Ilustračný obrázok

Pohne sa vpred realizácia dopravných stavieb? Rezort dopravy to rieši novým zákonom

Do parlamentu mieri v skrátenom konaní dôležitá legislatíva. Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete ovplyvní najmä realizáciu dopravných stavieb.

Strategickou investíciou môže byť aj zdravotnícke zariadenie, energetická infraštruktúra, obranná infraštruktúra, vodohospodárske stavby, stavby priemyselnej výroby a podobne s nákladmi najmenej 100 mil. eur.

Minister dopravy Jozef Ráž predstavil návrh zákona médiám v januári 2024. Napriek podpore návrhu mala vtedy samospráva voči nemu aj výhrady. Najdôležitejšia sa týka územného plánu a kompetencii samosprávy vydávať záväzné stanoviská.

Vláda v stredu 14. februára schválila s pripomienkami návrh tohto zákona z dielne rezortu dopravy a rovnako aj skrátené legislatívne konanie. Na rozdiel od zákona o strategických investíciách návrh rieši širší súbor projektov z rôznych oblastí, ktoré na to, aby mohli byť považované za strategické, tak ich môže uskutočňovať iba verejný investor. O tom, či je investičný projekt strategickou investíciou, rozhodne vláda a žiadosť od investora posúdi príslušné ministerstvo.

Zákon chce  zlepšiť schvaľovacie procesy

Zákon má uľahčiť investorom, ako je štát, obce, vyššie územné celky, firmy so 100 % štátnou účasťou a podobne, realizáciu strategických investícií. Na to je podľa návrhu zákona potrebné zefektívniť majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb, procesy schvaľovania strategických významných projektov a verejné obstarávanie. Dôvodom je aj prebratie európskej smernice o pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete, v čom Slovensko zaostáva.

Prílohou návrhu zákona je cca konkrétnych 60 oblastí investícií na území celého Slovenska – dopravných stavieb – pozemných komunikácií D1, D3, D4 a rýchlostných ciest R1 až R6, existujúce cesty I. triedy v paralelnom trasovaní plánovanej diaľnice, napríklad II. etapa D1 Bratislava – Senec.

Ďalej sú to železničné trate, jedna vnútrozemská vodná cesta (Dunaj a súvisiace povodie Váhu). V rámci železničných tratí je tam aj železničný uzol Bratislava, železničné trate s Maďarskom, Poľskom a Českou republikou.

Novinky sa týkajú aj vstupu na cudzí pozemok

Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície prináša novinky, ako je napríklad zavedenie inštitútu predbežnej držby, skrátenie lehôt v povoľovacom konaní, vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu vo verejnom obstarávaní, tzv. medzitýmne rozhodnutie vo vyvlastňovacom konaní, keď vyvlastňovací orgán dospeje k záveru, že sú splnené podmienky vyvlastnenia okrem výšky náhrady. Po vydaní osvedčenia o strategickej investícii môže investor v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení a vykonať prípravné práce.

Ak bude pozemok a stavba vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, tak tie sa prevedú za náhradu 1,2 násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie. V stavebnom konaní sa nevyžaduje záväzné stanovisko podľa zákona o územnom plánovaní o súlade medzi stavebným zámerom a územnoplánovacou dokumentáciou.

Aké boli pripomienky verejnosti

K zákonu prišli stovky pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V materiáli na rokovanie vlády sa uvádza, že trvá rozpor s Banskobystrickým samosprávnym krajom v tom, že má 14 dní na doručenie stanoviska k investícii, čo kraj považuje za neprimerane krátku lehotu. Ak nebude stanovisko doručené v lehote, považuje sa to však za súhlas.

Ministerstvo dopravy nesúhlasí s pripomienkou verejnosti o tom, že je nemožné odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení, a rezort sa odvoláva na prípady Európskeho súdu pre ľudské práva. K vyňatiu pôsobnosti zákona o verejných prácach aj o možnosti, že vláda môže vylúčiť spracovanie štúdie uskutočniteľnosti k investícii rezort uviedol, že to upraví nariadenie vlády. Ministerstvo prijalo pripomienku, že rozhodnutie vlády o vydaní osvedčenia o strategickej investícii má byť oznámené aj verejnosti v dotknutých obciach, aj chýbajúcej úprave spätného prevodu nehnuteľnosti, keď investícia nebude zrealizovaná.

Parlament sa zaoberá aj novelou stavebného zákona

V Národne rade SR je aktuálne novela súčasne platného stavebného zákona, ktorá má vytvoriť podmienky pre prechod k zákonu o výstavbe. Ten má platiť až od apríla 2025. Zákon o územnom plánovaní bude platný od apríla 2024 s menšími úpravami.

Parlament sa zaoberá aj novelou zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) z dielne rezortu životného prostredia, ktorý chce proces zjednodušiť a zrýchliť z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov.