Československá architektúra v kinách: Premiéru bude mať dokument venovaný osobnostiam a oceňovaným dielam

Dokument Architektúra ČSSR 58 – 89 je prvý film, ktorý ucelene mapuje československú architektúru druhej polovice 20. storočia. Slovenskí diváci ho prvýkrát uvidia 14. septembra 2024 na medzinárodnom filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch.

Autor námetu Vladimír 518 je známy nielen ako hudobník a multimediálny umelec, ale je aktívny aj na výtvarnej scéne. Napísal sériu kníh o českých subkultúrach a vo svojom vydavateľstve tiež vydal publikáciu Architektúra 58 – 89. Práve tá zaujala Jana Zajíčka, výtvarníka, animátora a režiséra klipov, a spolu sa rozhodli zrealizovať dokument, hľadajúci odpovede na množstvo otázok.

Čo to vlastne je architektúra? Aký má význam pre spoločnosť? Podľa akých kritérií posudzovať, ktoré budovy prežijú a ktoré bude lepšie zbúrať? Za akých okolností stavby vznikali? Film sa do hĺbky zaoberá českou a slovenskou architektúrou z rokov, keď v Československu vládol komunistický režim, ale ona napriek tomu dokázala vzbudiť záujem odborníkov aj v západnom svete a získať mnohé ocenenia.

„Dokument však nemá za cieľ byť encyklopédiou unikátnych povojnových stavieb. Snažili sme sa hlavne zachytiť fascinujúcu a mimoriadne tvorivú energiu, osobné príbehy architektov, ale aj úskalia tej doby. A, bohužiaľ, aj konflikt medzi históriou a súčasnosťou, keď sa mnohé unikátne budovy búrajú,“ vysvetľuje režisér Jan Zajíček.

Najvýznamnejší architekti epochy

Osudy osobností, ktoré dokázali aj v izolácii od svetového architektonického diania, a často len inšpiráciou zo zahraničných odborných časopisov, projektovať a stavať mimoriadne diela, obetovať práci všetky sily a voľný čas, a pritom často zostávali v pozadí, sú vo filme zachytené s civilnou presvedčivosťou.

Divákom snímka sprostredkuje výpovede najvýznamnejších architektov danej epochy, ktorými boli a sú napríklad Alena Šrámková, Václav Aulický, Miroslav Masák, Martin Rajniš, Otakar Binar, Zdenka M. Nováková, Zdeněk Rothbauer, Jiří Suchomel, Zbyšek Stýblo, Ivan Matušík alebo Iľja Skoček, Viera Mecková, Alexander Mlynárčik, Jan Bahna.

V dokumente sa však objavia aj ich mladší kolegovia Josef Pleskot a Ladislav Lábus, sochár a maliar Stanislav Kolíbal a teoretici Rostislav Švácha, Henrieta Moravčíková, Peter Szalay či Radomíra Sedláková. Nezabúda dokonca ani na osobnosti, ktoré v dobe nakrúcania už neboli medzi nami – Karel Prager, Vladimír Dedeček, Štefan Svetko, Vladimír a Věra Machoninoví.

Od Karlových Varov až po Ružomberok

Architektúra ČSSR 58 – 89 predstavuje budovy postavené v období od svetovej výstavy EXPO v roku 1958 na území vtedajšieho Československa od Karlových Varov, cez Prahu a Liberec až po Bratislavu, Piešťany, Martin či Ružomberok. Národnými kultúrnymi pamiatkami sa na Slovensku stala len hŕstka z nich.

„Pamiatková ochrana diel povojnového modernizmu viac menej absentuje, spočítame ich na jednej ruke: bratislavské krematórium od Ferdinanda Milučkého, Most SNP v Bratislave od Lacka, Kušníra a Slameňa, Slovenský rozhlas od Svetka, Ďurkoviča a Kisslinga a nedávno vyhlásený Dom umenia v Piešťanoch od Ferdinanda Milučkého.

Päticu uzatvára Pamätník SNP v Banskej Bystrici, ktorý je ale definovaný ako pamiatka z hľadiska funkcie a nie architektúry,“ hovorí vo filme teoretička architektúry Henrieta Moravčíková, ktorá na príprave scenára participovala.

Diváci však majú možnosť sledovať aj osud takých ikonických stavieb ako je bratislavský Istropolis, obchodný dom Prior a hotel Kyjev, budova Matice slovenskej v Martine alebo Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

Dokument vznikal sedem rokov

„Milujem architektúru ako celok, navyše som sa narodil v bývalom Československu a mám k stavbám a priestoru z tejto doby vrelý vzťah. Sám som sa chcel zaoberať touto témou, a tak keď prišiel námet od Vladimíra 518, okamžite som sa chytil,“ vysvetľuje vstup slovenskej spoločnosti AZYL Production do projektu producent a jeden z majiteľov Maroš Hečko.

„Ak sa k našej minulosti nebudeme správať s adekvátnou vážnosťou a s rešpektom, budeme prichádzať o ďalšie budovy tak, ako sme v Bratislave už prišli o PKO alebo Istropolis. V Ríme nikomu nenapadne búrať stavby z obdobia renesancie či baroka iba preto, že sa niekomu nepáčia,“ doplnil.

Celovečerný dokument Architektúra ČSSR 58 – 89 vznikal sedem rokov. Prví diváci ho mohli v premiére vidieť na 58. Filmovom festivale v Karlových Varoch 30. júna 2024. Tí ďalší budú mať šancu už 14. septembra na festivale Cinematik v Piešťanoch. Projekcia sa uskutoční priamo v budove, ktorá má vo filme tiež svoje zásadné miesto – v Dome umenia v Piešťanoch.

Zdroj: AZYL Production, Cinemart