Peter Pรกsztor – Zaฤnime hovoriลฅ o dobrej a zlej architektรบre
Vzลฅah k prostrediu, ovlรกdanie architektonickej abecedy, dotiahnutie stavby do kvalitnรฉho vรฝtvarno-remeselnรฉho detailu a vnรญmanie stavby ako ลพivรฉho organizmu โ to sรบ ลกtyri kฤพรบฤovรฉ body architektonickej osnovy profesora Petra Pรกsztora. Tvorcu z Koลกรญc, ktorรฝ tvrdรญ, ลพe vlastnรฝ architektonickรฝ nรกzor zรญskal aลพ po stretnutรญ s Imrem Makovczom na prelome osemdesiatych a devรคลฅdesiatych rokov minulรฉho storoฤia. Vzรกpรคtรญ ho zaradili medzi predstaviteฤพov organickej architektรบry na Slovensku, no dnes ho uลพ ลกkatuฤพkovanie nezaujรญma, pretoลพe โtreba zaฤaลฅ hovoriลฅ o dobrej, menej dobrej alebo zlej architektรบreโ.
Skรบsme vรกลก nรกzor konkretizovaลฅ. ฤo to znamenรก dobrรก, menej dobrรก a zlรก architektรบra?
Netvรกrme sa, ลพe nejakรก architektรบra je vynikajรบca, ak nesedรญ v danom prostredรญ. Myslรญm si, ลพe vtedy je zlรก. Architektรบra musรญ spฤบลaลฅ istรฉ kritรฉriรก.
Akรฉ?
V prvom rade ide o vzลฅah k prostrediu. Je to hฤพadanie vรคzieb na okolie, ktorรฉ mรดลพe byลฅ na princรญpe kontextu, ale aj kontrastu. ฤalej je dรดleลพitรก architektonickรก abeceda. V nej treba vytvoriลฅ dobrรฝ architektonickรฝ koncept, ktorรฝ zahลลa aj kvalitnรฉ dispoziฤnรฉ rieลกenie, dobrรบ funkฤnosลฅ stavby, dobrรบ kvalitu realizรกcie, pouลพitie adekvรกtnych konลกtrukฤnรฝch prvkov a materiรกlov. Tak, aby vลกetko tvorilo dobrรฝ celok. Tretie kritรฉrium hovorรญ o dotiahnutรญ stavby do kvalitnรฉho vรฝtvarno-remeselnรฉho detailu. ลฝiaฤพ, tento rozmer sรบฤasnรฝm stavbรกm chรฝba aj napriek tomu, ลพe sa uลพ pouลพรญvajรบ ลกpiฤkovรฉ materiรกly. A nakoniec kaลพdรก stavba je ลพivรฝ organizmus, preto by mala maลฅ svoju vรฝpovednรบ silu.
Mรก aj podobnรฝ vรฝvoj ako ลพivรฝ organizmus?
Samozrejme. Z vlastnรฝch skรบsenostรญ viem, ลพe kaลพdรก architektรบra prechรกdza vรฝvojovรฝmi fรกzami. Staฤรญ, keฤ sa zmenรญ investor alebo uลพรญvateฤพ, a naraz sa zo stavby stane ฤosi inรฉ. Pred ฤasom som projektoval penziรณnik pre jednรฉho masรฉra, ktorรฝ chcel poskytovaลฅ vodolieฤebnรฉ a masรกลพne sluลพby. No a dnes je z toho budova poisลฅovne.
Spomenutรฉ ลกtyri kritรฉriรก sรบ teda vaลกou osnovou dobrej architektรบry?
Ak tie kritรฉriรก nie sรบ rovnocenne prรญtomnรฉ v architektรบre, nedรก sa hovoriลฅ o kvalitnej architektรบre. Stavba mรดลพe byลฅ vynikajรบca kompoziฤne, remeselne, konลกtrukฤne, ale ak nemรก filozofiu alebo kontext s danรฝm prostredรญm, je to cudzie โ a preto pre mลa nedostatoฤnรฉ.
Na Slovensku je dosลฅ prรญkladov ignorantskรฉho vzลฅahu k prostrediu. Vyvolal zvรฝลกenรฝ prรญlev investรญciรญ nezdravรฉ sebavedomie naลกich architektov?
Tento jav registrujem aj u svojich ลกtudentov, ktorรญ to zase majรบ odpozorovanรฉ zo svetovรฝch ฤasopisov. Avลกak to, ฤo sa prezentuje ako ฤasopiseckรก architektรบra, je veฤพakrรกt maximรกlne neลพivotnรฉ. ฤasto ide len o galerijnรบ vรฝstavnรบ sieล, ale to, ฤo sa v skutoฤnosti stavia, je z devรคลฅdesiatich piatich percent รบplne inรก produkcia. A pritom si nemyslรญm, ลพe vลกetko z toho je zlรฉ. Len sa to nedostane do ฤasopisov, ktorรฉ uprednostลujรบ โรบplne ฤistรบโ architektรบru. Obฤas som znechutenรฝ z totรกlne vysterilizovanรฝch architektรบr, do ktorรฝch je problรฉm vniesลฅ jednu vรกziฤku s kvetinami.
Dokonalรฝ minimalizmus strรกca ฤพudskรฝ rozmer?
Je to dosลฅ zvlรกลกtny jav. Ako keby sme sa vzdรกvali urฤitรฝch nรกstrojov, ktorรฉ architektรบra vyuลพรญva. Pracuje predsa so ลกirokรฝm registrom nรกstrojov a nerozumiem, keฤ chce z nich drvivรบ vรคฤลกinu odpรญsaลฅ. Platรญ to aj o ลกtudentoch. Keฤ dostanรบ zadanie, pri ktorom ich nรบtim, aby urobili inรบ ako plochรบ strechu โ zaฤรญnajรบ maลฅ priestorovรฝ problรฉm. Vลกetko si vedia predstaviลฅ len kockovitรฉ, inรฝ tvar si predstaviลฅ nevedia. Rozmรฝลกฤพajรบ len v intenciรกch, ฤi pridajรบ, alebo uberรบ jedno podlaลพie. Okrem toho majรบ problรฉm, ako ho zobraziลฅ. Poฤรญtaฤe sa stรกvajรบ brzdou, pretoลพe zrazu im treba daลฅ veฤพa prรญkazov, ktorรฉ sรบ ฤasto nesplniteฤพnรฉ.
Chรฝba klasickรก ruka spojenรก s hlavou a papierom?
V ลกkole sa snaลพรญme, aby sa nevytratila kreativita. Aj preto nepรบลกลฅame ลกtudentov len k poฤรญtaฤu. Na poฤรญtaฤi sa predsa nedรก skicovaลฅ. Bez ceruzky a papiera tomu chรฝba ลกลฅava.
Hovorili ste o dotiahnutรญ stavby do poslednรฉho detailu. Sami ju sledujete aลพ do ukonฤenia?
Tvrdรญm, ลพe prรกca architekta nemรดลพe skonฤiลฅ nakreslenรญm ลกtรบdie. Som znรกmy, ลพe stรกle straลกรญm na stavbe. Na moje impulzy potrebujem spรคtnรบ vรคzbu. K najkrajลกรญm momentom mojej prรกce patrรญ, keฤ si sadรกm za jeden stรดl s realizรกtorom alebo s nejakรฝm stolรกrskym majstrom ฤi so zรกmoฤnรญkom a predebatujeme si urฤitรฉ detaily. Ja mu predostriem svoj nรกvrh a on mi zase povie, ฤi to vie urobiลฅ, resp., ฤo by tam on zmenil, aby sa to dalo jednoduchลกie a rรฝchlejลกie zhotoviลฅ.
Nemรดลพe sa to z ich strany trochu zneuลพiลฅ?
Musรญte odhaliลฅ, keฤ remeselnรญk zjednoduลกuje veci len preto, aby najmenลกou robotou priลกiel k najvรคฤลกรญm peniazom. ฤasto je to tak, ลพe na zaฤiatku frflรบ a hฤพadajรบ vลกetky argumenty, ako sa to nedรก. Nakoniec sa pri vรฝslednej stavbe fotografujรบ a ukazujรบ, ฤo vลกetko dokรกลพu urobiลฅ. V tejto sรบvislosti mi v naลกej architektรบre chรฝba sprรกvna osveta. Mali by sme vyuลพiลฅ silu vlastnej osobnosti, aby sme dokรกzali presvedฤiลฅ okolie o naลกej pravde.
V presviedฤanรญ o svojej pravde je urฤite dรดleลพitรก aj architektova zodpovednosลฅ a na ลu nadvรคzujรบca morรกlna zastaranosลฅ stavieb. Kde ich treba hฤพadaลฅ?
Dobrรก architektรบra by moลพno nemala rรฝchlo morรกlne zostarnรบลฅ. Pyramรญdy majรบ dosลฅ rokov a stรกle sรบ svojรญm spรดsobom zaujรญmavรฉ. A tu sa objavuje dรดleลพitosลฅ morรกlnej zodpovednosti. ฤlovek je v neustรกlom stave ohrozenia, a keฤ si toto ohrozenie naplno uvedomuje, tak predsa nemรดลพem stavaลฅ akรบkoฤพvek architektรบru. Ale len takรบ, ktorรก vyhovuje poลพiadavkรกm trvalo udrลพateฤพnรฉho rozvoja. Urฤite nepรดjdem do rieลกenรญ, ktorรฉ sรบ prรญliลก energeticky nรกroฤnรฉ alebo sรบ zbytoฤnou investรญciou, ktorรก sa mi v prevรกdzke nikdy nevrรกti.
Veฤพkรฝm kritรฉriom previerky danej stavby je prevรกdzka. ฤasto sa vลกak stรกva, ลพe spoฤiatku polemickรฉ veci sa neskรดr stanรบ slรกvnymi.
Urฤite, ale ikony sรบ veฤพakrรกt umelo vytvorenรฉ v rรกmci vรฝnosnรฉho biznisu. Staฤรญ patriฤnรก publicita a zo zlej veci sa vytvorรญ ikona. Je mnoho nepouลพiteฤพnรฝch stavieb, ktorรฉ zostรกvajรบ len na รบrovni vรฝtvarnรฉho poฤinu. Pre mลa je to vลกak mรกlo.
Raz ste hovorili o architektรบre ako o ลฅaลพko odstrรกniteฤพnom umenรญ. Ako to treba chรกpaลฅ?
Vรฝsledok naลกej tvorby je na oฤiach, a tรฝm chtiac-nechtiac ovplyvลujeme aj kultรบrnu รบroveล ฤพudรญ. Samozrejme, to je pre architektรบru dobrรฉ, ale ani zฤaleka sa to nemusรญ skonฤiลฅ v ideรกlnej rovine. Viackrรกt som videl, ako do spoฤiatku kvalitnรฉho projektu zaฤal zasahovaลฅ investor. Vyลพadoval, aby danรก vec bola vรคฤลกia, no vziลกla z toho jedna veฤพkรก hrรดza. Vรฝsledkom je straลกidelnรก barabizลa, ktorรก veฤพmi negatรญvne ovplyvลuje aj verejnรบ mienku. Aj preto sa v architektรบre dรก podstatne ลฅaลพลกie orientovaลฅ v tom, ฤo je dobrรฉ.
Ako by teda mal vyzeraลฅ dialรณg s investorom?
Medzi investormi je priepastnรฝ rozdiel. Tak, ako existujรบ veฤพmi kultivovanรญ investori, tak sรบ aj rรฝchlokvasenรญ, ktorรญ nevedia narรกbaลฅ s peniazmi, ku ktorรฝm priลกli zo dลa na deล. Duลกevnรก prรกca nemรก pre nich hodnotu. Cennรฉ je pre nich iba to, ฤo sa dรก zhmotniลฅ a zrealizovaลฅ. Takรฝ investor neskรบma, preฤo tehla dnes stojรญ toฤพko a toฤพko, ale keฤ mu poviete, ลพe chcete projektovรฝ honorรกr za niekoฤพko vรฝkresov, tak to nevie preลพiลฅ. No a potom je to ลฅaลพkรฉ. Musรญm zase povedaลฅ, ลพe do naลกej kancelรกrie takรญto investori prรญliลก nechodia. Uลพ vedia, ฤo mรดลพu od nรกs oฤakรกvaลฅ.
Vybudovaniu znaฤky ateliรฉru urฤite predchรกdzala dlhรก cesta. Zaฤnime od dรดleลพitรฉho rozhodnutia โ preฤo prรกve architektรบra? Nebola inรก voฤพba?
Otec bol prรกvnik, mama uฤiteฤพka, a tak som mal takmer automaticky zakรกzanรฉ tieto dve povolania. Vรดbec mi to neprekรกลพalo, lebo iลกlo o povolania zรกvislรฉ od reลพimu a neexistovala vรญzia, ako rรฝchlo sa to mรดลพe zmeniลฅ. A tak ma okolnosti nasmerovali na oblasลฅ, ktorรก by ma uลพivila.
Architektรบra preลกla rodinnรฝm schvaฤพovanรญm?
รno, lebo rodiฤia mi hovorili, ลพe poฤas mieru i vojny sa vลพdy nieฤo stavia. Navyลกe moja mama bola zameranรก na umenie, chodila do galรฉriรญ na vรฝstavy. Absolvovala totiลพ dievฤenskรฉ gymnรกzium v Budapeลกti, takลพe bola kultรบrou odchovanรก. Ovplyvnila ma aj starลกia sestra, ktorรก navลกtevovala nadstavbovรบ ลกkolu stavebnรบ v Koลกiciach. Hoci sa z kรกdrovรฝch dรดvodov nedostala na vysokรบ, moja orientรกcia na architektรบru sa potvrdila. Spoฤiatku som si predstavoval, ลพe sa budem venovaลฅ pamiatkam, ale ลพivot chcel inak a ja som sa k nim vrรกtil aลพ veฤพkรฝm oblรบkom.
Preฤo prรกve ochrana pamiatok?
Veฤพmi ma trรกpilo, ลพe pamiatky miznรบ a nikto sa o ne nestarรก. ฤฝudia ako keby nemali potrebu chrรกniลฅ si svoje vlastnรฉ dediฤstvo. Myslel som si, ลพe cez pamiatkovรฝ รบstav ako oficiรกlnu ลกtรกtnu organizรกciu by sa dalo nieฤo urobiลฅ.
A nedalo?
Niekedy v roku 1987 som opustil ล portprojektu, aby som v Koลกiciach zaloลพil ateliรฉr pre obnovu pamiatkovej rezervรกcie. Pravdepodobne bolo eลกte mรกlo politickej vรดle, aby ฤosi takรฉ vzniklo. Reลพim vลกak medzitรฝm skonฤil a uลพ niฤ podobnรฉ sa nezaloลพilo.
Akรฉ boli vaลกe predstavy pri rekonลกtrukcii mesta?
Pri koncepciรกch komplexnej obnovy sme si mysleli, ลพe sa vysลฅahujรบ celรฉ bloky a potom sa ฤพudia do nich vrรกtia. Sami sme vลกak cรญtili, ลพe to asi nebude tรก najlepลกia cesta. Architektรบre totiลพ dosลฅ ลกkodia megakoncepcie, pri ktorรฝch sa narรกba s veฤพkรฝm mnoลพstvom ฤพudรญ. Rast miest je dlhodobรฝ proces. V minulosti mal kaลพdรฝ pozemok a dom svojho majiteฤพa, a ten sa rozhodol, ฤi chce dom prestavaลฅ, alebo zbรบraลฅ a nahradiลฅ ho novรฝm. A v tejto kontinuite rรกstlo mesto. Zmenou vlastnรญckych vzลฅahov sa Koลกiciam dosลฅ pomohlo. Boli tu domy, ktorรฉ doลพili, ale je ich podstatne menej ako tรฝch, ktorรฉ zaฤali naberaลฅ novรฝ ลพivot a kvalitu.
Zdรก sa vลกak, ลพe v Koลกiciach sa v tomto smere toho aลพ tak veฤพa nepokazilo.
Obฤas sa sรญce podarilo vybรบraลฅ ulicu a postaviลฅ tam panelรกky, ale aลพ tak veฤพa sa toho naozaj nepokazilo. Moลพno aj preto, ลพe v urฤitom obdobรญ nebolo veฤพa investรญciรญ. Mesto je pre mลa obdivuhodnรฝ fenomรฉn a najmรค Koลกice sรบ pre mลa vรฝzvou.
ฤo robiลฅ so socialistickรฝmi sรญdliskami?
Nielen starรฉ, ale aj novรฉ sรญdliskรก treba pretvรกraลฅ na mestskรฉ ลกtruktรบry. Ak je pokazenรฝ zรกkladnรฝ koncept, potom to je neskutoฤne nรกroฤnรก รบloha, ktorรก si vyลพaduje veฤพkรฉ finanฤnรฉ injekcie. Tak ako vplyvom veฤพkej finanฤnej injekcie vznikol celรฝ tento balast. Prรญklady z Nemecka ฤi Francรบzska naznaฤujรบ, ฤo sa s tรฝm dรก robiลฅ. Dajรบ sa vytvoriลฅ prรญjemnรฉ ลกtvrte, ale nikdy nie mesto.
V obchodnom dome Dargov bola nedรกvno vรฝstava prรกc vaลกich ลกtudentov Katedry architektรบry Fakulty umenรญ Technickej univerzity v Koลกiciach. Jej nรกzov bol Pohฤพady na Koลกice budรบcnosti. Ako by teda mali Koลกice budรบcnosti vyzeraลฅ?
Verรญm, ลพe lepลกie. Keby som v to neveril, nemohol by som tรบto profesiu robiลฅ. So ลกtudentmi sa na katedre permanentne zaoberรกme tรฉmami, ako sรบ revitalizรกcia a rehabilitรกcia mesta, ekologickรก vรฝstavba, trvalo udrลพateฤพnรฝ rozvoj. Som rรกd, ลพe chรกpu, ลพe rรฝdzo ekonomickรฝ prรญstup nemรดลพe byลฅ cestou budรบcnosti Koลกรญc. Kultรบrny obฤan nemรดลพe chรกpaลฅ kaลพdรฉ voฤพnรฉ priestranstvo ako potenciรกlne stavenisko. Preto som rรกd, ลพe ลกtudenti majรบ akรบtnu potrebu sa vyjadriลฅ k niektorรฝm negatรญvam v rozvojovรฝch zรกmeroch Koลกรญc a zaujรญmajรบ jednoznaฤne odmietavรฉ postoje k takรฝm brutรกlnym zรกsahom do organizmu mesta, akรฝm by naprรญklad mala byลฅ tristo metrov dlhรก budova Auparku na Nรกmestรญ osloboditeฤพov. Som rรกd, ลพe ich protinรกvrhom je kultivovanรฝ koncept zรกstavby, zaloลพenรฝ na princรญpe prerastania ลกtruktรบr historickej a novej zรกstavby, s mnoลพstvom zelene, ktorรฝ vzbudil oprรกvnenรฝ zรกujem verejnosti, mรฉdiรญ, ale aj vedenia mesta.
Zastavme sa eลกte pri obdobรญ po absolvovanรญ ลกkoly. Viackrรกt ste sa pozitรญvne vyjadrili o vaลกom pรดsobenรญ v ateliรฉri Jรกna ล prlรกka. Preฤo?
V uvoฤพnenรฝch ลกesลฅdesiatych rokoch minulรฉho storoฤia vznikali pri vtedajลกom Zvรคze architektov progresรญvne Zdruลพenรฉ projektovรฉ ateliรฉry. V Koลกiciach takรฝto ateliรฉr viedli Eugen Kramรกr s Jรกnom ล prlรกkom, a hoci Kramรกr zaฤiatkom sedemdesiatych rokov minulรฉho storoฤia odiลกiel naspรคลฅ do Bratislavy, architektovi ล prlรกkovi sa podarilo udrลพaลฅ kontinuitu. Vtedy sa to uลพ vลกak nazรฝvalo Projektovรก a vรฝvojovรก organizรกcia spoloฤenskรฝch stavieb a neskรดr ล tudijnรฝ projektovรฝ a typizaฤnรฝ รบstav. Robili sa tam iba atypickรฉ diela a mลa nemohlo postretnรบลฅ niฤ lepลกie. Bola to absolรบtne inรก prรกca, akรบ vtedy robili moji spoluลพiaci.
ฤo vลกetko ste robili?
Pracovali sme na mnoลพstve malรฝch vecรญ po celom vรฝchodnom Slovensku. Pre obce sme navrhovali domy a ลกportovรฉ stavby, priฤom sme vyuลพรญvali ล prlรกkove kontakty zo ลกportovรฉho obdobia, keฤ s Kramรกrom projektovali ลกportoviskรก na majstrovstvรก sveta v lyลพovanรญ v Tatrรกch.
Mohli ste uลพ vtedy robiลฅ veci, ktorรฉ vรกs priลฅahovali?
Len ฤiastoฤne, pretoลพe z dneลกnรฉho pohฤพadu sa mi zdรก, ลพe zo ลกkoly som odiลกiel bez nรกzoru. Hoci tam bol zaujรญmavรฝ pulzujรบci ลกtudentskรฝ ลพivot, z hฤพadiska nรกzoru na architektรบru mi veฤพa nedala. A preto moje prvรฉ roky projekcie boli najmรค o tom, ako zvlรกdnuลฅ projektovรฝ proces.
Kedy sa skonฤilo toto obdobie hฤพadania? Po stretnutรญ s architektรบrou Imreho Makovcza?
Dรก sa povedaลฅ, ลพe รกno. Kedysi v polovici osemdesiatych rokov minulรฉho storoฤia ma kolega, ktorรฝ robil aลกpirantรบru v Budapeลกti, upozornil na maฤarskรฉho architekta Imreho Makovcza. V ลพivote som o takomto mene nepoฤul, navyลกe maฤarskรก architektรบra ma neinลกpirovala. Z Imreho Makovcza sa vลกak medziฤasom stala medzinรกrodnรก hviezda a naprรญklad s takรฝm kultรบrnym domom v Sรกrospataku sa zaฤal objavovaลฅ vo svetovรฝch ฤasopisoch.
Ako vรกs to ovplyvnilo?
Hneฤ som sa o neho zaฤal zaujรญmaลฅ. Z obrรกzkov v ฤasopisoch som vลกak nepochopil, ako dospel k takรฝmto tvarom. Preto sme si s kolegami povedali, ลพe sa pรดjdeme na to pozrieลฅ. V Koลกiciach sme zorganizovali zรกjazd do Maฤarska a so samotnรฝm Makovczom sme sa stretli v Sรกrospataku. Vrรกtil som sa vลกak zmรคtenรฝ a povedal som si, ลพe musรญm tomu prรญsลฅ na kฤบb. Zaฤal som si ฤรญtaลฅ jeho ฤlรกnky s filozofickรฝm podtรณnom a rรดzne poznรกmky. Postupne sme sa dostali k sebe bliลพลกie a v roku 1989 som v jeho budapeลกtianskom ateliรฉri absolvoval osemmesaฤnรบ stรกลพ.
To bol ten povestnรฝ posun?
รno, posunulo ma to do inej polohy a od tej chvรญle si myslรญm, ลพe mรกm svoj vlastnรฝ nรกzor na architektรบru.
Koฤพko ฤasu venujete architektรบre?
Vo vรฝkonnej fรกze nie viac ako tridsaลฅ percent. Zvyลกnรฝch sedemdesiat zahลลajรบ rokovania, presvedฤovania a osveta. Odoberรก mi to veฤพa energie, pretoลพe naลกu prรกcu brzdรญ mnoลพstvo administratรญvnych krokov.
Sรบ vรดbec potrebnรฉ?
Nรกลก stavebnรฝ zรกkon je voฤพnรฝ. Negarantuje dobrรบ architektรบru, jej garantmi sรบ dobrรฝ investor, dobrรฝ projektant a dobrรฝ dodรกvateฤพ. Stavebnรฝ zรกkon nie je ลกลฅastnรฝ a kritizovali ho v ฤase svojho vzniku โ teda pred tridsiatimi rokmi.
V akom stave je jeho novelizรกcia?
V Slovenskej komore architektov sme mali pripomienkovรฉ konania, ale nakoniec sme to uzavreli s tรฝm, ลพe radลกej vydrลพรญme ฤalลกรญch tridsaลฅ rokov so starรฝm ako s novรฝm paลกkvilom. Vidno, ลพe to robilo niekoฤพko ฤพudรญ a vรฝsledkom je ฤudnรฝ kompilรกt. Nakoniec okrem naลกej komory s tรฝm nesรบhlasili ani ฤalลกie stavovskรฉ organizรกcie stavebnรฝch inลพinierov ฤi podnikateฤพov.
Vrรกลฅme sa k tรฝm tridsiatim percentรกm, teda k vรฝkonnej fรกze architektรบry. Ste spokojnรฝ so vลกetkรฝmi vaลกimi dielami?
Nespomรญnam si, ลพe by som bol s nieฤรญm spokojnรฝ na sto percent. Keby to tak bolo, tak by som sa neposunul ฤalej. V architektovi musรญ byลฅ tvorivรฝ nepokoj, ktorรฝ ho eลกte dokรกลพe obrรกtiลฅ na inรบ stranu. Samozrejme, keฤ dlho robรญte v tejto profesii, tak niektorรฉ rieลกenia sa opakujรบ. Zistรญte, ลพe s urฤitรฝmi vecami ste uลพ svoj boj vybojovali a nepotrebujete to posรบvaลฅ ฤalej. Ale v zรกsade musรญte sledovaลฅ vลกetko, ฤo sa deje dookola.
Sรบ takรฝm podnetom aj ลกtudenti?
Urฤite, lebo sรบ provokatรญvnejลกรญ, nรบtia nรกs byลฅ stรกle v strehu. Pripรบลกลฅam, ลพe ma uลพ mรดลพu povaลพovaลฅ za vykopรกvku, ale to je ich problรฉm.
Ktorรบ fรกzu projektovania mรกte najradลกej?
Pre architekta je to urฤite tรก prvotnรก fรกza, keฤ mรก pred sebou biely papier a treba naล daลฅ nejakรบ myลกlienku. To je najkreatรญvnejลกia ฤasลฅ, ale povaลพujem za omyl, keฤ si niekto myslรญ, ลพe dotvรกranie stavby je mรกlo tvorivรฉ. Na ceste od nรกpadu po realizรกciu poslednej kฤพuฤky na dverรกch je veฤพmi veฤพa roboty. Veฤพmi rรกd robรญm aj vykonรกvacie projekty. Vลพdy ich vลกak robรญm s nejakรฝm kolegom, ktorรฉmu podsรบvam skice a on ich dรกva do grafickรฉho programu. A to by ste videli, koฤพko je tam vtedy iskrenia! Samozrejme, tvorivรฉho.
Ktorรบ vaลกu stavbu povaลพujete za najosobnejลกiu?
Nemรกm vyloลพene obฤพรบbenรฉ dielo. Najzaujรญmavejลกia je vลพdy tรก vec, ktorou sa momentรกlne zaoberรกm. Pravda, existujรบ stavby, ku ktorรฝm sa vลพdy rรกd prihlรกsim. Ide o zopรกr rodinnรฝch domov, no a k tรฝm vรคฤลกรญm urฤite patrรญ kostol v Lovinobani. Vznikal v zvlรกลกtnom obdobรญ tesne po revolรบcii a za pionierskych podmienok. Je uลพ poznamenanรฝ vรฝraznou zmenou mรดjho nรกzoru a moลพno aj preto som jeho stavbu veฤพmi preลพรญval a kaลพdรบ chvรญฤพu som tam bol.
Na ฤom robรญte v sรบฤasnosti?
Mojimi najmilลกรญmi investormi sรบ starostovia miest a obcรญ, ktorรญ sa s vรคฤลกรญm ฤi menลกรญm รบspechom pokรบลกajรบ v tomto obdobรญ zรญskaลฅ pre svoje obce ฤo najviac finanฤnรฝch prostriedkov z eurofondov. Ja im v tom nadลกene pomรกham! Pritom nie kaลพdรก z tรฝchto รบloh je takรก, ลพe by mala ลกancu sa po รบspeลกnej realizรกcii dostaลฅ aj na strรกnky ฤasopisov… Hoci takรฝ Inkubรกtorovรฝ dom v Moldave nad Bodvou alebo rekonลกtrukcia Rรกkรณcziho kaลกtieฤพa v Borลกi sรบ naozaj veฤพmi zaujรญmavรฉ architektonickรฉ รบlohy. Z tรฝch najnovลกรญch vรคฤลกรญch prรกc by som eลกte hรกdam spomenul autokemping v Krรกsnohorskej Dlhej Lรบke, prestavbu areรกlu Krajskรฉho sรบdu v Koลกiciach a pripravovanรบ rekonลกtrukciu Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici.
Miera vaลกej vyลฅaลพenosti je vysokรก. Zostรกva vรกm eลกte ฤas na mimoarchitektonickรฉ zรกujmy?
Na prvom mieste je v tomto smere rodina. Keฤ mรดลพem, tak ฤรญtam, obฤas zรกjdem na kultรบru. Je tam vลกak viac chcenia ako robenia a moja manลพelka urฤite o tom vie svoje. Raz, keฤ budem veฤพkรฝ, tak budem iba odpoฤรญvaลฅ.
Teraz to neviete?
ลคaลพkosลฅ je v tom, ลพe rรกno sa zobudรญm a uลพ som v prรกci. Pracovnรฝ poblรฉm nosรญm v hlave, a dokonca sa mi aj snรญva, na ฤom prรกve pracujem. Viackrรกt sa mi vลกak stalo, ลพe som priลกiel aj k rieลกeniam.
Aj ste ich zrealizovali?
รno, prisnili sa mi aj dobrรฉ rieลกenia. Avลกak neviem, ฤi to uลพ nie je parketa pre psychiatra, ktorรฝ by povedal, do akej miery je to zdravรฉ. Eลกte by som sa vrรกtil k tรฝm zรกujmom: s veฤพkรฝm poteลกenรญm sledujem ลพivot okolo mลa. Zaujรญma ma, v akom prostredรญ sa pohybujem, akรบ mรก histรณriu. Snaลพรญm sa ลกtudovaลฅ jeho geolรณgiu a geomorfolรณgiu. Ak sa stavba nachรกdza blรญzko nejakej prรญrodnej lokality, ลกtudujem jej flรณru a faunu. To sรบ podnetnรฉ veci, z ktorรฝch dokรกลพem ฤerpaลฅ inลกpirรกciu a mรดลพe z nich vzniknรบลฅ aj zaujรญmavรก rozprรกvka, ktorรก sa potom prerozprรกva architektonickรฝm jazykom. Na vลกetko vลกak treba ฤas a ja cรญtim, ลพe ho je stรกle mรกlo.
Ak ho zostane dostatok โ ฤo vลกetko by ste eลกte chceli stihnรบลฅ?
Neviem, ฤo ma v budรบcnosti ฤakรก, ale je znรกme, ลพe Frank Lloyd Wright vytvoril svoje najvรคฤลกie diela po ลกesลฅdesiatke… Tรฝm chcem len povedaลฅ, ลพe s Boลพou pomocou by som sa rรกd doลพil ฤias, keฤ nebude treba nikomu vysvetlovaลฅ, naฤo je vlastne dobrรฝ architekt, respektรญve o ฤom je dobrรก architektรบra. Verรญm, ลพe evidentnรฝ prรญlev investรญciรญ v poslednom obdobรญ skรดr ฤi neskรดr vytvorรญ priestor na vznik architektรบry, ktorรก dokรกลพe mierovo koexistovaลฅ so svojรญm prostredรญm.
Peter Pรกsztor Narodenรฝ: 25. 9. 1948 Levoฤa
ล tรบdium:
1967 โ 1973 Stavebnรก fakulta SVล T v Bratislave (odbor architektรบra)
Odbornรก prax:
1973 โ 1974 ล PTร, ateliรฉr Koลกice (Ing. arch. Jรกn ล prlรกk-Uliฤnรฝ)
1974 โ 1987 ล portprojekta, ateliรฉr Koลกice (Ing. arch. Jรกn ล prlรกk-Uliฤnรฝ, Ing. arch. Ladislav Greฤ, CSc.)
1987 โ 1990 Stavoprojekt Koลกice, ateliรฉr vรฝvoja a typizรกcie (Ing. arch. Jozef Obuลกek)
1989 stรกลพ v ateliรฉri Imreho Makovcza, Budapeลกลฅ
1990 โ doteraz – Architektonickรก kancelรกria Drahovskรฝ, Pรกsztor a spol.
Pedagogickรก prax:ย ย ย
1978 โ 1983 Stavebnรก fakulta Vล T Koลกice, Katedra konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb (externista)
1992 โ 1993 Strojnรญcka fakulta TU Koลกice, Katedra designu (externista)
1993 โ 1995 Stavebnรก fakulta TU Koลกice, Katedra konลกtrukciรญ pozemnรฉho staviteฤพstva
1996 โ 1998 Stavebnรก fakulta TU Koลกice, Katedra architektรบry
1998 โย doteraz – Fakulta umenรญ (predtรฝm Fakulta รบลพitkovรฝch umenรญ), Katedra architektรบry
Inaugurรกcia
(prof.) 2003 – FA STU Bratislava (Organickรฝ prรญstup ako princรญp architektonickej tvorby)
Vรฝber realizรกciรญ:
Dom potravรญn, Humennรฉ (spoluautor: J. ล prlรกk, 1978)
Rekonลกtrukcia Klubu architektov, Koลกice (Zahatลanskรก, Zahatลanskรฝ, 1983)
Vรฝpoฤtovรฉ stredisko VSE Koลกice (1984)
Dom smรบtku โ Gelnica โ interiรฉr (Maliลรกk, Zahatลanskรฝ, Pulรญk, 1984)
Podtatranskรฉ mรบzeum, Poprad โ archeologickรก expozรญcia (Zahatลanskรฝ) โ 1985
Zimnรฝ ลกtadiรณn โ Gelnica โ 1986
Krytรก plavรกreล a telocviฤลa, Liptovskรฝ Mikulรกลก (Zahatลanskรฝ, 1988)
Interiรฉr velรญna Elektrรกrne Novรกky (Rozman, 1993)
Vรญkendovรฝ dom v Mezลcsรกte, Maฤarsko (1993)
Rodinnรฝ dvojdom v Bakonszegu, Maฤarsko (1993)
Rekonลกtrukcia โ rรญmskokatolรญcky kostol sv. Ducha, Koลกice (1993)
Rรญmskokatolรญcky kostol โ Lovinobaลa (1993)
Rekonลกtrukcia โ Expozรญcia starรฝch tlaฤรญ ล tรกtnej vedeckej kniลพnice, Koลกice (1994)
Generรกlny konzulรกt ฤeskej republiky, Koลกice (Drahovskรฝ, Neufeld, 1994)
Rodinnรฝ dom, Koลกice (1996)
Poisลฅovลa Otฤina, Koลกice (Friedmann, Rozman, 1997)
Dom Charity โ ล vedlรกr โ rekonลกtrukcia โ 1997
Najvyลกลกรญ kontrolnรฝ รบrad, Koลกice, Komenskรฉho 59 (Drahovskรฝ, 1997)
Hotel Bankov (Drahovskรฝ, ล imko, 1997)
Hotel ฤierny orol, Roลพลava (Priatkovรก, Bobฤรกk, 1998)
Rodinnรฝ dom, Koลกice-Barca (1998)
Hraniฤnรฉ oddelenie Policajnรฉho zboru SR, ฤierna nad Tisou (Drahovskรฝ, 1999)
Folkloristickรฝ tรกbor, Boldogkลvรกralja (Maฤarsko, 2000)
Rodinnรฝ dom, Koลกice-Pereลก (2001)
Rekonลกtrukcia โTabaฤkyโ, Koลกice (Drahovskรฝ, Jirรกskovรก, ล kumaniฤovรก, 2002)
Rekonลกtrukcia Mรกraiho ลกtรบdia Divadla Thรกlia, Koลกice (Jankoviฤ, 2002)
Rodinnรฝ dom, Baลกka (ล kumaniฤovรก, 2003)
Rodinnรฝ dom, Vลesina (ฤeskรก republika, 2003