Pradiareň 1900 mení tvár

Budova Pradiarne 1900 je národnou kultúrnou pamiatkou a predstavuje jedinečnú priemyselnú architektúru bývalej Bratislavskej cvernovej továrne. Dnes sa jej tvár opäť mení vďaka umeniu vo verejnom priestore.

Budova Pradiarne je súčasťou areálu bývalej Uhorskej cvernovej továrne, ktorá bola založená v roku 1900 zahraničnými firmami Salcher & Richter a J. & P. Coats. Navrhli ju viedenskí architekti D. V. Junk a K. K. Baurath. Aktuálny názov štvrte Zwirn vychádza z pôvodného pomenovania Uhorská cvernová továreň (Zwirnfabrik, Magyerczérnagyár), jej výstavba prebiehala v niekoľkých etapách.

Našej generácii utkvela v pamäti predovšetkým vďaka umeleckej scéne, ktorá sa vtedy ešte v nezrekonštruovanej „Cverne“ formovala a mala svoje ateliéry s neobyčajnou atmosférou.

V roku 2017 prešla náročnou rekonštrukciou pod vedením ateliéru BOUDA MASÁR architekti, ktorých výber vzišiel z architektonickej súťaže. Konverzii areálu bolo venované množstvo štúdií a ateliérových projektov. O jeho finálnom osude rozhodla vyzvaná urbanisticko-architektonická súťaž, v ktorej zvíťazil bratislavský ateliér COMPASS Architekti.

Návrh definoval novú blokovú zástavbu štvrte dnes už nazvanej ZWIRN a dominantné postavenie pamiatkovo chráneného objektu Pradiarne v rámci areálu.

Spoločnosť ZWIRN Area dnes slávnostne vyhlásila víťaza umelecko-architektonickej súťaže na umelecké dielo v zóne ZWIRN. Víťazom sa stal autorský kolektív Alex Selmeci, Tomáš Kocka Jusko a Natália Sýkorová s dielom pod názvom Cievka. Práve to podľa poroty ponúklo ideovo najhlbšie prepojenie na genius loci lokality a odráža budúcnosť smerovania umenia vo verejnom priestore. Nové dielo by malo umelecky zhodnotiť územie pred Pradiarňou 1900 už na jar budúceho roka.

Tvorivá sloboda ako základ

Umelci, ktorí sa do súťaže zapojili, mali veľkú mieru tvorivej slobody. Podmienkou bolo len, aby navrhované dielo bolo vhodné do exteriéru s ohľadom na blízkosť rezidenčných budov a zároveň zvýšilo povedomie o lokalite, ako aj hodnotu celej zóny.
Dvojkolová súťaž pritiahla záujem až takmer troch desiatok tvorivých tímov, ktoré mali voľnú ruku ponúknuť vlastnú interpretáciu toho, čo územie okolo bývalej Bratislavskej cvernovej továrne reprezentuje.

Z týchto zámerov porota vybrala 4 finálne, ktoré ich autori ďalej rozpracovali vrátane technického a konštrukčného návrhu, ktorý by umožnil dielo zrealizovať do jari budúceho roka. Celková suma na obstaranie a realizáciu diela vrátane všetkých nákladov predstavuje 400 000 eur.

Rozhodla kvalitná porota

O víťaznom umeleckom diele v zóne ZWIRN rozhodla 7-členná odborná porota odborníkov z radov umelcov, architektov, urbanistov i developerov. Päť jej členov bolo nezávislých od vyhlasovateľa a len dvaja zastupovali investora. Vďaka tomu víťazné dielo odráža odporúčania pre rozvoj verejného priestoru aj vhodné kreatívne smery a uvažovanie z umeleckého prostredia. Želaním kvalitnej poroty je, aby víťazný návrh posunul uvažovanie o tom, čo dnes znamená umenie vo verejnom priestore.

Prvá súťaž overená SKA

Štyri finálne návrhy prekvapili svojou obsahovou rôznorodosťou a formálnym stvárnením. Rozličné boli nielen ideové interpretácie danej lokality a jej histórie, ale aj materiálové riešenia. Finalisti zaujali skulpturálnymi artefaktmi z keramiky, bieleho mramoru, dubového a bukového dreva či antikora, ktoré v jeho leštenej podobe využil aj víťazný návrh kolektívu Selmeci, Kocka Jusko a Sýkorová.

„Projekt ZWIRN bol našou prvou lastovičkou medzi súťažami a prvou slovenskou súťažou, ktorú overila Slovenská komora architektov. Tento prístup sa ukázal ako správny a treba povedať, že výsledné projektové riešenie ostalo totožné so súťažným návrhom. Za nami je 7 rokov hľadania tváre projektu ZWIRN. S postupnou realizáciou rezidenčných etáp stúpla na dôležitosti aj potreba dotvorenia námestia. Hľadali sme riešenie v podobe umeleckého diela, ktoré bude rešpektovať výnimočnosť kultúrnej pamiatky Pradiarne a umožní jej aj naďalej ostať prirodzenou dominantou tohto priestoru,“ vysvetlil počas slávnostného vyhlásenia generálny riaditeľ YIT Slovakia Milan Murcko.

Víťazné dielo rozpovedá príbehy žien

Víťazný mladý autorský kolektív presvedčil porotu svojím návrhom piatich takmer 5-metrových antikorových cievok, z ktorých každá reprezentuje iný príbeh žien, ktoré pracovali v tamojšej cvernovej továrni. Vďaka leštenej nehrdzavejúcej oceli sa objekty zrkadlia a splývajú v obrazoch s okolím. Na vrchole kónického tvaru je umiestnený výtvarný prvok, ktorý podľa poveternostných podmienok rotuje okolo vlastnej osi a symbolizuje tak opakovanú a neraz monotónnu prácu žien v bývalej továrni.

„Sochy sa stávajú súčasťou záhrad nového námestia a vzájomne ich prepájajú. Naším cieľom je, aby medzi nimi prebiehala pohybová komunikácia. Obohacujú tento priestor o príbeh minulosti a dodávajú mu jedinečnú atmosféru. Dielo na námestí je rozvrhnuté tak, aby prerozprávalo cestu po pamäti robotníčok z továrne,“ vysvetľujú autori v popise svojho súťažného návrhu.

Rotačný pohyb, ktorý mechanizmus vykonáva, zároveň odkazuje na pohyb pri navíjaní nití na cievky. Inšpiráciou pre autorov bol aspekt fyzickej práce a jej kreatívny prínos pre rozvoj cvernovej továrne po celú jej minulosť. Jednotlivé objekty symbolizujú rôzne príbehy. Ten pod názvom „tichá drina“ napríklad poukazuje na premenlivosť a dočasnosť ručnej práce, ďalšia pod názvom „nerovnováha“ zas odkazuje na nerovnováhu finančného aj spoločenského ohodnotenia ženskej práce.

„V porote sme ocenili hravosť tohto diela. Presvedčilo nás svojím dizajnérskym spracovaním funkčných prvkov so zapojením pohybu, osvetlenia a zvukov. Víťazný návrh zároveň ponúkol ideovo najhlbšie prepojenie s geniom loci a súvislosť s architektúrou Pradiarne a Silocentrály, pričom námestie a jeho kolorit neprehlušuje. Dielo podľa členov poroty nezostarne v čase. Práve naopak, môže byť trendsetterom či nositeľom budúceho smerovania vizuálneho umenia vo verejnom priestore,“ vyzdvihla pri odovzdávaní ocenenia členka poroty Bohunka Koklesová, rektorka Vysokej školy výtvarných umení.

Súťaž ako príležitosť

Potreba dotvorenia nového námestia bola podľa investora jasná už v prvých návrhových fázach. Developer priznáva, že správnu podobu hľadal 3 roky, počas ktorých sa jeho predstava menila od monumentálnych prvkov architektúry cez sochy až ku komornej výtvarnej tvorbe.

„V posledných rokoch sa nám súťaže osvedčili ako spôsob, ktorým vieme nájsť čo najvhodnejšiu odpoveď na danú výzvu. V minulosti nám pomohli nájsť výnimočné riešenia pre samotný ZWIRN, ale aj pripravované projekty v zóne Mlynské nivy alebo v blízkosti Viedenskej cesty. Aj tentokrát sme sa opreli o fundovanú odbornú porotu, ktorá nastavila kritériá tak, aby bol výsledkom kvalitný a trvalo udržateľný verejný priestor. Som presvedčený, že sa nám to podarilo,“ vysvetlil Radek Pšenička, riaditeľ Urban a biznis developmentu YIT Slovakia, ktorý developera zastupoval v porote.

1. miesto: Alex Selmeci, Tomáš Kocka Jusko a Natália Sýkorová: Cievka
2. miesto: Marek Kvetan: Last Splash
3. miesto s rovnakým počtom bodov: Katarína Galovič Gáspár, Nicole Jančeková a Lenka Haas: Falling Clouds

Členmi poroty boli:

• doc. Mgr. Bohunka Koklesová, PhD., rektorka Vysokej školy výtvarných umení ​
  nezávislá od vyhlasovateľa​
• Mgr. Sabina Jankovičová, ArtD., teoretička umenia Slovenskej národnej galérie nezávislá od vyhlasovateľa​
• Mgr. Katarína Trnovská, ArtD., riaditeľka Galérie mesta Bratislava,
  nezávislá od vyhlasovateľa​
• prof. PD Dr. et Ing. Jiří Fajt, PhD., Staatliche Kunstsammlungen Dresden & Technische Universität Berlin, ​nezávislý od vyhlasovateľa​
• Igor Marko MA ARCH ARB, Marko and Placemakers​
  nezávislý od vyhlasovateľa​
• Lukáš Musil MA Economics, RSJ Investments, ​
  závislý od vyhlasovateľa​
• Ing. arch. Radek Pšenička, YIT Slovakia, ​
  závislý od vyhlasovateľa​