Profil spoločnosti PSJ Hydrotranzit, a. s.

Keď som si pozeral zoznam vašich referenčných stavieb, zaujalo ma, že niektoré z nich sa začali stavať ešte pred vznikom vašej spoločnosti. Ako je to možné?

Pri zrode našej spoločnosti stála skupina akcionárov, ktorí sa rozhodli pôsobiť v stavebnej brandži. V roku 2002 ešte stavebný boom zďaleka nenaberal také obrátky ako dnes, no súčasnosť ukazuje, že ich voľba oblasti podnikania bola správna, keď prakticky na zelenej lúke začali budovať stavebnú firmu. Približne v rovnakom čase sa dostala do konkurzu spoločnosť Hydrostav. Keďže sme práve zháňali pracovnú silu a bolo nám jasné, že v Hydrostave mnoho kvalifikovaných odborníkov a profesistov príde o prácu, celkom logicky sme im ponúkli zamestnanie u nás.

Mohli sme si dovoliť aj podpísať s investormi zmluvy o dostavaní niektorých diel, ktoré Hydrostav nestihol dokončiť, pretože naši noví zamestnanci na týchto stavbách od začiatku pracovali a dokonale sa na nich vyznali. Preto ani nebolo treba robiť na staveniskách nejaké špeciálne inventúry. V praxi to vyzeralo tak, že robotníci v jeden deň na stavbe skončili a o týždeň už nastúpili späť v novej firme a pokračovali v práci. Pri takýchto dokončených projektoch uvádzame pôvodný začiatok výstavby, čo spôsobuje ten zdanlivý rozpor s dátumom vzniku našej spoločnosti. Typickým príkladom je napríklad areál prestížneho bratislavského Clubu Penati, ktorý sa začal stavať v roku 1999, my sme sa sa ho ujali v roku 2002 a dokončili sme ho o dva roky neskôr.

Vaša spoločnosť sa však špecializuje skôr na priemyselnú výstavbu.

Dá sa povedať, že sme sa referenčne aj technologicky i zameraním opreli o bývalý Hydrostav. Je to pochopiteľné, keďže z neho pochádza približne 60 % našich zamestnancov. To ovplyvnilo aj našu výraznejšiu orientáciu na priemyselné diela. Zaoberáme sa najmä výstavbou líniových stavieb, teda potrubí a vysokotlakových plynovodov, s nimi súvisiacich kompresných a čerpacích staníc či veľkokapacitných nádrží na ropu a ropné produkty. V súčasnosti budujeme takúto nádrž v Bučanoch, ktorá pojme až 75 000 kubických metrov ropy. V oblasti pozemných stavieb realizujeme výstavbu rôznych výrobných hál, predajní obchodných reťazcov i administratívno-obchodných objektov a jednou z našich špecialít sú rekonštrukcie hotelov. Minulý rok sme zrekonštruovali hotel Jánošík v Liptovskom Mikuláši a momentálne pracujeme na košickom hoteli Jasmín či hoteli Borovica na Štrbskom Plese.

Aký je zhruba pomer zákaziek medzi pozemnými a líniovými stavbami?

Minulý rok pripadlo približne 70 % na pozemné a 30 % na líniové stavby, sezónu predtým sme mali pomer 60 ku 40 a predtým zhruba jedna k jednej. Zmenu pomeru však z veľkej časti spôsobil fakt, že zatiaľ čo v segmente líniových stavieb je objem zákaziek viac-menej konštantný, pozemné stavby zaznamenávajú výrazný rast. Realizujeme projekty prakticky na celom Slovensku, od Bratislavy až po Košice, pričom v Bratislave paradoxne staviame asi najmenej. Zo zahraničných referencií možno spomenúť „joint venture“ spoluprácu na dodávke 14-kilometrového plynovodu v Izraeli v rokoch 2006 až 2007 alebo výstavbu nádrží a čerpacích staníc na pohonné hmoty pre vojenskú leteckú základňu NATO v Čáslavi.

V roku 2005 vstúpil do vašej spoločnosti strategický partner…

To, že pôvodný zámer našich zakladateľov začať podnikať v stavebníctve bol dobrou voľbou, dokazuje aj skutočnosť, že už po troch rokoch o nás prejavila záujem česká skupina PSJ, ktorej majoritným vlastníkom je materská spoločnosť jedného z najvýznamnejších českých developerov ECM REI, A.G., medzinárodná spoločnosť ECM Group NV Luxemburg. Príslušnosť ku skupine sme vyjadrili aj zmenou pôvodného názvu na PSJ Hydrotranzit. S materskou spoločnosťou veľmi úzko spolupracujeme, máme previazané systémy sledovania zákaziek i rovnaký systém riadenia stavebnej výroby. Na druhej strane však nemám pocit, že by nám príslušnosť k skupine PSJ v niečom zväzovala ruky. Máme prakticky úplnú slobodu vo výbere zákaziek a sami sa môžeme rozhodnúť, do čoho chceme ísť. Keďže developerská dcérska spoločnosť ECM REI, A.G., je listovaná na pražskej burze, pre našu materskú spoločnosť je podstatné, aby sa naša rentabilita a ďalšie ukazovatele pohybovali vo vopred určených mantineloch. Ako to však dosiahneme, závisí do veľkej miery na nás.

Prvou je košický Koksmnot, a. s., ktorý sa zaoberá opravami a údržbou priemyselných pecí, ale aj komplexnými dodávkami kachlí a kozubov všetkého druhu. Druhou spoločnosťou je ISD-NOE, s. r. o., zabezpečujúca predaj a prenájom debniacich systémov nemeckej spoločnosti NOE Schaltechnik Süssen, ako aj výrobu niektorých komponentov priamo na Slovensku. Tieto oceľové prvky sa vyrábajú v našej prevádzke v Trenčianskych Bohuslaviciach, kde tvoria podstatnú časť produkcie, preto sme sa rozhodli strategicky vstúpiť kapitálom aj do spoločnosti ISD-NOE. Naše dcérske spoločnosti nemajú nejaký zásadný podiel na hospodárskych výsledkoch firmy PSJ Hydrotranzit, obe však majú svoje vlastné cieľové skupiny zákazníkov a my sme radi, že nám pomáhajú rozširovať portfólio výrobného programu.

Keď už je reč o výrobnom programe, vaša prevádzka v Trenčianskych Bohuslaviciach vyrába aj oceľové skruže HT TUBOSIDER. O čo presne ide?

Stavebnicový systém oceľových skruží HT TUBOSIDER je svojím spôsobom unikátny produkt, ktorý sa používa napríklad na budovanie klenutých mostných objektov malých rozpätí, rôznych podjazdov, podchodov pre chodcov, biokoridorov pre zver, ale aj na nadzemné i podzemné klenbové sklady a mnoho ďalších stavieb. Pozostáva z oceľových ohýbaných pozinkovaných segmentov, ktoré sa spájajú špeciálnymi skrutkami. U nás tento systém ešte nie je príliš rozšírený, takže ho zatiaľ exportujeme najmä do Poľska a Rakúska. Toto je však tiež viac-menej len doplnok nášho portfólia, ťažisko spoločnosti PSJ Hydrotranzit spočíva v budovaní pozemných a líniových stavieb.

Určite vnímate problém nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu. Vy ste mali to šťastie, že sa vám podarilo získať kvalitný ľudský potenciál hneď na začiatku. Aká je však situácia dnes?

V súčasnosti zamestnávame okolo 230 kmeňových pracovníkov, z ktorých takmer dve tretiny pochádzajú z bývalého Hydrostavu. Okrem toho operatívne dopĺňame potrebné kapacity živnostníkmi, ktorých je toľko, že keď občas prídem niekde na stavbu, vidím tam samých neznámych ľudí v našich vestách (smiech). Ale teraz vážne. Živnostníkov môže byť podľa potreby aj 250, ich najímanie je však plne v kompetencii stavbyvedúcich jednotlivých projektov, takže sa ma táto problematika príliš nedotýka. Medzi kmeňovými zamestnancami je veľmi nízka miera fluktuácie. Pracovníci od nás odchádzajú zriedka a ak, tak väčšinou na dôchodok. Kľúčoví zamestnanci, ako stavbyvedúci, projektoví manažéri či majstri, pracujú v spoločnosti od začiatku a pozície špecialistov – zváračov a technikov – ostali prakticky bez zmeny už niekoľko rokov. Takéto zdravé jadro dokáže spoločnosti zabezpečiť veľkú stabilitu, a preto sa naozaj teším, že ho máme. Prijímame viac ľudí, než prirodzene odchádza, takže nám počet zamestnancov i v súčasnej situácii stúpa.

Ako by ste charakterizovali filozofiu vašej spoločnosti?

Nepotrebujeme vyhrať za každú cenu. Chceme stavať diela, s ktorými by mal byť spokojný aj investor, aj my. Naším ukazovateľom úspešnosti teda nie je len výška obratu, ale v prvom rade spokojnosť na oboch stranách a čo najkvalitnejšia realizácia pekných a technicky náročných projektov. Toho sa držíme a snažíme sa spolupracovať s overenými investormi, s ktorými už máme dobré skúsenosti buď my, alebo naša materská spoločnosť. Ďalšou našou charakteristickou črtou je, že sa orientujeme najmä na súkromných investorov. Keďže slovenské stavebníctvo má v súčasnosti rastúcu tendenciu, nemusíme sa spoliehať na štátne zákazky, ktoré pokojne prenechávame iným záujemcom.

Výnimku tvorí segment líniových stavieb, kde je veľmi úzky okruh potenciálnych investorov, a ak by sme ho chceli ešte zúžiť vylúčením štátnych podnikov, nemali by sme veľmi kde použiť naše technológie (smiech). Za veľmi dôležitú pokladám aj transparentnosť v podnikaní. Fakt, že spoločnosť ECM REI, A.G., je listovaná na pražskej burze, bol podnetom na zavedenie medzinárodných účtovných a reportingových štandardov v celej firme. Takže nič nezahmlievame, nič neskrývame. Ako som spomenul, máme radi náročné projekty. Na ne však musíme byť aj patrične pripravení, preto nemalé čiastky investujeme do nových – a pomerne drahých – technológií. Tieto investície nám na jednej strane znižujú rentabilitu, na druhej strane však zvyšujú celkovú hodnotu spoločnosti.

Máte radi výzvy. Čo je pre vás výzvou do budúcnosti?

Hlavnou výzvou je zrealizovanie objemu prác v hodnote 1,4 miliardy slovenských korún, ktoré sme si naplánovali na tento rok. Oproti minulej sezóne ide o takmer 70-percentný nárast, čo nie je málo, ale už teraz máme takmer celý objem zazmluvnený. Dokonca sa nám podarilo vyhrať niekoľko ďalších tendrov, takže, ak všetko dobre dopadne, plán prekročíme. Pri takom objeme prác určite oceníme zázemie našej materskej spoločnosti, ktorá nám môže operatívne ponúknuť potrebné pracovné kapacity – technikov, projektových manažérov, ale aj samotných robotníkov.

Otázka na záver – čo by ste zaželali slovenskému stavebnému trhu?

Želal by som mu najmä veľa dobrých a korektných investorov a tiež veľa spokojných dodávateľov, ktorí si uvedomujú hodnotu svojej práce, budú na ňu patrične hrdí a v neposlednom rade za ňu aj patrične odmenení. Pre stavebné spoločnosti je malou motiváciou realizovať stavby „pre dobrý pocit stavbárskeho ducha“, v prvom rade musia byť spokojní ich akcionári, manažéri a zamestnanci. Dúfam, že ten čas nastal a stavebníctvo sa bude týmto smerom vyvíjať niekoľko najbližších rokov. A napokon želám stavebným firmám aj to, aby sa na realizované stavby pozerali nielen z profesionálneho a finančného hľadiska, ale aj z estetickej stránky.

Je potešiteľné, že takýto názor zaznieva práve z úst ekonóma (smiech).

Možno práve v tom je môj vklad do firmy, že dokážem pochopiť stavebnú brandžu aj z úplne iného hľadiska. Keby na mojom mieste sedel stavebný inžinier, možno by riadil firmu cez kubíky betónu a prepočty únosnosti. Pre mňa ako ekonóma po pravde sú na prvom mieste čísla, no ak už má firma zo stavebnej činnosti nejaký profit, tak by som bol rád, aby výsledné dielo aj pekne vyzeralo a aby ľudia, ktorí sa na tomto procese zúčastňovali, boli spokojní.

Milan Bohunický
Foto: PSJ Hydrotranzit, autor