené s klimatickými zmenami jasne vidíme, že tento ambiciózny cieľ je nutné klásť ako pravidlo, nie ako výnimku. Ak sa chceme uberať touto cestou, musíme vyvíjať tlak na seba, svojich klientov aj pridružený priemysel. Na začiatku každého projektu musíme apelovať na klienta a presvedčiť ho, aby sa vydal týmto smerom.

Budovy Powerhouse Brattørkaia a Powerhouse Telemark sa stali priekopníkmi v oblasti trvalo udržateľného využívania zdrojov. Čo predchádzalo týmto inovatívnym riešeniam?

Ak sme chceli pochopiť, čo je uhlíková stopa budovy, museli sme lepšie porozumieť celej tejto problematike. A tak sme aktívne hľadali spoluprácu s rôznymi inštitúciami a spoločnosťami, s cieľom vytvoriť znalostné centrá environmentálneho plánovania a výstavby. Dnes sme súčasťou niekoľkých výskumných programov a združení, ako sú Powerhouse Alliance a program Zero Emission Neighbordoods (ZEN).

Snøhetta je známa dôrazným zameraním na environmentálny a sociálne udržateľný dizajn. Ako sa vám darí presviedčať investorov, aby nasledovali váš prístup?

V mnohých prípadoch sú tieto projekty výsledkom súťaží, takže sa sústredíme na to, aby sme už v samotných začiatkoch presvedčili súťažné poroty inovatívnymi nápadmi. Interakcia s ľuďmi však nie je dôležitá len pre naše projekty, ale v rovnakej miere aj pre tvorbu návrhu.

V rámci firmy sme si sami definovali akýsi transdisciplinárny proces, v ktorom si odborníci z rôznych profesií (od architektov po vizuálnych umelcov, filozofov a sociológov), ako aj klienti a budúci užívatelia budov vymieňajú úlohy, aby preskúmali rôzne perspektívy bez zažitých konvencií. Keď pracujeme s klientmi, vyzývame ich, aby sa stali architektmi, a architektov zas vyzývame, aby sa stali klientmi.

Ako seberovní potom spoločne vytvoríme priestor na vzájomné porozumenie cieľom a záujmom. Táto takzvaná transpozícia podnecuje pozitívny prínos opustenia komfortnej zóny. Stavia sa proti úzkoprsému mysleniu a podporuje holistické prístupy. V mnohých prípadoch teda môžu klientov presvedčiť nové a svieže nápady.

Akú úlohu zohráva vo vašej práci verejnosť?

Našimi projektmi by sme sa chceli spoločnosti odvďačiť a vytvoriť akési spoločné kolektívne vlastníctvo. Jeden príklad za všetky ilustrovaný na Nórskej národnej opere a balete v Oslu: Existuje pomerne málo ľudí, ktorí majú záujem o operu a balet, ale keďže je budova otvorená pre širokú verejnosť, je zároveň otvorená aj pre početne menšiu skupinu milovníkov vysokej kultúry.

Náš ikonický projekt vytvára domov pre každého bez ohľadu na to, či je alebo nie je ctiteľom divadla. Ľudia so záujmom o operu tu nájdu skvelé miesto na umelecký zážitok a verejné námestie vytvorené na streche opery je novým výškovým bodom, odkiaľ si môžu všetci spoločne vychutnať výhľad na pobrežie Osla.

Snøhetta si získala obdiv vďaka svojej schopnosti vytvárať dialóg medzi architektúrou a krajinou. Ako ste k tomu dospeli?

Už vo svojich začiatkoch v roku 1989 Snøhetta začínala ako spoločný workshop architektov a krajinných architektov so zameraním na medziodborové prepojenie a výmenu názorov. Vzájomný dialóg architektúry s krajinnou architektúrou a vnímanie ich prelínania ako celku sa ukázalo byť kľúčovým faktorom, pretože práve štruktúra jednotlivých stavieb je tu interaktívne prepojená s charakteristickými a zároveň jedinečnými prvkami daného miesta.

So Snøhettou ste pripravili výstavu s názvom V súlade s krajinou, ktorá prezentuje vaše inovatívne projekty. Čo je cieľom tejto výstavy?

Niektoré z najväčších budúcich výziev pre projektantov a architektov sa nachádzajú v našich mestách a mestských častiach, ale pozorujeme aj väčší tlak na menej osídlené a odľahlé oblasti a krajiny. Neustále rastie túžba byť súčasťou niečoho autentického.

Na to, aby sme tieto odľahlé miesta zachovali pre budúcnosť, v mnohých prípadoch bude správne nerobiť vôbec nič. Miestam, ktoré sa už ocitli pod civilizačným tlakom, bude nevyhnutné poskytnúť vybavenie, ktoré by zabránilo ďalšej devastácii, a zaistiť kontrolovaný počet návštevníkov.

Zároveň je v týchto miestach potrebné zmierniť dosah negatívnych vplyvov. Naším cieľom je teda ukázať, že architektúra môže inovatívnymi stratégiami významne prispieť k udržateľnejšiemu využívaniu prírody.

Na akých projektoch momentálne pracujete vo svojej kancelárii v Innsbrucku a aké výzvy sú pred vami?

Pracujeme na mnohých projektoch, ale o jednom by som sa rád zmienil. Nedávno sme vyhrali súťaž na návrh územného plánu univerzitného kampusu a rozšírenie fakultných budov v Klagenfurte. Projekt nastoľuje nielen zaujímavé otázky, ale zároveň v ňom rezonujú dve hlavné výzvy.

Po prvé, významne prispievať k udržateľnej výstavbe. S použitím dreva ako prevládajúceho stavebného materiálu a s ďalšími navrhovanými opatreniami možno dosiahnuť vyváženú stopu CO₂ počas celej existencie budovy, čo podnecuje diskusiu o udržateľnej výstavbe. A po druhé, rozvíjať inšpiratívne a zároveň náročné vzdelávacie prostredie, čo vedie k diskusii na tému, čo by univerzita mala a musí dosiahnuť dnes.