Nový stavebný zákon prináša viaceré zásadné zmeny. Tu je ich prehľad
redakcia ASB Cieľom nového stavebného zákona je urýchliť a zjednodušiť schvaľovanie stavebných zámerov. Ubudnúť by mala administratíva a sprehľadniť sa pravidlá.
Podľa advokátskej kancelárie FAIRSQUARE bude najzásadnejšou zmenou, ktorú predmetný zákon prinesie, odstránenie dvojstupňového hodnotenia stavebných zámerov. Územné a stavebné konanie sa zlúčia do jedného, zaviesť sa má aj elektronizácia konaní. Ďalšími zásadnými úpravami bude odstránenie čiernych stavieb a uvoľnenie podmienok pre drobné a jednoduché stavby.
Zmena po 48 rokoch
Stavebný zákon nahradí legislatívu prijatú ešte v roku 1976. Tá je už napriek početným novelám pre prax nevyhovujúca a zastaralá. Návrh nového zákona z dielne Ministerstva dopravy SR bol aktuálne schválený v prvom čítaní parlamentu. Výbory sa ním budú zaoberať v januári a do druhého čítania sa dostane vo februári.
Pripomienkovanie k návrhu prebiehalo od apríla do októbra tohto roku. V rámci neho bolo vznesených celkovo 2 632 pripomienok, z toho 957 zásadných. Nový zákon by mal do účinnosti vstúpiť začiatkom mája budúceho roku.
„Nový stavebný zákon prináša viaceré zásadné zmeny, ktorých cieľom je znižovanie administratívnej záťaže. V porovnaní s pôvodným zákonom reaguje na potrebu zrýchlenia a zjednodušenia procesov v stavebníctve,“ konštatujú odborníci z advokátskej kancelárie. Najdôležitejšími budú podľa nich nasledovné zmeny.
Zrušenie dvojstupňového konania
Aktuálne uplatňovanie dvojstupňového správneho konania v sebe zahŕňa územné a stavebné konanie. Stavebný zámer tak prechádza dvomi samostatnými procesmi. V prvom sa posudzuje súlad s územným plánovaním (územné konanie), až následne sa riešia podmienky samotnej výstavby (stavebné konanie). V praxi to znamená, že žiadosť, ako aj pripomienky, je nutné podávať viackrát.
„Znamená to, že stavebný zámer bude posudzovaný a schvaľovaný naraz, čo výrazne znižuje množstvo dokumentácie, časovú náročnosť a administratívne zaťaženie. Dnes sa v mnohých prípadoch dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrujú k veci duplicitne,“ uvádza Matúš Malý a zároveň dodáva: „Dvojstupňový model často viedol k zbytočnému predlžovaniu procesov a značnej administratívnej záťaži.“
Nový postup: Stavebník po novom podá len jednu žiadosť, ktorá zahŕňa všetky potrebné podklady pre územné, aj stavebné posúdenie. Žiadosť podá v zmysle nového zákona elektronicky. Priloží projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou a správu o prerokovaní stavebného zámeru. Ak sú prílohy k žiadosti uložené v informačnom systéme, uvedie sa priamy odkaz na miesto, kde sú v informačnom systéme dostupné.
„Účastníci konania tak budú môcť podať návrhy, námietky a pripomienky len v rámci jedného konania. Ak sa nevyskytnú závažné dôvody na prerušenie, alebo prepracovanie dokumentácie, stavebný úrad ich vyhodnotí a rozhodne. Po vyhodnotení všetkých podkladov a pripomienok vydá stavebný úrad rozhodnutie o stavebnom zámere. Celý proces by mal byť rýchlejší a efektívnejší,“ predpokladá odborník z FAIRSQUARE.
Prečítajte si tiež
Elektronizácia konaní
Ďalšou zásadnou zmenou, ktorú prinesie nový stavebný zákon, je elektronizácia a digitalizácia procesov. Nová právna úprava zavádza povinnosť vypracovávať a ukladať projektovú dokumentáciu elektronicky v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, či povinnosť elektronicky podať žiadosť na začatie konania.
Ide o jednu z najvýznamnejších zmien nového zákona. Táto modernizácia má za cieľ zefektívniť správne konania, znížiť administratívne zaťaženie stavebníkov a posilniť transparentnosť a dostupnosť informácií.
Odstránenie čiernych stavieb
Nový zákon zmení aj podmienky pre čierne stavby. Dnes je možné ich dodatočné povolenie, ak čierna stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, územným plánom či technickými normami. V pôvodnom zákone boli podmienky na legalizáciu čiernych stavieb pomerne benevolentné, čo mohlo viesť k ich zneužívaniu.
Stavebník mohol dosiahnuť dodatočné povolenie, ak splnil stanovené podmienky a doložil potrebné doklady. Táto prax však viedla k tolerovaniu nelegálnych stavieb a k oslabeniu právnych predpisov v stavebníctve.
Nový zákon zavedie prísnejšiu úpravu čiernych stavieb. Bude klásť dôraz na prevenciu, prísnejšie sankcie a efektívnejšie mechanizmy ich riešenia. Nepozná už pojem dodatočného povolenia čiernych stavieb, ako tento proces opisuje súčasná právna úprava.
Zákon rozšíri okruh osôb zodpovedných za nelegálnu výstavbu a zvýši finančné sankcie. Cieľom je odradiť od porušovania stavebných predpisov. Zároveň posilní kontrolné mechanizmy, ktoré by mali umožniť rýchlejšiu identifikáciu a riešenie čiernych stavieb.
„Cieľom novej úpravy je eliminácia nelegálnej výstavby, urýchlenie odstránenia čiernych stavieb a zvýšenie dôvery v právne predpisy v stavebníctve. Zavedením prísnejších pravidiel chce nový zákon zabezpečiť, aby stavebníci dodržiavali zákony a postupovali v súlade s predpismi,“ hovorí Matúš Malý.
Nová definícia drobných a jednoduchých stavieb
Nový stavebný zákon zavedie presnejšiu definíciu drobných stavieb. Pôjde napríklad o prízemné stavby a zariadenia s maximálnou zastavanou plochou do 50 m² a výškou do 5 metrov, ako sú kôlne, prístrešky, sauny, či úschovne bicyklov. Ďalej tiež podzemné stavby s maximálnou zastavanou plochou do 25 m² a hĺbkou do 3 m, ako napríklad pivnice, žumpy, či retenčné nádrže.
Zákon zároveň prinesie aj detailnejšiu definíciu jednoduchých stavieb. Nimi budú napríklad aj nabíjacie stanice pre elektromobily, zariadenia na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov, či trafostanice.
Tieto zmeny sa zameriavajú na presnejšie vymedzenie kategórií stavieb a zjednodušenie administratívy, najmä pri menej náročných projektoch. Drobné stavby a stavebné úpravy sa nebudú musieť ohlasovať, okrem prípadov, ak budú na verejných priestranstvách alebo vo vzdialenosti do 2 metrov od hranice so susedným pozemkom.
Zrušenie niektorých inštitúcií
Nový zákon zruší Slovenskú stavebnú inšpekciu. Jej právomoci a povinnosti preberú regionálne stavebné úrady, označované ako stavebný inšpektorát. Prebiehajúce konania a majetok inšpekcie sa prenesú na tieto úrady, čím sa zabezpečí plynulý prechod a kontinuita výkonu štátneho stavebného dohľadu.
Nutná personálna reforma
Odborníci očakávajú, že nový stavebný zákon urýchli a zjednoduší stavebné konania. Mal by tak vyriešiť mnohé problémy, ktoré ich dnes sprevádzajú. Podmienkou však je aj navýšenie personálnych kapacít stavebných úradov, ktoré z toho dôvodu často nestíhajú legislatívou dané termíny. Nová legislatíva je tak len jednou z podmienok na zefektívnenie stavebných konaní. Ďalšou je lepšia organizácia stavebných úradov.
Zdroj: Advokátska kancelária FAIRSQUARE
