Pomôže zníženie sadzby ECB trhu na Slovensku?

Najnovšie inflačné údaje podľa ECB poukazujú na rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie. Na aktuálne kroky majú vplyv nedávne nečakane nízke ukazovatele hospodárskej aktivity. Podmienky financovania zároveň zostávajú reštriktívne a ECB naďalej deklaruje svoje odhodlanie pokračovať v znižovaní sadzieb na základe prichádzajúcich dát. Rada guvernérov sa ako obvykle vopred nezaviazala k žiadnej konkrétnej budúcej trajektórii sadzieb.

ECB na svojom zasadnutí 18. 10. 2024 opäť znížila svoju kľúčovú (depozitnú) sadzbu o 25 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií (depozitná sadzba) sa tak od 18. 9. 2024 bude nachádzať na 3,65 %, 3,40 % a 3,25 %.

Zotrvávajúca reštriktívna politika

Uvoľňovanie utiahnutej politiky teda pokračuje. Naďalej však nemožno považovať našu monetárnu politiku za uvoľnenú. Naopak, v súlade s novou prognózou, ktorá nezmenila výhľad na celkovú úroveň očakávanej priemernej harmonizovanej inflácie v eurozóne, v najbližších štvrťrokoch ostane politika ECB aj naďalej utiahnutá a ďalšie uvoľňovanie bude postupné a predvídateľné.

Tento výhľad podporuje aj fakt, že ECB v prognóze mierne zvýšila odhad jadrovej inflácie. Na druhej strane ECB počíta s mierne nižším výkonom ekonomiky, čo potvrdzuje správnosť predchádzajúceho rozhodnutia, keď ECB začala znižovať sadzby už v júni. Do konca roka 2024 očakávame ešte jedno zníženie kľúčovej depozitnej sadzby o 0,25 %.

V prípade, že na finančných trhoch prevládne prílišne uvoľnená nálada, ktorá by mohla limitovať transmisiu monetárnej politiky, nie je vylúčené, že sa ECB rozhodne v decembri urobiť prestávku a skrotiť tak optimizmus finančných trhov, ktoré v posledných týždňoch očakávajú svižné tempo uvoľňovania menovej politiky.

V zmysle komunikácie prezidentky Lagardeovej však budú mať posledné slovo prichádzajúce dáta a zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že dezinflačný proces je na dobrej ceste. Rozhodnutia budú naďalej prijímané od zasadnutiach k zasadnutiu a situácia bude preto jasnejšia v druhej polovici novembra.

Vplyv na infláciu a rast miezd na Slovensku

Inflácia na Slovensku zostáva vysoká vzhľadom na naďalej zvýšené tempo rastu miezd. Inflačné tlaky plynúce z rastu miezd sú tak v ekonomike stále prítomné a vývoj na pracovnom trhu bude pre ďalšie kroky zo strany ECB jedným z kľúčových.

Sezónne očistená miera nezamestnanosti v eurozóne v auguste stagnovala na úrovni 6,4 %, čo naďalej predstavuje historické minimum. Rast miezd v eurozóne ostáva solídny, ale jeho tempo sa spomalilo. Tlak zo strany nákladov na prácu teda ustupuje, pričom časť vplyvu vyšších miezd na infláciu absorbujú zisky.

Očakávania trhov a výzvy pre ECB

V nasledujúcom období možno očakávať, že dôjde vďaka postupnému uvoľňovaniu menovej politiky aj k ďalšiemu pozvoľnému poklesu úrokových sadzieb, a to najmä v súvislosti s trhovými očakávaniami. Vývoj sadzieb ECB prioritne ovplyvní kratšie sadzby, napríklad 3M Euribor, pričom očakávania ekonomického vývoja a monetárnej politiky sa následne premietajú do „dlhých peňazí“, čo potom vplýva aj na trhové sadzby úverov.

NBS vo svojom minuloročnom analytickom komentári predpokladala, že keďže sa na Slovensku poskytujú najmä úvery na bývanie s fixáciou do 5 rokov, odhadnutý dlhodobý vzťah je najvhodnejší pre výnosy štátnych dlhopisov so splatnosťou 3 až 4 roky. Na základe odhadov sa zmeny vo výnosoch štátnych dlhopisov prenesú do hypotekárnych sadzieb v plnej miere, a to za obdobie 10 až 20 mesiacov.

Aj v prípade rozhodnutí ECB možno uvažovať o prenesení efektov do ekonomiky v horizonte 4 až 6 kvartálov. Po prudkom zvýšení sadzieb a zdražení financovania sa pomer medzi cenou úverov a dlhodobým financovaním začal na jeseň 2023 dostávať do pôvodnej rovnováhy, pričom možno očakávať, že takýto vývoj by mal byť ešte niekoľko mesiacov pozvoľný.

ECB prijíma svoje rozhodnutia relatívne predvídateľne a na základe prichádzajúcich dát. Výzvou môže byť brzdenie prílišného optimizmu na finančných trhoch, ktorý by mohol transmisiu monetárnych rozhodnutí do reálnej ekonomiky v nejakej miere limitovať.

Na druhej strane aj na úrokové sadzby bude v konečnom dôsledku výrazne vplývať to, ako sa dokáže financovať štát. Vývoj úrokových sadzieb na úveroch, ale aj vkladoch tiež závisí od širších trhových očakávaní, pričom finančné trhy v posledných týždňoch posunuli svoje očakávania smerom k rýchlejšiemu uvoľňovaniu utiahnutej menovej politiky.

Aj aktuálne zníženie sadzieb bolo na finančných trhoch očakávané, je teda už v cenách zväčša zapracované. Vplyv teda bude opäť viac viditeľný pravdepodobne najmä na kratších viazanostiach. Pre ďalší vývoj a započítanie očakávaní do cien bude dôležité, či ECB bude v najbližšom období tento optimizmus brzdiť, alebo naopak, v primeranej miere potvrdí očakávania trhov. Vo všeobecnosti očakávame naďalej skôr rezervovanejší prístup zo strany ECB smerom k jej ďalším krokom.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2024