Rozhovor

Trenčín sa dostal do povedomia Európy svojimi dejinami aj vychyteným letným festivalom Pohoda. V roku 2026 bude mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Čo sa v meste zmení, sme sa spýtali hlavného architekta Martina Beďatša.

Zaujíma ho všetko, čo sa vzťahuje k vizuálnej kultúre. Ako sám hovorí, je tým, ktorého nezaujíma architektúra alebo architekt, ale ktorého zaujíma vizuálna kultúra a umenie, ktorých dôsledkom je architektúra.

Okrem urbanizmu miluje zbieranie starožitností. Vie presne, komu odovzdá svoju zaujímavú zbierku. Podľa neho FAD STU ponúka najväčšiu a najkvalitnejšiu ponuku urbanistických disciplín spomedzi všetkých architektonických škôl u nás a porovnateľne so zahraničím.

Ako hovorí samotné manifesto TU-BA, Tu v Bratislave je priestor pre všetkých, ktorí spoznávajú, kritizujú, mesto, chcú sa o ňom, o jeho budúcnosti rozprávať a tvoriť ju. Odborne a verejne, spoločne a otvorene. Obyvatelia, architekti, verejná správa, developeri či návštevníci sú vítaní. Metropolitný inštitút Bratislavy vytvára miesto pre nás všetkých. O vzniku otvorenej platformy, miesta pre všetkých, sme sa rozprávali s riaditeľkou MIB-u Petrou Marko.

Patríme medzi tie krajiny Európskej únie, ktoré nemajú vlastnú architektonickú politiku. Úrad pre územné, plánovanie a výstavbu SR s odborníkmi pripravuje tento dôležitý dokument, ktorý poskytne odporúčania a usmernenia štátnej správe a samospráve aj pri financovaní obnovy budov.

Jej energia a smiech sú nákazlivé. Dokonca aj razantnosť a prísnosť, s akou pristupuje nielen k sebe, ale i svojej práci. Keď vstúpi do miestnosti, okamžite ju celú vlastní.

Je jedným z tých architektov, ktorí ovplyvnili tvorbu mnohých naprieč generáciami. Pritom ostáva stále tým istým pokorným rebelom s cigaretkou v ruke.

Pôvodne začínal ako produktový dizajnér, dnes sa venuje navrhovaniu a realizácii ekologicky pasívnych domov. Budúcnosťou stavebníctva je podľa neho slama a prírodné materiály v duchu konceptu „cradle to cradle“.

Povedali by ste o ňom, že je introvert? Nie? Tak je. Pomerne veľký. Jeho svojský humor a zmysel pre detail sa nedá nemilovať.

O vývoji stavebnej reformy, postavení projektanta v konaní aj o čiernych stavbách sme v podcaste NA BETÓN hovorili s právničkou Slavomírou Salajovou, legislatívnou konzultantkou Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Dozviete sa tiež, aký úrad je odvolací, ak prvostupňový stavebný úrad je nečinný.

Štandardne môžeme prefinancovať 50 % z nákladov projektu, ale ak ide o zelené investície a projekty, tak dokážeme ísť do výšky 75 %, hovorí vedúca zastúpenia Európskej investičnej banky na Slovensku.

Architekti Matúš Gondek a Branislav Hantabal sú z bratislavského ateliéru playarchitects. Majú dlhoročné skúsenosti s verejnými stavbami a verejnými priestormi, spolupracujú so samosprávami. Svoj ateliér nevytvorili tak, že sú nastavení na najnižšie ceny. Rozprávali sme sa s nimi o podfinancovaní samospráv, prestavbe školských budov, dôležitosti prípravy projektu či architektonických súťažiach.

O práci na tomto dôležitom dokumente pre rozvoj hlavného mesta so 477-tisíc obyvateľmi sme hovorili s vedúcou oddelenia územných koncepcií a analýz Magdou Ďurdíkovou z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Začiatok nového roka patrí bilancovaniu. Neodpustili sme si ho ani my v redakcii. Pripomeňme si niektoré zo zaujímavých rozhovorov z 2024, ktoré by nemali ujsť vašej pozornosti.

Ovplyvnil nespočetné množstvo významných architektov. Mnohí z nás chceli byť práve ako on. Výborný človek aj architekt. Miluje fair play, túži po normálnych vzťahoch nielen architekt verzus spoločnosť, ale najmä medziľudských, a v neposlednom rade má okrem architektúry rád aj kvalitné víno.