Projekt Team P-T: V architektúre neexistujú veľké alebo malé úlohy

Množstvo zákaziek však zároveň posunulo Projekt Team P-T na rázcestie jeho ďalšej budúcnosti. Desať kmeňových zamestnancov a spolupráca s externistami, či firmami je v dnešnej podobe na hrane kapacity. „Mám dilemu, či urobíme razantný skok a zväčšíme sa, čo predpokladá aj opustenie priestorov vlastného ateliéru, na ktoré sme silne naviazaní, alebo budeme pokračovať tak ako množstvo mojich kolegov presvedčených, že pozícia architekta sa v súčasnej spoločnosti mení,“ uvažuje Hermann. Sám tvrdí, že je to dôsledok vývoja. Už v časoch, keď v 80. rokoch pôsobil na ŠPTÚ bol rozvinutý projektový proces, pričom aj tvoriví architekti mali už svojich projektových inžinierov a akýchsi manažérov starajúcich sa o chod ateliéru. Dnes sa priestor na tvorivú prácu paradoxne čoraz viac zužuje a vedúci ateliéru si musí robiť manažéra, úradníka a pomaly aj účtovníka.

Ako konateľ je Juraj Hermann zodpovedný za každý projekt ateliéru, súčasne však pripúšťa, že nie pri každom je jeho vklad najväčší. Pravda, pri tých najdôležitejších je vždy na začiatku návrhu, keď s kolegami rieši ideovú koncepciu. Ako líder ateliéru potom rozhoduje, ktorý návrh bude do záverečného konceptu zapracovaný. Zároveň patrí k architektom, ktorým záleží na sledovaní projektu až po finálne dokončenie stavby do posledného detailu. „Nie všetko môžem sám ustriehnuť, ale opäť sa spolieham na svojich kolegov, ktorí dennodenne sledujú proces stavby,“ hovorí Hermann. „Prípadné problémy následne konzultujeme a spoločne riešime.“

Samotný vznik ateliéru sa datuje do začiatku 90. rokov, keď Juraj Hermann odišiel pracovať do Viedne ako architekt v Architekturbüro Leibetseder. Koncom roku 1991 založil spolu s rakúskym architektom Petrom Leibetsederom a firmou Loft Consult G.m.b.H. Wien spoločnosť Projekt — Team Bratislava s. r. o., ktorá v Bratislave spracovávala projekty stavieb pre Rakúsko a do Moskvy.

V polovici 90. rokov ukončil architekt Hermann spoluprácu s Loft Consult G.m.b.H. Wien a orientoval sa na projekty pre zahraničných a slovenských investorov na Slovensku. Po úvodných domácich projektoch s kolegom Patrikom Pavláskom (zástupca J. Hermanna v ateliéri) týkajúcich sa sociálneho bývania v Rači, či rekonštrukcie budovy pre súkromnú firmu Merius na Šoltésovej ulici v Bratislave, prišla od ateliéru Dušana Fischera ponuka spolupracovať na bratislavskom Polus City Center. Odvtedy sa datuje aj práca na sieti obchodných komplexov Carrefour, ktorá je však vzhľadom na avízovaný odchod francúzskej spoločnosti zo Slovenska ukončená. Polus však zároveň otvoril Projekt Teamu P-T ďalšie realizačné možnosti a doslova ich katapultoval medzi ateliéry projektujúce najsledovanejšie stavby v hlavnom meste.

Katapult ateliéru sa však neprejavil len v rozsahu zákaziek, ale aj v ich výške. Dá sa dokonca povedať, že v rámci Slovenska ide o absolútny strop. Po 80-metrovej Millennium Tower I z roku 2003 sa Projekt Team prehupol vo svojich realizáciách či projektoch nad stometrovú hranicu. Najskôr prišla ponuka finančnej skupiny J&T Real Estate na komplexnú rekonštrukciu bývalého Presscentra, z ktorého sa stal Tower 115. Čoskoro skolaudovaná budova má, ako vidno už v jej názve, 115 metrov, čím o štyri metre prekonala budovu Národnej banky Slovenska. Náklady na získanie a rekonštrukciu budovy, ktorá sa stala „áčkovou“ administratívnou budovou, sú vyčíslené na takmer dve miliardy korún.

Tower 115 má 28 poschodí, na streche sa nachádza otvorená presklená časť, ktorá bude slúžiť ako VIP zóna s výhľadom na celé mesto. Pri rekonštrukcii sa na predkorodovaný vonkajší oceľový skelet predsadila zavesená elementová fasáda, čím budova získala okrem úplne nového architektonického výrazu aj zlepšenie tepelnotechnických a akustických parametrov a viac celkovej úžitkovej plochy. Na prvom a druhom podlaží sú obchodné priestory, služby a relax, v suteréne skladové priestory. Ostatné podlažia budú slúžiť ako kancelárske priestory vysokého štandardu. Nebude chýbať banka, kaviareň, reštaurácia a fitnesscentrum.

Všetko nasvedčuje, že Projekt Team pôjde ešte vyššie. Stotridsať metrov a 39 nadzemných podlaží bude mať dvojica veží, ktorá za necelé tri roky pribudne na voľnom pozemku medzi ulicami Pribinova, Čulenova a Landererova. Budú súčasťou projektu Panorama City, ktorého developerom je opäť domáca J&T Real Estate. Dvojica vežiakov sa tak stane najvyššími budovami na Slovensku. Panorama City vyrastie práve v susedstve Tower 115, novostavby Slovenského národného divadla a nábrežnej štvrte Eurovea írskeho developera Ballymore Properties. Panorama City má byť dokončená takmer súčasne s projektom írskeho developera na jar roku 2010. Na ľavom brehu Dunaja tak pribudnú ďalšie štyri stovky bytov vysokého štandardu v oboch vežiach. Projekt Team je pri tomto projekte v pozícii domáceho spolupracujúceho ateliéru.

„Tower 115, ale aj ďalšie projekty v jeho blízkosti sú základom pre budúci bratislavský Downtown, teda štvrť, kde sa výškové budovy budú koncentrovať,“ hovorí hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta, s názorom ktorého sa stotožňuje aj primátor Bratislavy. To je však žiadaný stav ocitajúci sa v polohe ideálu. Realita výškových budov v hlavnom meste zatiaľ naznačuje improvizačnú a chaotickú koncepciu v štýle bez ladu a skladu.

„Stala sa chyba, ale pomerne už dosť dávno,“ domnieva sa architekt Hermann. „Bratislava si neujasnila koncepciu, kde chce stavať výškové budovy. Slovenská televízia v Mlynskej doline, Stavebná fakulta na Radlinského ulici, Presscentrum na Pribinovej ulici, hotel Kyjev v strede mesta, VÚB Banka na Karadžičovej ulici, Národná banka na Mýtnej ulici – už len z výpočtu týchto stavieb vyplýva, že mesto nemá jasnú územnú predstavu, kam pustiť výškovú budovu. Štúdie vznikajú ad hoc a „logickým“ pokračovaním takéhoto prístupu je napríklad vyprojektovaná administratívna budova Auparku, či výšková budova na Šancovej, kde sa to už vyslovene nepatrí. Sú to omyly, ktoré sa budú len ťažko naprávať.“

Ďalej spomeňme aj aktuálny projekt ateliéru, ktorým je Millennium Tower III nachádzajúci sa na pozemku komplexu Polus City Center vo vlastníctve rakúskej spoločnosti Immoeast. Keďže projekt vznikal bezprostredne po 11. septembri 2001, objavila sa aj požiadavka zvýšenej bezpečnosti. Jednak bezpečnosti pred teroristickými útokmi, ale aj celkovej bezpečnosti, ktorá je nutnou súčasťou výškových budov. „Uvažovali sme napríklad o sile detonácie auta v suteréne,“ hovorí Juraj Hermann. „Ten by však nemal poškodiť hlavné nosné konštrukcie, pričom si stále myslím, že zatiaľ nie sme hlavným cieľom teroristických organizácii. Ani samotní investori si to nepripúšťajú a nerobia extrémne opatrenia proti teroristom. Samozrejme, nehovoriac o kontrolovanom vstupe.“

Prirodzenou súčasťou je normálna bezpečnosť, ktorá sa vyžaduje pri výškových budovách. Aj tie v Bratislave spĺňajú všetky európske štandardy a normy, ktoré sú podľa architeka Hermanna možno aj prísnejšie. Patrí k nim bezpečná evakuácia osôb, požiarna elektrosignalizácia, požiarny rozhlas či samohasiaci Sprinklerov systém. Na vysokej úrovni je aj legislatíva týkajúca sa hygieny pracovného prostredia, ktorá okrem iného zaručuje aj dostatočné denné osvetlenie pre všetky trvalé pracovné miesta v administratívnych budovách. Dokonca sa uvažuje vo výškových stavbách aj o istom percente otvárateľných okien, ktoré však musia počítať so zvládnutím problematiky tepelnej bilancie vykurovania a chladenia výškových objektov.

Týmto sa aktivity Projekt Teamu P-T v tejto lokalite ani zďaleka nekončia. Neďaleko Polusu položili v polovici októbra základný kameň administratívnej budovy Lakeside Park, ktorého prvá fáza by sa mala dokončiť na jar roku 2008 a celý projekt rozdelený do štyroch etáp v roku 2013. Projekt Team P-T ho ako generálny projektant navrhol v spolupráci s kanadskými design architektmi zo spoločnosti Adamson Associates Architects.

Štýl Projekt Teamu P-T je zreteľný na rôznych typoch realizovaných stavieb. Aj pre laika je čitateľná snaha o logiku sledujúcu konkrétnu funkciu stavby, od ktorej sa odvíja aj vonkajší architektonický výraz. Racionalita a geometria, ktorej sú cudzie poprehýbané linky organickej architektúry, ale aj exhibícia formalistického hľadania tvarov. Nikdy jej však nechýba emócia koncentrujúceho sa zážitku. V časti tvorby Juraja Hermanna sa dokonca prejavuje konceptualizmus, ktorý vrcholil v súťažnom návrhu na Inštitút informatiky pre Technickú univerzitu v Grazi.

Metropolu rakúskeho Štajerska architekt rád ponúka ako príklad politickej a ekonomickej podpory dobrej architektúry. Realizácia odvážnych projektov posunula provinčné mesto do pozornosti európskej architektúry a zároveň dvíha záujem širokej verejnosti o architektúru.

Juraj Hermann pripúšťa, že by sa to v najbližšom čase mohlo uskutočniť aj v prípade Bratislavy a záujem verejnosti o dobrú architektúru by sa mohol stať prirodzenou potrebou spoločnosti. „Som presvedčený, že je to veľmi dôležité, pretože architektúra kultivuje estetické cítenie, vytvára spolupatričnosť k domovu a to sa deje najmä vizuálnym kontaktom so svojím okolím,“ hovorí Juraj Hermann. „Kedysi mal architekt privilegovanú pozíciu, dnes jeho rola nie je až tak docenená. Jedna z možných ciest nápravy je už v základných školách. Mala by sa zlepšiť výučba estetického cítenia detí a ich vzťahu k architektúre – či už modernej alebo historickej – a tiež zdôrazňovať kultúrna potreba vnímania kvalitnej architektúry ako výraznej zložky formujúcej naše životné prostredie.“

Od typologickej rozmanitosti stavieb sa odvíja aj spolupráca s rôznymi investormi, pričom Juraj Hermann uprednostňuje tých domácich. „Mám totiž pocit, že sú veľkorysejší,“ hovorí architekt. „Predsa len ťažisko ich činnosti je na Slovensku, kde si chcú budovať imidž. Pre zahraničných je to predovšetkým ekonomický priestor, v ktorom chcú urobiť predovšetkým rýchly a výhodný biznis. Netvrdím, že nepodporujú dobrú architektúru, ale nedá sa od nich čakať, že by tu zanechávali pamätníky architektúry.“

Situácia sa postupne predsa len mení a aj veľké finančné žraloky si dávajú čoraz viac poradiť od odborníkov. Juraj Hermann si myslí, že pre developera je istým pozitívom, ak sa môže úplne spoľahnúť na dobrého architekta. Samozrejme, existuje aj iná poloha investorov, ktorí okolo hlavného mesta stavajú rozsiahle obytné satelity. Tam sa príklady kvalitnej architektúry hľadajú ťažšie a väčšinou ide o páčivý, široko konzumný priemer. A to opäť súvisí s kultúrnou úrovňou obyvateľstva.

Na otázku, ku ktorej stavbe má najosobnejší vzťah, Juraj Hermann odpovedá jednoznačne: „Všetky sú deti, ale o tej poslednej, ktorú práve dokončujeme, sme vždy presvedčení, že je najlepšia. Samozrejme, tajne dúfame, že tá najskvelejšia ešte len príde. Často sú srdcu bližšie drobnejšie projekty, pri ktorých nemáme až tak zviazané ruky ako pri závratných výškach investícií, pri ktorých treba veľakrát preverovať optimalizáciu a absolvovať nekonečné sedenia s investormi, ich projektovými manažérmi i dodávateľmi stavieb.

A čo bude ďalej? Projekt Team P-T čaká dokončenie už spomenutého projektu Millennium Tower III, takmer dvojročná spolupráca na veľkom projekte Panorama City. Po piatich rokoch prešľapovania by sa mal rozbehnúť projekt celej obytnej zóny na pozemku bývalej tehelne v Senci a ateliér sa teší na realizáciu obnovy a dostavby historickej budovy radnice v Modre, v ktorej rozsiahlych klenbových pivniciach bude situovaný salón malokarpatských vín. „To sú projekty, o ktorých vieme,“ hovorí Juraj Hermann. „Veríme, že prídu aj iné, nové zaujímavé ponuky, ktoré bez ohľadu na veľkosť ich investičného nákladu vždy berieme v Projekt Teame P-T ako veľké výzvy. V architektúre totiž neexistujú veľké alebo malé úlohy. Z každého projektu môže vzniknúť dobrá architektúra, alebo iba obyčajná stavba, ktorá si nezaslúži byť pomenovaná architektúrou.“