Profil spoločnosti Wienerberger Slovenské tehelne, spol. s r. o.

15. novembra 2006

Wienerberger Slovenské tehelne, spol. s r. o., je dcérska spoločnosť jedného z najväčších svetových výrobcov tehliarskych výrobkov, akciovej spoločnosti Wienerberger Ziegelindustrie AG. Spoločnosť bola založená v roku 1992. Vedenie spoločnosti má na Slovensku sídlo v Zlatých Moravciach, kde sa nachádza jeden z výrobných závodov. Ďalší závod je v Bolerázi. O fungovaní a samotnej filozofii spoločnosti Wienerberger Slovenské tehelne, spol. s r. o., sme sa v Zlatých Moravciach porozprávali s Ing. Milanom Hudecom, vedúcim pre predaj a marketing, a s Ing. Milošom Kleinom, konateľom spoločnosti.

Wienerberger tohto roku kúpil dva závody na severe Slovenska – v Ružomberku a Martine. Znamená to, že koncern napĺňa dlho avizovaný zámer rásť v Slovensku aj cez akvizície?

M. Klein: Na každom perspektívnom trhu hľadáme priestor na neustály rast. Je to tak aj na Slovensku. Rásť formou akvizícií je jeden z efektívnych spôsobov. Sme radi, že na Slovensku sa nám naskytla šanca využiť práve tento spôsob rastu.

Rozširovaním sa určite dajú zvyšovať tržby. Ako sa však udržuje a zvyšuje kvalita výrobkov?

M. Klein: Rozširovaním sa môžeme v jednotlivých subjektoch spoločnosti sústrediť na konkrétny výrobok a tým zvyšovať jeho kvalitu. V súčasnosti investujeme do výrobných liniek, aby sa zabezpečil rovnaký štandard všetkých našich výrobkov vrátane výrobkov z nových tehelní. Neustále skúmame aj ďalšie možnosti zdokonaľovania produktov Wienerberger.

Hovoríte o vlastnostiach tehly. Aké novinky pripravujete v najbližšom období?

M. Hudec: V súčasnosti prebiehajú záverečné skúšky nového produktu. Je to takzvaná Super izolačná tehla SI s rozmerom 440. Bude mať oveľa vyšší tepelný odpor, daný väčšou mriežkovitosťou. V priebehu septembra až októbra sa predpokladá ukončenie skúšok, potom by sme mali začať s výrobou, aby už na budúci rok mohla byť novinka v ponuke na trhu.

Úspechy Wienerbergeru na Slovensku sú určite spojené aj s konjunktúrou slovenského stavebníctva. Vďaka nej sa väčšinu produkcie darí umiestniť na rozvíjajúcom sa domácom trhu. Predpokladáte, že podobný trend by mal pokračovať aj v najbližších rokoch?

M. Klein: Ruka v ruke so zlepšovaním ekonomických ukazovateľov u obyvateľov Slovenska by sa mal zvyšovať aj dopyt po stavebných materiáloch zo strany individuálnych staviteľov, keďže predpokladáme, že ľudia si budú chcieť zlepšovať svoju bytovú situáciu. Väčšiu dynamiku by mala získať aj výstavba bytových domov, kde zaostávame za ukazovateľmi v ostatných krajinách Európy.


Ing. Milan Hudec	Ing. Miloš Klein

Do akej miery vám do rozhodovania zasahuje materská firma vo Viedni a ako si, naopak, udržujete samostatnosť?

M. Hudec: Spoločn osti v rámci koncernu majú z hľadiska štruktúry riadenia veľkú samostatnosť. Samozrejme, snažíme sa využívať skúsenosti z jednotlivých krajín, ale zároveň máme voľné ruky vo využívaní skúseností koncernu a v ich aplikácii na lokálne podmienky. Situácia v jednotlivých európskych krajinách je odlišná. Keď začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia Wienerberger vstúpil na Slovensko, veľmi rýchlo sa uchytil a prispôsobil miestnym podmienkam. Najmä podľa trendov a aktuálnej situácie na trhu sa snažíme uspokojovať potreby zákazníkov.

To je zároveň základná filozofia spoločnosti?

M. Hudec: Áno. K ďalším prioritným princípom patrí, že sa vždy snažíme dodržiavať svoje záväzky. Záleží nám na zákazníkovej dôvere.

Výroba v Zlatých Moravciach je nepretržitá. Prihliada sa pri nej aj na sezónnosť? Nemôže sa stať, že sa vaše sklady preplnia, prípadne vyprázdnia?

M. Hudec: V našich klimatických podmienkach sa sezónnej stavebnej činnosti nevyhneme. Ak je obdobie menšej stavebnej činnosti viac ako tri-štyri mesiace, záleží na tom, aké máme skladové priestory, aký je predaj a expedícia zo skladov. Prirodzene, závisí to od predaja aj v iných mesiacoch. Pri veľkom dopyte sa stav vyrovná a dokážeme čerpať zo skladových zásob vyrobených v zime.

Ako sa Wienerberger venuje rozvoju bytovej výstavby?

M. Hudec: Musíme si uvedomiť, že potenciál výstavby nových bytov na trhu je. V západnej Európe pripadá na tisíc obyvateľov priemerne 405 až 410 bytov, na Slovensku je to tristodesať bytov na tisíc obyvateľov. Zvyšovaním životnej úrovne sa logicky zvyšujú aj nároky na bývanie, staré panelové byty budú chcieť obyvatelia skôr či neskôr vymeniť za zdravšie a komfortnejšie bývanie. Otázne je, za aký čas dosiahneme v tomto smere úroveň krajín EÚ. Ja osobne to odhadujem skôr v strednodobom horizonte, bude to závisieť aj od tempa výstavby bytov.

Ako sa vám osvedčila súťaž Brick Award? Považujete ju za stimul pre súčasnú architektúru?

M. Hudec: Wienerberger organizuje v dvojročných cykloch súťaž pre európskych architektov, kde sa snaží predstaviť tehlu ako tradičný historický materiál v súčasnej modernej architektúre. Súťaž je ukážkou toho, že aj z klasickej tehly sa dajú vytvoriť stavby prinášajúce moderné bývanie, komfort a príjemné žitie v budove. To je posolstvo, ktoré sa snaží Wienerberger ako vedúca spoločnosť v tehliarstve ponúknuť. Aj preto sa už tešíme na ďalší cyklus súťaže v roku 2006.

Ako sa zmenila aktivita vašej spoločnosti po vstupe do Európskej únie? Ako sa napríklad uskutočňuje certifikácia výrobkov a zjednotená Európska norma?

M. Klein: Naša spoločnosť bola jedným z prvých výrobcov v tomto odvetví, ktorý mal certifikované výrobky. Aj v súčasnosti sú výrobky Wienerberger riadne certifikované a spĺňajú všetky predpísané normy. Nás ako slovenského výrobcu murovacích materiálov samozrejme znepokojuje masívny dovoz zahraničných stavebných materiálov, ktorý pretrváva už od minulého roka. Všetky stavebné výrobky musia byť pri uvádzaní na náš trh povinne certifikované. Tieto pravidlá však čoraz častejšie nedodržiavajú nielen individuálni stavebníci, ale ani obchodné firmy, ktoré zahraničné tehly importujú do SR. Preto výstavba rodinných domov z produktov, ktoré nie sú certifikované podľa slovenských technických noriem, je veľkým rizikom z hľadiska kvality a bezpečnosti stavieb.

Hlavné medzníky vo vývoji firmy Wienerberger

1819 – založenie firmy
1869 – obchodovanie s akciami Wienerbergeru na Viedenskej burze
1980 – reorganizácia a nové riadenie na lokálnej úrovni
1986 – internacionalizácia a expanzia v európskom meradle
1992 – vstup spoločnosti Wienerberger na slovenský trh

História

Firmu WIENERBERGER ZIEGELINDUSTRIE založil v roku 1819 Alois Miesbach. Už jeho otec vlastnil na Morave tehliarske pece a uhoľné bane. Tehelne v tom čase boli doslova remeselnými závodmi: rýľom vyrytý a vodou zmiešaný íl sa musel nohami natlačiť do drevenej formy, uhladiť doskou a sušiť na vzduchu. Potom sa dlhé dni pálil v peciach vykurovaných drevom a po ochladení, keď opäť každý kus prešiel rukami robotníkov, tehly sa na vozíku odviezli na stavenisko. Na juh od Viedne, na kopci nazývanom Wienerberg, založil Miesbach nové tehelne a navrhol nové vypaľovacie pece, v roku 1835 vynašiel nový stroj na uhladzovanie tehál a v roku 1850 mal 42 pecí vykurovaných vlastným uhlím z 30 baní. V roku 1860 Miesbachov nástupca Heinrich Drasche kúpil patent na kruhovú pec od vynálezcu Friedricha Hoffmana a v zdokonalenej forme začal s ňou pracovať. Dosiahla sa tak energeticky úspornejšia a takmer neprerušená výroba. V päťdesiatych rokoch minulého storočia postavila firma Wienerberger prvú tunelovú pec, ktorú v roku 1958 úplne nahradili kruhové a cirkulačné pece. Postupne Wienerberger začal vyrábať aj dierované tehly menších formátov, neskôr sa prešlo k väčším – vysoko tepelnoizolačným poréznym priečne dierovaným tehlám, ktoré sú dnes vo veľkej časti Európy chránené patentom a ochrannou značkou (POROTHERM, POROTON).

Ako to bolo na Slovensku – výroba tehál v Bolerázi a Zlatých Moravciach

História výroby tehál v Bolerázi je úzko spätá s výrobnými závodmi v Trnave, ktoré začali svoju produkciu v roku 1894 a 1898. Boli postavené na výrobu plnej tehly a neskôr aj na produkciu priečne dierovanej tehly. Všetky práce boli v podstate ručné. Výlisky sa sušili v kôlňach a pálili v kruhovej peci.

Nemalým pokrokom svojej doby sa stala tehelňa v Bolerázi s kapacitou 33,7 MiTJ (milión tehlových jednotiek) ročne. Výroba sa začala v auguste 1977. Pálenie sa zabezpečovalo v tunelovej peci. V rokoch 1992 až 1994 sa v Bolerázi vyrábali tehlobloky pod obchodným názvom POROBLOK. Po získaní závodu Boleráz uskutočnila firma Wienerberger Slovenské tehelne, spol. s r. o., v mesiacoch apríl až august 1999 jeho rozsiahlu modernizáciu.

Začiatky tehliarskej výroby v Zlatých Moravciach a v okolí sa datujú od stredoveku (našli sa zvyšky dvoch dávnych tehliarskych pecí s množstvom zachovaných vypálených tehál). Typická priemyselná tehliarska výroba sa tu rozvinula založením výrobne tehál a škridiel v roku 1895 v rámci súkromnej firmy Albert Petö, stavebná drevospracujúca a hlinopriemyselná účastinná spoločnosť Zlaté Moravce.

Po druhej svetovej vojne znárodnením všetkých tehliarskych fabrík vznikli Slovenské tehelne, n. p., Pezinok, ktoré sa časom rozčlenili na Západoslovenské tehelne, n. p., Pezinok, pod ktorý patrili aj Zlaté Moravce a Východoslovenké tehelne, n. p., Košice. V dôsledku organizačných zmien v januári 1950 vznikli Ponitrianske tehelne, n. p., Zlaté Moravce. Pre nedostatok murovacích materiálov pribudli v Zlatých Moravciach ďalšie dva závody. Z ekonomických dôvodov došlo začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia k splynutiu Ponitrianskych tehelní so Západoslovenskými tehelňami.

Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, po privatizácii, štátny podnik Západoslovenské tehelne odovzdal podnik do správy štátneho podniku Hydrostav Bratislava, ktorý vstúpil do spoločného podniku so svetovým tehliarskym lídrom, rakúskym koncernom Wienerberger. Táto firma priniesla špičkovú technológiu a know-how a založila firmu s názvom Wienerberger Slovenské tehelne, spol. s r. o., Zlaté Moravce.

Text: Ľudovít Petránsky, Zuzana Struhárová
Foto: Zuzana Struhárová, Wienerberger