Magda Horลˆรกkovรก

Ak nebudรบ klimatickรฉ zmeny prioritou pre ฤพudรญ, nebudรบ ani pre politikov, hovorรญ Magdalรฉna Horลˆรกkovรก

Klimatickรก zmena je veฤพmi abstraktnรฝ pojem. Mnohรฝm sa nechce vystรบpiลฅ zo svojho komfortu aย inรญ nie sรบ ochotnรญ meniลฅ svet preลกtvorroฤnรฝ mandรกt. Navyลกe, vลกetko, ฤo dnes robรญme, sme mali maลฅ hotovรฉ najneskรดr na prelome tisรญcroฤรญ.

Na Slovensku stojรญ klimatickรก zmena vย kolรณne na diaฤพnici, zย ktorej uลพ neexistuje vรฝjazd. Ale je to naozaj tak? Je nรกm tรฉma klimatickรฝch zmien blรญzka aย venujeme sa jej naplno, alebo je pre mnohรฝch vรญziou, ktorรก ich vรดbec netrรกpi?

Je nรกลก ลกtรกt pripravenรฝ na sucho? Zaฤรญna sa aย konฤรญ naลกa pripravenosลฅ na papieri alebo sme naozaj pripravenรญ na zmeny? Aย ako za to vลกetko mรดลพe bobor? Oย klimatickรฝch zmenรกch, suchu, nesprรกvnych krokoch, konci klimatickej krรญzy sย prรญchodom jesene, postoji obฤanov aย politikov sme sa rozprรกvali sย architektkou Magdalรฉnou Horลˆรกkovou.

Klimatickรฉ zmeny rieลกime uลพ viac ako 30 rokov. Aj napriek vลกetkรฉmu sa stav zhorลกuje. Preฤo?

Klimatickรก zmena a vลกetko, ฤo s ลˆou sรบvisรญ, je pre vรคฤลกinu ฤพudรญ veฤพmi ลกirokรก a abstraktnรก. Navyลกe, je to nieฤo, kde sa vรฝsledky nรกลกho snaลพenia prejavia aลพ v budรบcnosti. Mnohรฝm sa to zdรก veฤพmi ฤaleko.

Nevedia, moลพno nechcรบ, nemรดลพu pod tlakom inรฝch problรฉmov takรฝ veฤพkรฝ ฤasopriestor uchopiลฅ. Rieลกenie si totiลพ vyลพaduje mnoho opatrenรญ, ktorรฉ mรดลพu viesลฅ k zmene ลกtandardu, fungovania jednotlivca, ako aj spoloฤnosti.

ลคaลพko sa vystupuje z komfortnej zรณny. Politicky sรบ to rovnako veฤพmi nepopulรกrne tรฉmy, pretoลพe chcete ฤพudรญ obmedzovaลฅ, meniลฅ. A nechcete ich zmeniลฅ na jedno volebnรฉ obdobie, ale tak, aby to fungovalo naprรญklad o 50 rokov. A tam vรคฤลกina populรกcie nedovidรญ.

Vลกeobecne zaฤne beลพnรฝ ฤlovek rieลกiลฅ veci, ktorรฉ ho uลพ pรกlia, ฤiลพe okamลพitรฉ zรกleลพitosti, alebo rieลกi nieฤo, ฤo prรญde vo veฤพmi krรกtkej budรบcnosti. Rieลกiลฅ dnes to, ฤo bude o 50 rokov, takmer nikoho nezaujรญma. To je jeden z hlavnรฝch dรดvodov.

Aj keฤ o tom dlho rozprรกvame, za 30 rokov sme sa razantne nikam neposunuli. Situรกcia sa, naopak, za toto obdobie vรฝrazne zhorลกila. A na to nรกs uลพ vedci upozorลˆovali dรกvno. Mรกme prirodzenรบ tendenciu odolรกvaลฅ zmenรกm.

Magda Horลˆรกkovรก
Magda Horลˆรกkovรก | Zdroj: Miro Pochyba

Takลพe situรกcia, na ktorรบ nรกs kedysi upozorลˆovali odbornรญci, uลพ teda nastala?

Samozrejme. Prispieva k tomu aj fakt, ลพe efekt klimatickรฝch zmien na sebe eลกte vรฝrazne necรญtite. Eลกte stรกle je vลกetko znesiteฤพnรฉ. Uย nรกs. To, ลพe sa niekde topia ฤพadovce, je pre mnohรฝch veฤพmi vzdialenรฉ. Akoby to vlastne ani neexistovalo.

Mรดลพeme nรกjsลฅ ponauฤenie vย minulosti?

Mรดลพeme a mali by sme, pokiaฤพ sa nechceme uฤiลฅ na vlastnรฝch chybรกch. Vรฝskum v mnohรฝch odboroch dokazuje, ลพe ลพivot ฤพudskej civilizรกcie aj vลกeobecne na Zemi zรกvisรญ od uchovania krehkej rovnovรกhy v rรกmci mnohรฝch zloลพitรฝch procesov.

V dejinรกch ฤพudstva nรกjdeme prรญbehy zaniknutรฝch civilizรกciรญ v dรดsledku vyฤerpania prรญrodnรฝch zdrojov a zdegradovania pรดdy nevhodnรฝm hospodรกrenรญm na neรบrodnรบ pรบลกลฅ, ktorรก danรบ komunitu ลพivila.

Niekde proces postupnej degradรกcie trval stรกroฤia aลพ tisรญcroฤia (napr. Mezopotรกmia, okolie ลฝltej rieky), niekde, ako naprรญklad v okolรญ Aralskรฉho jazera, na to staฤilo pรกr desiatok rokov.

Histรณria nรกm ukazuje prรญbehy zmien spoloฤnosti v dรดsledku zvรฝลกenia populรกcie poฤas dobrรฝch rokov a nรกslednรฉ vyฤerpanie zรกsob a nedostatok potravรญn behom suchลกรญch obdobรญ, boj s hladomormi, epidรฉmiami, migrรกciou a vojnami o zdroje. Zdanlivo sรบ tieto temnรฉ scenรกre minulosลฅou.

Dnes ลพijeme v civilizovanom svete, no slabรบ migraฤnรบ krรญzu sme zaลพili v Eurรณpe uลพ v roku 2015, potravinovรบ bezpeฤnosลฅ zรกsadnรฝm spรดsobom ohrozilo tohtoroฤnรฉ horรบce leto a vojnovรฝ konflikt na Ukrajine.

Pre trochu optimizmu, ลพe je moลพnรก cesta spรคลฅ, je dobrรฉ pozrieลฅ si prรญklady obnovy zdegradovanej krajiny รบzemรญ Loess Plateau v ฤŒรญne s rozlohou รบzemia Belgicka alebo prรญklady z Indie, kde rieลกia adaptรกciu krajiny na sucho a nepravidelnรฉ zrรกลพky รบctyhodnรฝch 40 โ€“ 50 rokov.

Inลกpiratรญvny je projekt na ochranu pรดdy a vodozรกdrลพnรฉ opatrenia โ€“ sรบลฅaลพ pre obce โ€žWater cupโ€œ od Paani Foundation v Maharashtra, Indii. Problรฉm vodozรกdrลพnรฝch opatrenรญ vyrieลกili za 45 dnรญ.

Magda Horลˆรกkovรก
Magda Horลˆรกkovรก | Zdroj: Miro Pochyba

Mรก ลกtรกt vytvorenรบ koncepciu na rieลกenie sucha? Mรกme do budรบcnosti pripravenรฝ plรกn B, ฤo sa sucha tรฝka?

Za poslednรฝch 5 aลพ 10 rokov vzniklo niekoฤพko koncepciรญ, stratรฉgiรญ a implementaฤnรฝch akฤnรฝch plรกnov adaptรกcie Slovenska na zmenu klรญmy. Jednotlivรฉ vรคฤลกie mestรก majรบ vytvorenรฉ koncepcie na adaptaฤnรฉ zmeny, naprรญklad Trnava od roku 2015, Bratislava od roku 2017.

Ale ak sa pozrieme na vรฝsledok kontroly NKรš z roku 2021 zameranej na pripravenosลฅ Slovenska na rieลกenie sucha, vรฝslednรฉ konลกtatovanie je jednoznaฤnรฉ:

โ€žSR nie je pripravenรก na rieลกenie sucha tak, aby sa eliminovali budรบce hrozby pre ลพivotnรฉ prostredie a spoloฤnosลฅ, pretoลพe problematika sucha nie je rieลกenรก komplexne a systรฉmovo, nie je pre ลˆu vypracovanรก stratรฉgia a manaลพment sucha nie je koordinovanรฝ orgรกnom so silnรฝm mandรกtom od vlรกdy SR.โ€œ

Dielo Rozmanitรก zรกhrada je nominovanรฉ na ocenenie CE ZA AR 2022 v kategรณrii Exteriรฉr.
Dielo Rozmanitรก zรกhrada je nominovanรฉ
na ocenenie CE ZA AR 2022 v kategรณrii Exteriรฉr. | Zdroj: Archรญv respondenta

Mรกme sรญce pripravenรฉ nieฤo na papieri, postupy, ฤo by sme mali robiลฅ. Ale tรฝm sa to zaฤalo i skonฤilo. Mnohรฉ tieto, najmรค mestskรฉ koncepcie, rieลกia iba intravilรกn, no nie extravilรกn. To je 90% รบzemia.

Chรฝbajรบ nรกm spracovanรฉ plรกny na sucho, manaลพment rizรญk sucha, analรฝza zdrojov, krรญzovรฉ riadenie poฤas obdobรญ sucha, rozdelenie odberateฤพov vody vzhฤพadom na vรฝznamnosลฅ, vytvorenie โ€žsemaforuโ€œ na prรญpadnรฉ obmedzenie povolenรฝch odberov v prรญpade sucha, realizรกcia adaptaฤnรฝch vodozรกdrลพnรฝch opatrenรญ.

Od 60. rokov mรกme zรกkony o ochrane poฤพnohospodรกrskeho pรดdneho fondu, protierรณzne vyhlรกลกky, protierรณzne opatrenia mรกme definovanรฉ v lesnom zรกkone, mรกme รบzemnoplรกnovacie nรกstroje, projekty pozemkovรฝch รบprav, projekty USES a aj tak sme kaลพdรฝ rok svedkami ploลกnรฝch zmyvov, bleskovรฝch povodnรญ, degradรกcie pรดdy zaprรญฤinenej zlรฝm hospodรกrenรญm a nefunkฤnรฝmi kontrolnรฝmi opatreniami. Pribliลพne takto sme pripravenรญ.

To je veฤพmi โ€žkoncepฤnรฉโ€œ…

รno. Ale aby som nebola len cynickรก, je pravdou, ลพe niektorรฉ mestรก uลพ aplikujรบ automaticky pri svojich investiฤnรฝch akciรกch, ako aj v รบzemnom plรกne rรดzne poลพiadavky na rieลกenie sucha, klimatickรฝch zmien, vodozรกdrลพnรฉ opatrenia, naprรญklad minimalizovanie nepriepustnรฝch spevnenรฝch plรดch, realizรกciu vegetaฤnรฝch striech, manaลพment daลพฤovรฝch vรดd, doplลˆovanie vegetaฤnรฝch prvkov a vodnรฝch prvkov z dรดvodu ochladzovania.

Kladรบ dรดraz na druhovรบ skladbu drevรญn, ktorรก sa za ostatnรฉ roky vรฝrazne zmenila prรกve preto, ลพe je teplejลกie. A keฤลพe teplejลกie eลกte len bude, uลพ dnes musia byลฅ s tรฝmto vedomรญm navrhovanรฉ aj dreviny, rastliny…. Stรกle sรบ to vลกak len โ€ždrobnostiโ€œ, ktorรฉ rieลกia 1 aลพ 2% รบzemia.

Prรญkladnรฉ rieลกenie exteriรฉrovych priestorov obytnej zรณny, Peknรก vรฝhliadka.
Prรญkladnรฉ rieลกenie exteriรฉrovych priestorov obytnej zรณny, Peknรก vรฝhliadka. | Zdroj: Archรญv respondentov

Zรกsadnรฉ je aj nastavenie regulatรญvov v รบzemnรฝch plรกnoch. Naprรญklad mesto Trnava mรก relatรญvne striktnรฉ regulatรญvy รบzemnรฉho plรกnu vzhฤพadom na adaptaฤnรฉ opatrenia na zmenu klรญmy a manaลพment daลพฤovรฝch vรดd ako poลพiadavky na vegetaฤnรฉ strechy, vsakovanie daลพฤovej vody, a to aj v priemyselnรฝch zรณnach.

Problรฉm vลกak nastรกva, ak to nemรก v regulatรญvoch susednรก obec a ak sa ฤasti priemyselnej zรณny nachรกdzajรบ v rรดznych katastroch.

V tomto prรญpade si vรคฤลกinou investor vyberie ฤasลฅ, ktorรก mu nedรกva striktnรฉ regulatรญvy. Je to pre neho lacnejลกie, no pre naลกu budรบcnosลฅ devastujรบce โ€žrieลกenieโ€œ. V takรฝchto prรญpadoch by pomohlo definovanie zรกvรคznรฝch celoploลกnรฝch minimรกlnych poลพiadaviek na vรฝstavbu.

Rozoranรฉ pramenisko a erรณzne ryhy na poli โ€“ aj takto odvodลˆujeme krajinu a pomรกhame vytvรกraลฅ bleskovรฉ povodne.
Rozoranรฉ pramenisko a erรณzne ryhy na poli โ€“ aj takto odvodลˆujeme krajinu a pomรกhame vytvรกraลฅ bleskovรฉ povodne. | Zdroj: Archรญv respondenta

Ako vnรญmate momentรกlny stav klimatickej situรกcie uย nรกs?

ฤŒo bolo pred 30 rokmi veฤพmi ฤaleko a vzdialenรฉ, je dnes uลพ tu. Uplynulรฉ leto sme si mohli vyskรบลกaลฅ, ฤo to v skutoฤnosti mรดลพe znamenaลฅ. A to sme len na zaฤiatku, pred ktorรฝm nรกs na konci tisรญcroฤia varovali odbornรญci.

Uลพ si kaลพdรฝ vลกimol, ลพe je teplejลกie, oveฤพa viac tropickรฝch dnรญ a nocรญ, ลพe mรกme hydrologickรฉ sucho, v jรบni zaฤali vysychaลฅ toky, niektorรฉ sรบ vyschnutรฉ aj doteraz; klesli hladiny podzemnรฝch vรดd, studne majรบ hladinu pribliลพne o 1 aลพ 1,5metra niลพลกiu ako obvykle; na juลพnom Slovensku uลพ dlhodobo takmer nesneลพรญ.

Postupy, ฤo robiลฅ vย prรญpade sucha, mรกme vypracovanรฉ na papieri. Tu sa ฤasto vลกetko zaฤรญna iย konฤรญ.

Vidรญme aj posun vegetaฤnรฝch pรกsiem. To, ฤo by kedysi na severe vรดbec nemohlo preลพiลฅ, dnes preลพije โ€“ kukurica pod Tatrami, marhule v ลฝiline, olivovnรญky v Bratislave. Vzrรกstol poฤet novรฝch ลกkodcov alebo je viac generรกciรญ ลกkodcov v priebehu roka.

Vedia prezimovaลฅ alebo majรบ dlhลกie obdobie, poฤas ktorรฉho sa mรดลพu rozmnoลพovaลฅ, a tak sa rozmnoลพujรบ ฤastejลกie โ€“ nรกsledkom bola naprรญklad kรดrovcova kalamita pred troma rokmi v ฤŒesku. Toto sรบ veci uลพ hmatateฤพnรฉ a viditeฤพnรฉ aj pre beลพnรฝch obฤanov.

Zabudneme sย prรญchodom chladnejลกรญch dnรญ na letnรฉ horรบฤavy? Spomenieme si opรคลฅ aลพ vย mรกji?

รno. Na klimatickรบ zmenu a jej prejavy ako sucho sme, bohuลพiaฤพ, zabudli s prรญchodom prvรฉho vรฝdatnejลกieho daลพฤa. Len ฤo nemรกme 35 ยฐC v tieni, prลกรญ, je zamraฤenรฉ, chladnejลกie sucho uลพ nikto nerieลกi. Ak sa pozriete na monitoring sucha, riek na SHMรš, zistรญte, ako sme na tom.

Viac ako polovica tokov je pod beลพnรฝm stavom a mnohรฉ sรบ รบplne vyschnutรฉ. Rovnako je to aj s monitoringom podzemnรฝch vรดd. Ich stav je ฤaleko pod beลพnรฝm normรกlom. Nemรดลพeme si myslieลฅ, ลพe je zrazu vลกetko vyrieลกenรฉ len preto, ลพe priลกla jeseลˆ, je chladnejลกie a prลกรญ.

Naprรญklad rieka Trnรกvka pretekajรบca Trnavou mรก dlhodobรฉ najniลพลกie prietoky vย septembri aย od konca jรบna je uลพ tri mesiace vyschnutรก, okrem obdobia daลพฤov, keฤ ju naplnรญ voda odฤพahฤujรบca daลพฤovรบ kanalizรกciu mesta. โ€žBiologickรฝโ€œ prietok vypรบลกลฅanรฝ zย vodnej nรกdrลพe nad mestom nie je dostaฤujรบci.

Poฤas jรบla bolo na vรคฤลกine รบzemia extrรฉmne alebo vรฝnimoฤnรฉ sucho.
Poฤas jรบla bolo na vรคฤลกine รบzemia extrรฉmne alebo vรฝnimoฤnรฉ sucho. | Zdroj: intersucho.sk.

V poslednom ฤase nรกm boj proti klimatickej krรญze doslova vyskakuje z chladniฤky. Mรดลพe sa z nej staลฅ tรฉma, na ktorรบ uลพ nebudeme โ€žpoฤรบvaลฅโ€œ?

Dรดleลพitรฉ je aj to, ako sa danรก tรฉma โ€žservรญrujeโ€œ. To je vลกak uลพ viac otรกzka na sociolรณgov, psycholรณgov, komunikaฤnรฝch expertov, ฤo vลกetko dokรกลพu ฤพudia vstrebaลฅ a ako rieลกiลฅ problรฉmy. Sme zahltenรญ informรกciami. Aj prรกve preto mรกlokto dneลกnej situรกcii extrรฉmneho sucha prikladรก veฤพkรฝ vรฝznam.

Ak to nie je prioritnรฉ pre ฤพudรญ, nebude to prioritnรฉ ani pre politikov. Obyvateฤพov dnes veฤพmi trรกpia inรฉ vec โ€“ zaplatiลฅ deลฅom vzdelรกvanie, sebe hypotรฉky, zohnaลฅ prรกcu, ako uลกetriลฅ, ฤo bude sย cenami(nielen) energiรญ. Trรกpia ich kaลพdodennรฉ veci. Vizionรกrsky rieลกiลฅ, ฤo bude zaย 50 rokov ich naozaj netrรกpi.

A na klimatickรบ krรญzu a jej dรดsledky upozorลˆovali vedci uลพ pred 30 rokmi. Najฤastejลกie z radov klimatolรณgov, na domรกcej pรดde naprรญklad profesor Lapin, (prof. RNDr. Milan Lapin, CSc, je vรฝznamnรฝ slovenskรฝ klimatolรณg a meteorolรณg โ€“ pozn. red.).

Akรฉ dรดleลพitรฉ je komunikovaลฅ nielen nรกsledky, ale aj prรญฤiny klimatickรฝch, vodozรกdrลพnรฝch a inรฝch opatrenรญ?

Veฤพmi. V momente, keฤ nevysvetlรญte mechanizmus prรญฤin, nรกsledkov aย vzรกjomnรฝch vzลฅahov sucha, povodnรญ, vplyvu klรญmy, ale ani naลกich dobrรฝch alebo zlรฝch spรดsobov hospodรกrenia v รบzemรญ, nemรก zmysel oย tom informovaลฅ. Poviete A,ย ale B uลพ nikto nerieลกi. Naprรญklad prรญvalovรฉ daลพde zatopili tento roksรญdlisko v Trstenej. Nad nรญm je pribliลพne 1,5 km dlhรฝ Vlฤรญ potok, les aย horskรฝ hrebeลˆ.

Sรญdlisko teda vyplavil potok, ktorรฝ mรก 1,5 kilometra. Rozvodie bolo pribliลพne 2,5 km2. Nie je moลพnรฉ, aby takรฝ krรกtky รบsek toku aย malรฉ povodie spรดsobil zรกplavy pri priemernej bรบrke, pokiaฤพ by bolo รบzemie vย dobrom stave. Podobnรฉ udalosti ukazujรบ, ลพe vย รบzemรญ sa skรดr zle hospodรกri, chรฝbajรบ zรกkladnรฉ protierรณzne, vodozรกdrลพnรฉ opatrenia, ฤo zrรฝchฤพuje povrchovรฝ odtok.

Rovnako kaลพdรฝ rok vidรญme prรญvalovรฉ povodne aj z polรญ, kde nie sรบ dodrลพanรฉ zรกkladnรฉ agrotechnickรฉ, organizaฤnรฉ a protierรณzne postupy. Pokiaฤพ novinรกri komunikujรบ tieto udalosti iba popisom, ฤo sa kde zatopilo, ale uลพ nedoplnia informรกciu, ลพe sa to stalo naprรญklad aj z dรดvodu zlรฉho hospodรกrenia, poลกkodenรญ si opravia poลกkodenรฉ na vlastnรฉ nรกklady alebo z poistky a nevymรกhajรบ nรกhradu ลกkody od nezodpovednรฉho hospodรกra.

A ak sa situรกcia opakuje, ฤo sa stรกva ฤasto, mnohรญ sa ฤudujรบ. Nikto totiลพ nerieลกi ลกirลกie vzลฅahy, ฤo a preฤo sa odohrรกva v okolรญ. Vลกetko so vลกetkรฝm sรบvisรญ.

Percento prรญsluลกnรฉho dlhodobรฉho priemernรฉho prietoku za referenฤnรฉ obdobie jรบl 2022. Zdroj SHMรš.
Percento prรญsluลกnรฉho dlhodobรฉho priemernรฉho prietoku za referenฤnรฉ obdobie jรบl 2022. | Zdroj: SHMรš

Kto teda zlyhรกva?

Predovลกetkรฝm ลกtรกt, pretoลพe nekonรก. ล kolstvo, ktorรฉ neuฤรญ kontext medzi prรญฤinou a nรกsledkom, fakt, ลพe po kaลพdom A nasleduje aj B. Vlastnรญci a uลพรญvatelia pozemkov, pretoลพe je to mnohรฝm jedno alebo mรก pre nich vyลกลกiu prioritu krรกtkodobรฝ zisk neลพ trvalรก udrลพateฤพnosลฅ. Novinรกri, ktorรญ pรญลกu o danej tรฉme veฤพmi zjednoduลกene. V neposlednom rade aj koncepฤnรฉ profesie v plรกnovacรญch odboroch, pretoลพe sme mnohรฉ z toho nakreslili alebo nenakreslili.

Uvediem โ€žsmutnรฝโ€œ prรญklad zo ลพivota. Vย Trnave nรกm vย jรบni vyschla zย dรดvodu sucha rieka Trnรกvka. Vย dรดsledku horรบฤav biologickรฝ prietok vypรบลกลฅanรฝ zย vodnej nรกdrลพe Bolerรกz nebol dostatoฤnรฝ na to, aby zabezpeฤil kontinuรกlny prietok vย celom toku.

Medzi Trnavou a vodnou nรกdrลพou Bolerรกz bola postavenรก bobria hrรกdza. Rybรกri napรญsali jeden ฤlรกnok oย moลพnej prรญฤine vyschnutia rieky aย ako hlavnรฉho vinnรญka oznaฤili bobra aย jeho hrรกdzu. Celรบ situรกciu zฤพahka nadniesli, aby vyvolali tlak na diskusiu oย potrebnรฝch manaลพmentovรฝch opatreniach sย ochrancami prรญrody, keฤลพe bobor je chrรกnenรฝ, ale za poslednรฉ roky jeho populรกcia rastie.

Slovensko nie je pripravenรฉ na rieลกenie sucha tak, aby sa eliminovali budรบce hrozby pre ลพivotnรฉ prostredie aย spoloฤnosลฅ.

Kย rybรกrom sa pridala sprรกva povodia, pretoลพe zo zรกkona majรบ povinnosลฅ udrลพovaลฅ prietoฤnosลฅ koryta toku aย za urฤitรฝch okolnostรญ mรดลพe byลฅ aj bobria hrรกdza rizikovรฝ faktor. Odstrรกnili ruฤne ฤasลฅ hrรกdze, no uvoฤพnenรก voda dotiekla horko-ลฅaลพko do Trnavy aย oย pรกr dnรญ bol stav suchรฉho koryta rovnakรฝ. Oย vyschnutej Trnรกvke aย hlavnej โ€žprรญฤineโ€œ bobrovi zaฤali pรญsaลฅ regionรกlne aj celoลกtรกtne noviny.

A keฤ sa neskรดr zistilo, ลพe je v tom nevinne, pretoลพe voda tiekla rovnako nad jeho hrรกdzou i pod ลˆou, nikto z novinรกrov uลพ nepรญsal o prรญฤine, preฤo je v rieke Trnรกvka naozaj sucho. Naprรญklad to, ลพe uลพ od zimy je v povodรญ hydrologickรฉ sucho, krajina nevlรกdze zachytรกvaลฅ ฤoraz viac nerovnomernรฉ zrรกลพky, klesรก hladina podzemnรฝch vรดd.

Mesaฤnรฉ prietoky na Trnรกvke boli v zime na 40% dlhodobรฉho priemeru, v jรบni, keฤ vyschla, na 18%, a pritom najniลพลกie dlhodobรฉ prietoky sรบ aลพ v septembri. รšroveลˆ hladiny vo vodnej nรกdrลพi bola na minimรกlnych stavoch a takmer nebolo ฤo z nรกdrลพe vypรบลกลฅaลฅ, aj keฤ sรบbeลพne odoberรก z nรกdrลพe a podzemnรฝch vรดd blรญzka firma cca 2,0 mil m3 roฤne aย odpadnรฉ vody vย objeme cca 1,3mil m3 neฤistรญ vo svojom areรกli aย nevypรบลกลฅa do Trnรกvky vย blรญzkosti odbernรฉho miesta, ako by bolo logickรฉ.

Vybudoval sa โ€žobchvatโ€œ Trnavy dlhรฝ 18 kilometrov a odpadnรฉ vody sa ฤistia na mestskej ฤistiฤke za Trnavou. Tento rok sme sa dostali do stavu, keฤ nebol dostatok vody aj pre odbery firmy, aj pre zabezpeฤenie biologickรฉho prietoku v rieke. Na รบseku 10 kilometrov tak vyschla rieka a skonฤil ลพivot. Doฤasne ju dotovala iba voda z mestskej ฤistiฤky.

Nikto sa nepรฝtal ลกtรกtnej vodnej sprรกvy, ako regulujรบ povolenรฉ odbery, preฤo sa pri rozลกirovanรญ zรกvodu neposudzoval v rรกmci EIA aj vplyv na hydrologickรฉ pomery, preฤo sa voda v zรกvode nerecykluje a tvรกrime sa stรกle, ลพe sme vodnรก veฤพmoc, preฤo aj poฤas horรบฤav ฤพudia ฤerpali vodu z toku a studnรญ v rieฤnej nive na polievanie, preฤo nie sรบ na okolitรฝch poliach urobenรฉ protierรณzne opatrenia a mรกme rozoranรฉ prameniskรก.

Vyschnutรฉ koryto rieky Trnรกvka
Vyschnutรฉ koryto rieky Trnรกvka. | Zdroj: Archรญv respondenta

Takลพe dodnes si stรกle mnohรญ myslia, ลพe Trnรกvka vyschla vฤaka bobrovi a nie suchu, v kombinรกcii s naลกimi zlรฝmi opatreniami. A takto sa dostanรบ dezinformรกcie do sveta. Pritom bobor tvorรญ prirodzenรฉ vodozรกdrลพnรฉ opatrenia a v boji so suchom nรกm vie pomรดcลฅ aj napriek tomu, ลพe v tvorbe hrรกdzรญ vie byลฅ aj veฤพmi tvorivรฝ.

Ak sa tรฉma sucha a klimatickej krรญzy nezaฤne komunikovaลฅ tak, ako sa mรก, to znamenรก pรฝtaลฅ sa vลกetkรฝch zรบฤastnenรฝch a โ€ždopovedaลฅ sรบvetieโ€œ, teda nielen A, ale aj B, nikdy sa nรกm nepodarรญ dosiahnuลฅ konsenzus. Treba vลพdy uviesลฅ celรฝ kontext, pretoลพe potom to ostรกva iba v abstraktnej forme. Navyลกe treba vytvoriลฅ silnรบ a kvalitnรบ medziodborovรบ komunikรกciu.

Pod pojmom poฤasie si vลกak klimatickรบ krรญzu predstavuje mnoลพstvo ฤพudรญ…

Poฤasie a klรญma sรบ rozdielne pojmy. Poฤasie je stav atmosfรฉry na urฤitom mieste a v urฤitom krรกtkom ฤase, zatiaฤพ ฤo klรญma je dlhodobรฝ stav poฤasia na urฤitom mieste. Zmenu klรญmy nedokรกลพeme ovplyvniลฅ iba na lokรกlnej รบrovni a prejavรญ sa v dlhลกom ฤasovom horizonte.

Ale dokรกลพeme lokรกlne ovplyvniลฅ to, ako je naลกa krajina adaptovanรก alebo ako je rezistentnรก proti extrรฉmnym prejavom spรดsobenรฝm klimatickou zmenou. Pokiaฤพ by bolo urobenรฉ to, ฤo by podฤพa naลกich koncepciรญ, stratรฉgiรญ ฤi zรกkonov urobenรฉ byลฅ malo, nemali sme tu dlhy ani z minulosti ani zo sรบฤasnosti v podobe zlรฝch krokov, ktorรฉ sme urobili, potom by prejavy tohtoroฤnรฉho suchรฉho poฤasia nemuseli byลฅ takรฉ extrรฉmne.

Poฤasie, klรญmu nezmenรญte, to, ako sa na meniace podmienky nachystรกme, nรกลก ลพivotnรฝ priestor, krajinu, mestรก, ovplyvniลฅ mรดลพeme.

Sucho suลพuje celรบ Eurรณpu. Trpia farmรกri i priemysel
Sucho suลพuje celรบ Eurรณpu. Trpia farmรกri i priemysel | Zdroj: Reuters

ฤŒo by malo byลฅ zรกkonom danรฉ na zlepลกenie, posilnenie a rozvoj v tejto oblasti?

To je ลกirokรก tรฉma. Naprรญklad by mali byลฅ formou vyhlรกลกky zadefinovanรฉ ploลกnรฉ minimรกlne ลกtandardy regulatรญvov pre รบzemnรฉ plรกny s ohฤพadom na adaptaฤnรฉ opatrenia โ€“ od povinnรฝch vegetaฤnรฝch striech aj na priemyselnรฝch objektoch po manaลพment daลพฤovej vody, podiel ochladzovacรญch prvkov ฤi vodopriepustnรฝch povrchov.

Pokiaฤพ si budรบ รบzemnรฉ plรกny schvaฤพovaลฅ obce, kde je vลพdy jednoduchลกie pretlaฤiลฅ zmenu na obci, ktorรก nemรก odbornรฉ zรกzemie pracovnรญkov, nepomรดลพeme si. Silnรฉ regulatรญvy, ktorรฉ sa v ลพiadnom prรญpade neprekroฤia, by mali byลฅ samozrejmosลฅou.

Rovnako je veฤพmi dรดleลพitรฉ, aby si mestรก a samosprรกvy ustriehli, ฤo, kde a ako budรบ stavaลฅ developeri. Aby spolu รบzko, nielen formรกlne, spolupracovali. Mesto by malo byลฅ silnรฝm partnerom a developer by si nemal nakresliลฅ na rieลกenรฉ รบzemie, ฤo sa tam hodรญ jemu. Aj on musรญ maลฅ mantinely, ktorรฉ stanovรญ mesto.

Chรฝba nรกm legislatรญvna ochrany stromov vo vzลฅahu k inลพinierskym sieลฅam, definovanie ich ochrannรฉho pรกsma. Treba zmeniลฅ spรดsob obstarรกvania EIA tak, aby ho obstarรกval sprรกvny orgรกn a nie investor, a posudzovanie tak bolo objektรญvnejลกie.

Mnohรฉ nรกstroje nie je nutnรฉ vymรฝลกฤพaลฅ nanovo. Staฤรญ ich sfunkฤniลฅ a doplniลฅ kvalitnรฉ metodiky. To sa tรฝka najmรค รบzemnรฝch plรกnov, ktorรฉ v mnohรฝch obciach stรกle chรฝbajรบ.

Niektorรฉ obce, ale aj mestรก majรบ nedostatoฤnรฝm spรดsobom rieลกenรฝ extravilรกn, kde mรกme veฤพkรฉ rezervy vo vymedzovanรญ najmรค chรฝbajรบcich ekostabilizaฤnรฝch, vodozรกdrลพnรฝch ลกtruktรบr, v obnove rieฤnych nรญv, zรกplavovรฝch รบzemรญ, ale chรฝba aj kobercovรฉ rozลกirovanie zรกstavby, ochrana krajinnรฉho rรกzu.

S krajinou pracujeme minimรกlne, ฤo je problematickรฉ najmรค v รบzemiach s vรฝraznรฝm zastรบpenรญm veฤพkoblokovej poฤพnohospodรกrskej pรดdy s nรญzkou ekostabilitou รบzemia.

Problรฉmovรฉ sรบ aj ฤalลกie koncepฤnรฉ materiรกly a projekty, ako naprรญklad USES (รบzemnรฝ systรฉm ekologickej stability) – v aktuรกlne spracovรกvanรฝch projektoch RUSES prevaลพne v okresoch s vรฝraznรฝm zastรบpenรญm poฤพnohospodรกrskej pรดdy na juลพnom a zรกpadnom Slovensku sรบ zรกsadnรฉ koncepฤnรฉ chyby.

Projekty konzervujรบ existujรบci nevyhovujรบci stav tรฝm, ลพe nedopฤบลˆajรบ chรฝbajรบce skladobnรฉ prvky a nie sรบ tak schopnรฉ zabezpeฤiลฅ zlepลกenie stavu krajiny ochudobnenej o prรญrodnรฉ prvky. Pokiaฤพ mรก nรกvrh RUSES zabezpeฤiลฅ vรคฤลกiu ekologickรบ stabilitu รบzemia a prispievaลฅ k adaptรกcii รบzemia na zmenu klรญmy, je vรฝstup v mnohรฝch okresoch nepouลพiteฤพnรฝ.

Keฤ sa schvรกlia projekty RUSES v takejto nevyhovujรบcej podobe, stanรบ sa sรบฤasลฅou รบzemnรฉho plรกnu kraja a nรกsledneย zรกvรคznรฉ pre รบzemnรฉ plรกny obcรญ. Niektorรญ sa poteลกia, โ€žkoฤพko veฤพaโ€œ sme urobili pre prรญrodu, aย pritom to budรบ na ฤalลกรญch 10 โ€“ 15 rokov nevyhovujรบce zรกvรคznรฉ dokumenty. To je po 30 rokoch, odkedy sa spracรบvajรบ, tristnรก situรกcia vrรกtane skutoฤnosti, ลพe aj samotnรก metodika je chybnรก aย neลกpecifikuje, akรฝm spรดsobom prvky USES vymedziลฅ.

ฤŽalลกรญm kฤพรบฤovรฝm dokumentom pre rozvoj aย stabilizรกciu krajiny sรบ pozemkovรฉ รบpravy, vย rรกmci ktorรฝch sa vymedzujรบ spoloฤnรฉ zariadenia โ€“ prvky systรฉmu USES, vodozรกdrลพnรฉ opatrenia, poฤพnรฉ cesty. Bohuลพiaฤพ, roky sa takmer nerobili aย mรกme vรคฤลกiu ฤasลฅ รบzemia stรกle sย nevysporiadanรฝmi pozemkami, kde je ลฅaลพkรฉ robiลฅ ฤokoฤพvek. Aj tu doลกlo vย niektorรฝch katastroch pri spracovรกvanรญ projektov kย zรกsadnej redukcii ekostabilizaฤnรฝch aย vodozรกdrลพnรฝch prvkov, pre ktorรฉ sa nevyฤlenili potrebnรฉ pozemky.

Kedysi sme ลพili bezplastovo, vรฝrazne eko, bio, raw… dnes sa urputne snaลพรญme oย to istรฉ. Preฤo je dnes takรฉ รบลพasnรฉ maลฅ vlastnรบ zรกhradu aย pestovaลฅ vย nej reฤkviฤku, keฤ kedysi toย bolo beลพnรฉ. ฤŒo sa za tรฝch 35 rokov stalo? Preฤo sme sa โ€žutrhliโ€œ?

Kedysi sa banรกny dali zohnaลฅ aลพ podpultovo. Vลกetko sa zaฤalo lรกmaลฅ po revolรบcii. Bola to jednoduchลกia a pohodlnejลกia cesta. Vลกetkรฉho bolo zrazu vลกade a poฤas celรฉho roka dosลฅ. Zrazu sa v supermarkete dalo zohnaลฅ vลกetko. To, na ฤo sa stรกli rady, ste si mohli zrazu kรบpiลฅ kedykoฤพvek, keฤ ste na to dostali chuลฅ, nemuseli ste ลกetriลฅ na Vianoce, premรฝลกฤพaลฅ, kedy dovezรบ chlieb, mรคso.

Sociologicky to bolo o tom, ลพe ste mali moลพnosลฅ si veci dovoliลฅ, akoby sa cรญtiลฅ bohatรฝ. Moลพno to dรกvalo faloลกnรฝ pocit exkluzivity, istรฉho spoloฤenskรฉho postupu. Bol tam eลกte jeden moment. Mnohรฝm priลกlo staranie sa o zรกhradu a pestovanie v 90. rokoch โ€žzo dลˆa na deลˆโ€œ zbytoฤnรฉ.

Veฤ naฤo sa trรกpiลฅ, keฤ si to mohli kรบpiลฅ v obchode. Vฤaka socializmu sme stratili kontinuitu vรฝvoja, zรญskali inรฝ vzลฅah k majetku, mnohรฉ vรคzby sa pretrhli. Pomyselnรฉ kyvadlo sa vychรฝlilo na jednu stranu. Zrazu sa prudko vychรฝlilo na opaฤnรบ, na protipรณl.

Pomaly sa dostรกva do normรกlu, rovnovรกลพnej polohy. A to je ten moment, preฤo sa k mnohรฝm veciam spรคtne vraciame. Podvedomie nรกs v naลกej histรณrii vracia do minulosti. S tรฝm bojujeme vnรบtorne i spoloฤensky. A dlho budeme.

Magdalรฉna Horลˆรกkovรก, krajinnรก architektka

Je spoluzakladateฤพkou ateliรฉru DUMA. ล pecializuje sa naprojektyย tรฝkajรบce sa krajinnej architektรบry, verejnรฝch priestorov, ako aj rodinnรฝch zรกhrad aย terรกs. Procesย nรกvrhu zรกhradyย vnรญma ako dlhodobรบ zรกleลพitosลฅ โ€“ vytvรกranie konceptu zรกhrady, nanรกลกanie prvotnรฝch myลกlienok na papier, rozmรฝลกฤพanie o duchu zรกhrady, o jej jednotlivรฝch prvkoch, potrebรกch a tรบลพbach budรบcich uลพรญvateฤพov.

Plรกnovanie vnรญma ako spรกjanieย predstรกv ฤloveka s moลพnosลฅami prรญrody, ako spรกjanie technickรฝch danostรญ materiรกlov a prostredia, z ktorรฝch sa vytvรกra priestor napobyt ฤloveka v exteriรฉri sรญdla ฤi krajiny. Externe spolupracuje s mestom Trnava ako koordinรกtor adaptaฤnรฝch opatrenรญ na zmenu klรญmy.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB 8-9/2022