Prvá etapa novej štvrte Vydrica je skolaudovaná. Doplnila chýbajúci dielik puzzle

Prvá etapa novej štvrte Vydrica má právoplatné kolaudačné rozhodnutie a už nič nebráni tomu, aby sa postupne začala zapĺňať novými obyvateľmi. Okrem bývania prináša pestrú skladbu služieb a zaujímavých konceptov v oblasti gastra, ktoré doplnia ponuku retailu v centre mesta. Prečo je tento projekt posledným dielikom skladačky?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Za hlavné si tvorcovia vytýčili tri ciele: vyzdvihnúť históriu lokality, vytvoriť veľkorysý verejný priestor ako pešiu zónu primárne pre chodcov a v neposlednom rade urobiť „nové Staré Mesto“, v ktorom budú ľudia bývať, pracovať a tráviť voľný čas. Mnohí s veľkým záujmom sledujú, ako sa do tejto časti postupne vracia pravý mestský život.

Prvá etapa Vydrice je aktuálne skolaudovaná, sťahujú sa do nej jej prví obyvatelia, okolo sa prechádzajú zvedaví okoloidúci. Otvorenie prvých prevádzok vo Vydrici bude prebiehať postupne v priebehu prvého štvrťroka 2025.

„Nemôže byť komplikovanejšie miesto ako to pod Bratislavským hradom. My sa vlastne historicky oblúkom vraciame k miestu, kde prvýkrát vznikala Bratislava, to je nesmierne zaväzujúce a aj veľmi ťažké, preklenúť časovú slučku. Vydrica mala živý a multikultúrny charakter, na Rybnom námestí bolo všetko, čo má mať dobré mesto. To sa vytratilo a my sa teraz snažíme vrátiť späť rovnováhu a opäť spojiť Bratislavu. Z môjho pohľadu to bude práve kvalitný verejný priestor, ktorý zásadne ovplyvní charakter podhradia a jeho plynulú integráciu,“ vysvetľuje architekt a urbanista, spoluautor ideovej štúdie Vydrice Igor Marko z Marko & Placemakers.

Ateliér bol zodpovedný za návrh verejnej sféry, stratégiu a víziu integrácie novej zástavby s historickým centrom mesta.

Sprítomnená minulosť

Architekt Juraj Benetin z ateliéru Compass Architekti, ktorý viedol tím viacerých architektonických štúdií pracujúcich na návrhu budúcej podoby Vydrice, k postupnému rozvoju novej štvrte hovorí: „Mal som možnosť prejsť sa budúcimi ulicami novovznikajúcej Vydrice a bol to pre mňa úžasný pocit. Mierka Vydrice priamo nadväzuje na rozmery ulíc Starého Mesta, ako sú Laurinská alebo Panská. Súčasťou ľudskej mierky je aj práca s detailom a materiálom. Vydricu sme navrhli tak, aby všetko, čoho sa návštevník dotkne, bolo kvalitné, trvácne a remeselne zvládnuté. Hlavnou myšlienkou Vydrice je kontinuita.“

Ako doplnil, snažia sa ju vnímať v dvoch rovinách – jednou je historická kontinuita, v rámci ktorej chceme znova oživiť podhradie v jeho historickej stope a bohatej minulosti.

„Ulice v územnom pláne kopírujú pôvodnú trasu a nesú historické názvy, napríklad Floriánska, Žižkova či Oeserov rad pod Hradom. Minulosť je sprítomnená aj v dizajne a materiálovom vyhotovení. Na fasádach používame pôvodné materiály, ktoré sa v tejto lokalite najčastejšie využívali na stavbách – kameň, tehlu či klasickú omietku. Budovy svojou maximálnou výškou zachovajú staromestský ráz štvrte. Druhý a veľmi dôležitý princíp, ktorý sme v projekte riešili, je priestorová nadväznosť. Prepojenie Bratislavského hradu a západného podhradia so Starým Mestom obnoví pôvodnú mapu historického jadra mesta. Týmto priamo odkazujeme aj na tradíciu bratislavského korzovania v pešej zóne.“

Všetko chce čas

Bohatá zelená architektúra bude neoddeliteľnou súčasťou Vydrice, ktorá predstavuje moderné rozšírenie historického centra Bratislavy aj z pohľadu zelene. Podzemné kvetináče pre stromy na pešej zóne, transformácia oporného múru na živú zelenú stenu a strechy s lúčnym porastom sa vo Vydrici postupne realizujú. O maximálnu integráciu kvalitnej zelene do projektu sa starajú odborníci z renomovaného slovenského štúdia 2ka landscape a urban architects.

„Vymysleli sme koncept zelených pultových striech s presahom, ktorý prekrýva všetku nevyhnutnú technológiu na streche tak, aby bola vizuálne ukrytá, najmä pri výhľadoch z Hradu. Tieto strešné plochy majú skladbu vhodnú pre výsadbu extenzívnej zelene. Pozorovateľ tak pri pohľade z Hradu vníma zeleň, nie technické vybavenie objektov,“ vysvetľuje architekt Marián Vido z architektonického ateliéru Siebert + Talaš.

Zelené strechy prinášajú nielen ekologické výhody, ale sú aj domovom pre rozmanité druhy živočíchov. „Naše lúčne zelené strechy sú bohaté na kvitnúce rastliny, ktoré priťahujú hmyz, vtáky a ďalšie užitočné živočíchy, poskytujúc im potravu a úkryt. Živý ekosystém na strechách tak prispieva k biodiverzite a zdraviu mestského prostredia,“ dodáva Peter Pasečný z ateliéru 2ka architects.

Kľúčovým prvkom projektu je aj transformácia veľkej opornej steny na živú zelenú plochu. Odborníci zo spoločnosti 2ka landscape a urban architects premenili tento technický prvok na ekologický benefit. Popínavé rastliny a špeciálne hniezda medzi kameňmi vytvoria prostredie vhodné pre miestnu faunu, ktoré prirodzene zvýši ekologickú hodnotu projektu.

Obnovené prepojenia

Najväčšia koncentrácia historických fragmentov bude pri jednej z najvzácnejších pamiatok Bratislavy – Vodnej veži. Jej okolie bude zrevitalizované súčasne s výstavbou rezidenčnej budovy V4. Revitalizácia spočíva v zhotovení sadových úprav a zrealizovaní spevnených plôch okolo samotnej pamiatky. Výrazným prvkom prvej etapy sú dve ľadové jamy, ktoré prešli citlivou rekonštrukciou.

Ľadové jamy sa v minulosti využívali na uchovávanie ľadu z krýh z Dunaja a slúžili ako prírodné chladničky. Ľadovne a sústava podzemných skladových priestorov vo svahu hradného brala vo Vydrici patria k najzachovalejším ukážkam tohto typu objektov, ktoré od stredoveku tvorili hospodárske zázemie meštianskej architektúry. Na Oeserovej ulici, ktorá sa tiahne ponad celú Vydricu, sa nachádza dokončená replika historického Kempelenovho vodovodu a ako súčasť nového oporného múru aj replika arzenálového múru.

Ten v minulosti slúžil ako terénny oporný múr a v 16. storočí sa spolu s Vodnou vežou stal súčasťou protitureckého obranného systému prístavu a ochrany mesta pri brode cez Dunaj. V priestore pod Oeserovou ulicou vzniká aj tzv. Kempelenov park, ktorý okrem zelene prinesie viacero herno-náučných prvkov odkazujúcich na tohto slovenského vynálezcu a bratislavského rodáka. Prístupný bude zo Žižkovej a Floriánskej ulice.

Vydrica výrazne obohatí a hlavne výrazne zväčší turistický priestor, ktorý je v súčasnosti limitovaný historickým jadrom. Málo návštevníkov prenikne hlbšie do mesta. Obnovia sa prepojenia do podhradia a na Bratislavský hrad. Otvoria sa nové turistické destinácie vrátane Vodnej veže. Mnohé artefakty minulosti budú integrované s novou štruktúrou a ponúknu atraktívne miesta. Vydrica pomôže nasmerovať návštevníkov aj na nábrežie, čím sa celý priestor oživí.

Báseň v mosadzi

Dizajn navigačných a orientačných prvkov v novej štvrti v podhradí navrhla grafická dizajnérka a architektka Barbora Šajgalíková. Cieľom obsiahleho dizajnového manuálu, na ktorom úzko spolupracovala s tímom architektov a odborníkov, je zjednotiť vizuálnu komunikáciu Vydrice. Inými slovami, novovznikajúca štvrť má pôsobiť homogénne, lahodiť oku a odkazovať na historickú, kultúrnu a umeleckú stopu tejto jedinečnej lokality.

Dizajn navigačného systému je súčasťou ucelenej kultúrno-umeleckej stratégie Vydrice. Floriánsku ulicu zdobí mosadzný pás s textom básne Večerné svetlá od Jána Poničana v štyroch jazykoch: angličtiny, nemčiny, maďarčiny a slovenčiny. Spolu so Štefanom Žárym, ktorého báseň sa objaví v ďalších etapách Vydrice, boli v generácii mladých básnikov v čase národnostného prerodu a modernizácie Bratislavy po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie.

„Vyberali sme konkrétne texty, ktoré reflektujú príchod novej doby, teda obdobia našich prvorepublikových dejín. Práve vtedy sa totiž začínala v Bratislave formovať nová slovenská inteligencia a jej vzťah k mestu je iniciačným bodom novodobých dejín nášho mesta. V súvislosti s výberom textov sme oslovili Michala Habaja z Ústavu slovenskej literatúry SAV,“ vysvetľuje Šajgaliková.

Posledný diel puzzle

Vo Vydrici nejde iba o to, že spustnuté miesto v centre mesta sa zmení na funkčný, obývateľný a verejný priestor, ale aj o to, že ďalší vývoj v jeho okolí môže absolútne zásadným spôsobom prepojiť desaťročia rozdelené centrum mesta. Keď sa celá Vydrica postaví, bude to znamenať, že pešo prejdete po nábreží od Mosta Lafranconi cez River Park, potom k Zuckermandlu a dostanete sa pešou zónou k Mostu SNP a ďalej až do centra hlavného mesta. A ak máte chuť kráčať ďalej, nech sa páči.

Most SNP postavili v rokoch 1967 až 1972 podľa projektu inžinierov Arpáda Tesára a Jozefa Zvaru a architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa. Do užívania bol daný 26. augusta 1972. Kvôli nemu zbúrali takmer celé bratislavské podhradie. Velebený i nenávidený, navždy preťal hlavné mesto Slovenska.

Ambíciou investora je začleniť Vydricu do kultúrnej míle Bratislavy, ktorá sa odvíja na nábreží Dunaja od Slovenského národného divadla cez Slovenské národné múzeum až po Slovenskú národnú galériu. „Vydrica je posledný dielik skladačky. Keď ho vložíte do mapy, celé mesto sa rozžiari,“ dodáva na záver Marko.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2024  a doplnený o aktuálne informácie