Schválenie balíka zmien pre novú stavebnú legislatívu vzbudilo aj nespokojnosť

Parlament v stredu definitívne schválil novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Novela reflektuje na zmeny v procesoch územného konania a výstavby. Svoj nesúhlas vyjadrila organizácia Greenpeace Slovensko, považuje ich za úplnú nehoráznosť. Proti je aj Progresívne Slovensko.

„Je právom verejnosti sa v čo najväčšej miere vyjadrovať a zapájať sa do posudzovania vplyvov na životné prostredie, od ktorého sme všetci závislí. To, že schválený zákon toto právo limituje, je krokom, ktorý nemá obdoby,“ skonštatovala riaditeľka organizácie Katarína Juríková s tým, že je neakceptovateľné, že verejnosť nebude môcť podať odvolanie proti záverečnému stanovisku. Zákon podľa nej dáva obrovskú moc developerom a priemyslu k bezbrehej výstavbe, ktorá ničí životné prostredie.

Parlament začal rokovania o veľkom balíku zmien v legislatíve od vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého, ktoré súvisia s novou stavebnou legislatívou, už 4. mája. Predložili ich poslanci Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Miloš Svrček (Sme rodina).

Národná rada schválila, že počas prípravy a schvaľovania výstavby sa bude uplatňovať požiadavka, aby sa procesné úkony vyplývajúce z osobitných predpisov zrealizovali v rámci jedného prerokovania tej istej veci.

Ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom samostatných konaní, budú tieto požiadavky naplnené v rámci jedného integrovaného konania. V rámci neho orgány, ktoré vedú k projektu samostatné konania a vydávajú samostatné rozhodnutia, vydajú v rámci prerokovania stavebného zámeru záväzné stanovisko, ktoré nahradí samostatné rozhodnutie. Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Úrad jadrového dozoru bude špecializovaným úradom

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Jaroslava Karahutu (Sme rodina). Stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiace s jadrovým zariadením nebudú podľa neho predmetom integrovaného konania. Špeciálnym stavebným úradom pre dané typy stavieb je Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR. Rozšíri sa tiež rozsah stavieb, ktoré podliehajú len ohláseniu.

Výnimky pre Bratislavu a Košice

Poslanci ešte v utorok schválili novelizáciu viacerých zákonov súvisiacich s novou stavebnou legislatívou. Novej legislatíve sa prispôsobí napríklad cestný zákon, zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, či zákon o obecnom zriadení.

Poslanci k právnej norme schválili viaceré pozmeňujúce návrhy. Na základe návrhu Miloša Svrček (Sme rodina) sa v Bratislave a Košiciach umožní výnimka z niektorých pravidiel územného plánu. Stavebník by tak mohol získať výnimku z veľkosti, umiestnenia či úpravy podielu prípustnej funkcie v danej funkčnej ploche. Nemohol by ale zmeniť samotnú funkciu výstavby, ani získať povolenie na stavbu, ktorá je v danej ploche neprípustná.

Možnosť pre krajské mestá

Pre obstaranie zmien a doplnkov existujúcej územnoplánovacej dokumentácie sa použijú doterajšie predpisy a nie nový zákon, keďže jeho použitie je mimoriadne procesne náročné. Možnosť na podklade existujúcej dokumentácie obstarávať jej zmeny a doplnky bude možné len vo väčších (krajských) mestách, kde je prechod na novú dokumentáciu náročnejší. V ostatných prípadoch nebude možné obstarávať zmeny a doplnky existujúcej dokumentácie a bude musieť byť obstaraná už nová dokumentácia podľa nového zákona.

Zanikne stavebná inšpekcia

V rámci novelizácie sa tiež doplnili delimitačné ustanovenia k prechodu práv a povinností zo Slovenskej stavebnej inšpekcie na Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ÚÚPV), keďže inšpekcia k 1. aprílu 2024 zanikne.

Duplicitný zber údajov o povrchu Slovenska

Poslankyňa Zita Pleštinská (OĽANO) vo svojom pozmeňujúcom návrhu upozornila, že môže dochádzať k duplicitnému zberu údajov o povrchu SR. Aktualizácia základnej bázy údajov geografického informačného systému (ZBGIS) je podľa nej systematická geodetická a kartografická činnosť mimo pôsobnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ÚÚPV). Národnou mapovou autoritou je Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK).

„Je plytvaním verejných prostriedkov, aby takúto činnosť zabezpečovala paralelne aj iná štátna organizácia, ktorá má kompetencie v úplne inej oblasti,“ uviedla v návrhu s tým, že ÚÚPV má zabezpečovať mapovanie povrchu a skutočných objektov v rozsahu údajov, ktoré nie sú obsiahnuté v ZBGIS. Navrhla tiež vypustiť pôvodnú novelizáciu zákona o správnych poplatkoch, ktorá zásadným spôsobom zvyšovala poplatky v časti stavebná správa. Poslanci jej pozmeňujúci návrh schválili.

VIA IURIS kritizuje nekoncepčnosť navrhnutých zmien

K kritikom navrhnutých zmien a novej stavebnej legislatívy, ktorú parlament schválil v roku 2022, patrí aj občianske združenie VIA IURIS. Ešte pred 2. čítaním v Národnej rade SR (4. mája) o 68 novelách v tzv. zbernom zákone združenie napísalo, že návrhy vládneho hnutia Sme rodina sú nekoncepčné a môžu v konečnom dôsledku povoľovanie veľkých stavieb skomplikovať. Kritizuje, že zásadná reforma – tzv. zberný zákon – bola predložená do parlamentu ako poslanecký návrh, ktorému nepredchádzala žiadna diskusia. Ďalej, že mnohé navrhované zmeny sú v rozpore so smernicami EÚ ako aj s Aarhuským dohovorom, ktorý garantuje prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese. Novinkou bol aj návrh presmerovať správne poplatky z povoľovania stavieb priamo na nový ÚÚPV.

Predseda parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽANO) v rozprave 4.mája k návrhu zmien  súvisiacich s reformou stavebnou legislatívou uviedol, že predkladatelia návrhu by ich mali stiahnuť.