Radek Hegmon: Udržateľný dizajn by sa nemal stále vymieňať. Musí prežiť generácie

Len vonkajšie prostredie dokáže prelomiť naše vonkajšie aj vnútorné bariéry a nekonečno okolo nás naštartuje dušu aj hlavu k úžasnej obnove. Človek opúšťa komfortnú zónu a je pripravený na zážitky.

Na konci moravských Bílovic nájdete skupinu budov, ktoré tak trochu vzdorujú predstave výrobného areálu. Fasády obaľuje striebristá fólia, okrúhle vypuklé okná pôsobia futuristicky. V skutočnosti ide o areál bývalého JRD. Dnes tu sídli spoločnosť, ktorá genius loci bývalých ošipární otočila o sto osemdesiat stupňov. Nielen odvážnou renováciou, ale hlavne tým, čo sa tu dennodenne odohráva.

Vzniklo tu totiž jedno z centier českého kreatívneho priemyslu. Miesto, kde sa produkty nielen vyvíjajú, ale aj vyrábajú. Hnacím motorom holdingu je Egoé studio. Rodí sa tu tvar obyčajných vecí, ktoré bežne potrebujeme k životu. Nie na zákazku, nie na základe marketingových prieskumov. Témy prinášajú život a dizajn zase dodá ich riešenie. Všetko začalo projektmi pre dopravnú infraštruktúru.

Od prístreškov a mobiliára po veľké zastrešenia, protihlukové steny a cykloveže. Čoskoro sa pridal záhradný nábytok, kempingové autovstavby a športové vybavenie. Spoločnosť rástla, ale pre všetky jej aktivity zostáva spoločným menovateľom život vonku a život spolu.

Práve preto, že tu sa odohráva to najzaujímavejšie, čo na poli kreatívneho priemyslu v Čechách vzniká, sme sa rozhodli navštíviť zakladateľa spoločnosti Egoé studio, uznávaného dizajnéra Radka Hegmona. Porozprával nám viac ako len o tvorbe kvalitného dizajnu a atmosféry z neho. Dostali sme sa priamo k podstate ľahkosti bytia.

Máte veľmi široké portfólio. Ste v spoločnosti EGOÉ studio jediným dizajnérom. Ako zvládate obsiahnuť také rôznorodé portfólio od prístreškov a mobiliára cez veľké zastrešenia, protihlukové steny, záhradný nábytok, sedenie do verejných priestorov, projekty Leva a Ulita až po tvorbu pre vlakové či autobusové nástupištia a ešte popritom aj riadiť spoločnosť? Navyše takým spôsobom, že nehľadáte diery na trhu, ale vymýšľate ich, aby ste mohli jednu po druhej vyplniť.

Áno, zdá sa, že u nás je to opačne ako u väčšiny firiem. Ak dlho tvorím, resp. s kolegami, pretože bez nich by to nešlo, vyvstane prirodzená potreba hľadať niečo nové. Každý tvorivý človek má v sebe istú dávku neposednosti. A je jedno, či je to v navrhovaní, alebo rozvíjaní našej firmy.

Chápem, že sú ľudia, ktorí založia firmu a potom sa poctivo venujú stále tomu istému. V tejto polohe sa však necítim dobre. Pripadá mi to ako jeden z tých najpokojneších spôsobov kreativity. V istej podstate vlastne nejdú do žiadneho rizika. Ale u nás to vždy bolo tak, že len čo sme sa dostali do istého štádia, keď sme už vedeli, že vývoj projektu je stabilizovaný, chcel som otvárať ďalšie a ďalšie témy.

Toto je práve tá draho vykúpená sloboda a výzva zároveň. Ako napríklad založiť výrobu, pobočku v inej krajine, vytvoriť novú produktovú sadu, vstúpiť do novej produktovej oblasti? Nielen mňa, ale aj väčšinu kolegov baví tvoriť veci nové, v rôznych oblastiach, či je to verejný priestor, kempingové sady, Ulity, lyže, outdoorový nábytok, ktorý by ste si mohli dať i do obývačky.

Čo pre vás znamená dizajn?

Na začiatku štúdia na UMPRUM-ke v Zlíne som si myslel, že dizajn je iba to, čo nakreslíte, tvar, ktorý vymyslíte. Potom sme vyhrali súťaž na mobiliár v Zlíne. Podľa nás vyrobili prototyp, ktorý však vôbec nefungoval.

Poučili sme sa, že okrem toho, že to vyzerá pekne, musí to byť i funkčné. Dobrú spätnú väzbu vytvoril i moment, keď sme výrobok chceli predávať. Nikto ho nechcel. Bol drahý. Postupne sme prichádzali na ďalšie nevyhnutné vlastnosti, ako napríklad trvalú udržateľnosť, kvalitu a tak ďalej.

Bolo to ako z Denníka malého poseroutky, ktorý som v aute počúval s dcérou. Aj on si myslel, že založiť firmu na kosenie trávy bude jednoduché. No postupne prichádzal na jednotlivé nuansy. Podobná bola aj moja cesta k vedomiu, že dizajn nie je vôbec o tom, že produkt iba treba nakresliť. Nemôže byť len pekný, musí dávať zmysel.

Čo je pre vás neoddeliteľnou súčasťou trvalej udržateľnosti dizajnu?

Neoddeliteľnou súčasťou udržateľnosti je to, že veci nesmú zostarnúť. Mali by byť i tvarovo úsporné. Produkt, ktorý je tvarovo jednoduchý, si necháte. Malo by to zrieť časom. V Zlíne je veľké množstvo funkcionalistických stavieb, ale máte pocit, akoby ich niekto navrhol pred týždňom. A to majú už mnoho rokov.

Udržateľnosť dizajnu tkvie v tom, že veci by sa nemali stále vymieňať. Tak, ako sú navrhnuté, by mali prežiť generácie, nepodliehať módnym trendom. Dôležitá je pri tom všetkom i materialita. Stôl je ideálny príklad – kedysi sa dedil z generácie na generáciu. Bol pevný, trvácny, neoblomný. Bol viacgeneračný. Nevymieňal sa každých pár rokov, nebolo ho treba vyhadzovať.

Všimla som si, že recyklujete prirodzene…

Áno, máme to v povahe od samého začiatku. Už dávno a práve vďaka Slovensku sme rozbehli princíp protihlukových stien z recyklátov. Ak by ste sa ma opýtali prečo, ani vám neviem presne povedať. Bola to prirodzená úvaha, myšlienka.

Klasické betónové protihlukové steny sú mi opticky nesympatické, neekologické, ťažké na montáž. Povedali sme si, že skúsime recyklát a nevyužitý materiál vrátime späť na cesty s novým, zaujímavým dizajnom. Vytvorili sme veľmi jednoduchý systém. Dokonca sme mali workshop, na ktorom si dizajn navrhli deti.

Žiaľ, ekológia sa v dnešnej dobe stáva populistickou témou. Používateľ musí byť o to viac pozornejší, čo skutočne ekologické je a čo je iba marketing. To, že sa niečo vytvorí iba preto, lebo je to trend, mi nedáva zmysel. Ekológia je luxus, ktorý si však môžeme dovoliť, ak sme dostatočne vyzretí vo viacerých oblastiach.

Nejde o tvar, hľadáme riešenie. Je to cesta k výrobkom, ktoré sú stopercentne funkčné, s primeranou estetikou a dajú sa čo najľahšie vyrobiť. Výsledkom sú produkty, ktoré vedia starnúť. Slúžia nielen ich súčasným používateľom, vyhovujú aj nasledujúcim generáciám. Vzdorujú trendom, pretože sme my ako ich tvorcovia nevsadili na prvý dojem.

Je drevo materiál budúcnosti?

Určite. Drevo by sa malo dostať viac do verejných priestorov i developerských projektov. Podobne ako v severských krajinách, i u nás by sa mohli z neho postaviť aj viac ako štvorposchodové budovy. Ale, samozrejme, to nie je len tým, že je ekologické. Drevo je nádherný, prijemný, voňavý materiál, ktorého haptika silne pôsobí na naše zmysly.

A to súvisí so samotným dizajnom…

Presne tak. Momentálne pracujeme na projekte Ulita. Je to dom, chata venovaná všetkým, ktorí nepotrebujú zažiť stavbu rodinného bývania na vlastnej koži ani nechcú vlastniť veľký dom s bazénom.

Ulita totiž ponúka život na 25 štvorcových metroch. Príjemný život, pre ktorý je drevo najprirodzenejším materiálom. Keď sa dotknete dreva, vonia, je príjemné na dotyk. Ulita je komponovaná tak, že si vďaka takémuto bývaniu časom začnete uvedomovať úplne iné veci. Riešenie malých priestorov ma fascinuje. Milujem lode, kde má všetko presne určené svoje miesto. Možno tu niekde sa pred troma rokmi zrodil nápad Ulity.

Ako vznikala Ulita?

Rozmýšľal som nad tým, na akom najmenšom rozmere a akým spôsobom sa dá kvalitne bývať. Kreslil som to približne 30 rokov. Pre mňa to nie je póza, toto bývanie ma veľmi oslobodilo. Vďaka nemu človek začne vnímať aj jednotlivé vzťahy, ktoré so životom súvisia. Napríklad aj to, že vzťah dvoch ľudí nie je v tomto prípade založený na majetku.

Dnes sa mnohí nerozvedú iba preto, že by museli vyplatiť polku niečoho niekomu. Taktiež je to oslobodzujúce aj čo sa práce týka. Ak by som svoju Ulitu nemal tu v Zlíne, dom si odsťahujem niekde, kde prácu mám. Ulita nevytvára záväzok. Alebo to možno prichádza aj s vekom. Čím som starší, tým mám väčšmi pocit, že potrebujem menej vecí. To, čo mám navyše, ma obťažuje.

Vy v Ulite žijete s rodinou už 4 roky. Aké to je?

Skvelé! Za nič na svete by som nemenil. Je to veľmi oslobodzujúce, najmä pre vaše myšlienky. Tie nie sú zavalené zbytočným balastom nepotrebných vecí, takže sa vaša hlava môže otvárať úplne iným smerom. Bývanie preverené každým krokom a pohybom. Za tri roky som si overil všetko na vlastnej koži a až keď som si bol naozaj istý, dodal som dizajnu správnu funkčnosť, rozmer a umiestnenie.

Zabudnite na príručky, ergonómia Ulity je vyskúšaná a definovaná plnohodnotným bývaním jedného, neskôr dvoch ľudí. Nič nie je náhodné. Práve tu sa žilo, prekresľovalo a montovalo znova a dookola tak, aby všetko bolo na tom správnom mieste. Za všetkým je naša vlastná a naozajstná skúsenosť. A keďže skúsenosť na vlastnej koži je najlepšia, posúvame ju ďalej.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 5/2023