Ak nebudรบ klimatickรฉ zmeny prioritou pre ฤพudรญ, nebudรบ ani pre politikov, hovorรญ Magdalรฉna Horลรกkovรก
Klimatickรก zmena je veฤพmi abstraktnรฝ pojem. Mnohรฝm sa nechce vystรบpiลฅ zo svojho komfortu aย inรญ nie sรบ ochotnรญ meniลฅ svet preลกtvorroฤnรฝ mandรกt. Navyลกe, vลกetko, ฤo dnes robรญme, sme mali maลฅ hotovรฉ najneskรดr na prelome tisรญcroฤรญ.
Na Slovensku stojรญ klimatickรก zmena vย kolรณne na diaฤพnici, zย ktorej uลพ neexistuje vรฝjazd. Ale je to naozaj tak? Je nรกm tรฉma klimatickรฝch zmien blรญzka aย venujeme sa jej naplno, alebo je pre mnohรฝch vรญziou, ktorรก ich vรดbec netrรกpi?
Je nรกลก ลกtรกt pripravenรฝ na sucho? Zaฤรญna sa aย konฤรญ naลกa pripravenosลฅ na papieri alebo sme naozaj pripravenรญ na zmeny? Aย ako za to vลกetko mรดลพe bobor? Oย klimatickรฝch zmenรกch, suchu, nesprรกvnych krokoch, konci klimatickej krรญzy sย prรญchodom jesene, postoji obฤanov aย politikov sme sa rozprรกvali sย architektkou Magdalรฉnou Horลรกkovou.
Klimatickรฉ zmeny rieลกime uลพ viac ako 30 rokov. Aj napriek vลกetkรฉmu sa stav zhorลกuje. Preฤo?
Klimatickรก zmena a vลกetko, ฤo s ลou sรบvisรญ, je pre vรคฤลกinu ฤพudรญ veฤพmi ลกirokรก a abstraktnรก. Navyลกe, je to nieฤo, kde sa vรฝsledky nรกลกho snaลพenia prejavia aลพ v budรบcnosti. Mnohรฝm sa to zdรก veฤพmi ฤaleko.
Nevedia, moลพno nechcรบ, nemรดลพu pod tlakom inรฝch problรฉmov takรฝ veฤพkรฝ ฤasopriestor uchopiลฅ. Rieลกenie si totiลพ vyลพaduje mnoho opatrenรญ, ktorรฉ mรดลพu viesลฅ k zmene ลกtandardu, fungovania jednotlivca, ako aj spoloฤnosti.
ลคaลพko sa vystupuje z komfortnej zรณny. Politicky sรบ to rovnako veฤพmi nepopulรกrne tรฉmy, pretoลพe chcete ฤพudรญ obmedzovaลฅ, meniลฅ. A nechcete ich zmeniลฅ na jedno volebnรฉ obdobie, ale tak, aby to fungovalo naprรญklad o 50 rokov. A tam vรคฤลกina populรกcie nedovidรญ.
Vลกeobecne zaฤne beลพnรฝ ฤlovek rieลกiลฅ veci, ktorรฉ ho uลพ pรกlia, ฤiลพe okamลพitรฉ zรกleลพitosti, alebo rieลกi nieฤo, ฤo prรญde vo veฤพmi krรกtkej budรบcnosti. Rieลกiลฅ dnes to, ฤo bude o 50 rokov, takmer nikoho nezaujรญma. To je jeden z hlavnรฝch dรดvodov.
Aj keฤ o tom dlho rozprรกvame, za 30 rokov sme sa razantne nikam neposunuli. Situรกcia sa, naopak, za toto obdobie vรฝrazne zhorลกila. A na to nรกs uลพ vedci upozorลovali dรกvno. Mรกme prirodzenรบ tendenciu odolรกvaลฅ zmenรกm.
Takลพe situรกcia, na ktorรบ nรกs kedysi upozorลovali odbornรญci, uลพ teda nastala?
Samozrejme. Prispieva k tomu aj fakt, ลพe efekt klimatickรฝch zmien na sebe eลกte vรฝrazne necรญtite. Eลกte stรกle je vลกetko znesiteฤพnรฉ. Uย nรกs. To, ลพe sa niekde topia ฤพadovce, je pre mnohรฝch veฤพmi vzdialenรฉ. Akoby to vlastne ani neexistovalo.
Mรดลพeme nรกjsลฅ ponauฤenie vย minulosti?
Mรดลพeme a mali by sme, pokiaฤพ sa nechceme uฤiลฅ na vlastnรฝch chybรกch. Vรฝskum v mnohรฝch odboroch dokazuje, ลพe ลพivot ฤพudskej civilizรกcie aj vลกeobecne na Zemi zรกvisรญ od uchovania krehkej rovnovรกhy v rรกmci mnohรฝch zloลพitรฝch procesov.
V dejinรกch ฤพudstva nรกjdeme prรญbehy zaniknutรฝch civilizรกciรญ v dรดsledku vyฤerpania prรญrodnรฝch zdrojov a zdegradovania pรดdy nevhodnรฝm hospodรกrenรญm na neรบrodnรบ pรบลกลฅ, ktorรก danรบ komunitu ลพivila.
Niekde proces postupnej degradรกcie trval stรกroฤia aลพ tisรญcroฤia (napr. Mezopotรกmia, okolie ลฝltej rieky), niekde, ako naprรญklad v okolรญ Aralskรฉho jazera, na to staฤilo pรกr desiatok rokov.
Histรณria nรกm ukazuje prรญbehy zmien spoloฤnosti v dรดsledku zvรฝลกenia populรกcie poฤas dobrรฝch rokov a nรกslednรฉ vyฤerpanie zรกsob a nedostatok potravรญn behom suchลกรญch obdobรญ, boj s hladomormi, epidรฉmiami, migrรกciou a vojnami o zdroje. Zdanlivo sรบ tieto temnรฉ scenรกre minulosลฅou.
Dnes ลพijeme v civilizovanom svete, no slabรบ migraฤnรบ krรญzu sme zaลพili v Eurรณpe uลพ v roku 2015, potravinovรบ bezpeฤnosลฅ zรกsadnรฝm spรดsobom ohrozilo tohtoroฤnรฉ horรบce leto a vojnovรฝ konflikt na Ukrajine.
Pre trochu optimizmu, ลพe je moลพnรก cesta spรคลฅ, je dobrรฉ pozrieลฅ si prรญklady obnovy zdegradovanej krajiny รบzemรญ Loess Plateau v ฤรญne s rozlohou รบzemia Belgicka alebo prรญklady z Indie, kde rieลกia adaptรกciu krajiny na sucho a nepravidelnรฉ zrรกลพky รบctyhodnรฝch 40 โ 50 rokov.
Inลกpiratรญvny je projekt na ochranu pรดdy a vodozรกdrลพnรฉ opatrenia โ sรบลฅaลพ pre obce โWater cupโ od Paani Foundation v Maharashtra, Indii. Problรฉm vodozรกdrลพnรฝch opatrenรญ vyrieลกili za 45 dnรญ.
Mรก ลกtรกt vytvorenรบ koncepciu na rieลกenie sucha? Mรกme do budรบcnosti pripravenรฝ plรกn B, ฤo sa sucha tรฝka?
Za poslednรฝch 5 aลพ 10 rokov vzniklo niekoฤพko koncepciรญ, stratรฉgiรญ a implementaฤnรฝch akฤnรฝch plรกnov adaptรกcie Slovenska na zmenu klรญmy. Jednotlivรฉ vรคฤลกie mestรก majรบ vytvorenรฉ koncepcie na adaptaฤnรฉ zmeny, naprรญklad Trnava od roku 2015, Bratislava od roku 2017.
Ale ak sa pozrieme na vรฝsledok kontroly NKร z roku 2021 zameranej na pripravenosลฅ Slovenska na rieลกenie sucha, vรฝslednรฉ konลกtatovanie je jednoznaฤnรฉ:
โSR nie je pripravenรก na rieลกenie sucha tak, aby sa eliminovali budรบce hrozby pre ลพivotnรฉ prostredie a spoloฤnosลฅ, pretoลพe problematika sucha nie je rieลกenรก komplexne a systรฉmovo, nie je pre ลu vypracovanรก stratรฉgia a manaลพment sucha nie je koordinovanรฝ orgรกnom so silnรฝm mandรกtom od vlรกdy SR.โ
Mรกme sรญce pripravenรฉ nieฤo na papieri, postupy, ฤo by sme mali robiลฅ. Ale tรฝm sa to zaฤalo i skonฤilo. Mnohรฉ tieto, najmรค mestskรฉ koncepcie, rieลกia iba intravilรกn, no nie extravilรกn. To je 90% รบzemia.
Chรฝbajรบ nรกm spracovanรฉ plรกny na sucho, manaลพment rizรญk sucha, analรฝza zdrojov, krรญzovรฉ riadenie poฤas obdobรญ sucha, rozdelenie odberateฤพov vody vzhฤพadom na vรฝznamnosลฅ, vytvorenie โsemaforuโ na prรญpadnรฉ obmedzenie povolenรฝch odberov v prรญpade sucha, realizรกcia adaptaฤnรฝch vodozรกdrลพnรฝch opatrenรญ.
Od 60. rokov mรกme zรกkony o ochrane poฤพnohospodรกrskeho pรดdneho fondu, protierรณzne vyhlรกลกky, protierรณzne opatrenia mรกme definovanรฉ v lesnom zรกkone, mรกme รบzemnoplรกnovacie nรกstroje, projekty pozemkovรฝch รบprav, projekty USES a aj tak sme kaลพdรฝ rok svedkami ploลกnรฝch zmyvov, bleskovรฝch povodnรญ, degradรกcie pรดdy zaprรญฤinenej zlรฝm hospodรกrenรญm a nefunkฤnรฝmi kontrolnรฝmi opatreniami. Pribliลพne takto sme pripravenรญ.
To je veฤพmi โkoncepฤnรฉโ…
รno. Ale aby som nebola len cynickรก, je pravdou, ลพe niektorรฉ mestรก uลพ aplikujรบ automaticky pri svojich investiฤnรฝch akciรกch, ako aj v รบzemnom plรกne rรดzne poลพiadavky na rieลกenie sucha, klimatickรฝch zmien, vodozรกdrลพnรฉ opatrenia, naprรญklad minimalizovanie nepriepustnรฝch spevnenรฝch plรดch, realizรกciu vegetaฤnรฝch striech, manaลพment daลพฤovรฝch vรดd, doplลovanie vegetaฤnรฝch prvkov a vodnรฝch prvkov z dรดvodu ochladzovania.
Kladรบ dรดraz na druhovรบ skladbu drevรญn, ktorรก sa za ostatnรฉ roky vรฝrazne zmenila prรกve preto, ลพe je teplejลกie. A keฤลพe teplejลกie eลกte len bude, uลพ dnes musia byลฅ s tรฝmto vedomรญm navrhovanรฉ aj dreviny, rastliny…. Stรกle sรบ to vลกak len โdrobnostiโ, ktorรฉ rieลกia 1 aลพ 2% รบzemia.
Zรกsadnรฉ je aj nastavenie regulatรญvov v รบzemnรฝch plรกnoch. Naprรญklad mesto Trnava mรก relatรญvne striktnรฉ regulatรญvy รบzemnรฉho plรกnu vzhฤพadom na adaptaฤnรฉ opatrenia na zmenu klรญmy a manaลพment daลพฤovรฝch vรดd ako poลพiadavky na vegetaฤnรฉ strechy, vsakovanie daลพฤovej vody, a to aj v priemyselnรฝch zรณnach.
Problรฉm vลกak nastรกva, ak to nemรก v regulatรญvoch susednรก obec a ak sa ฤasti priemyselnej zรณny nachรกdzajรบ v rรดznych katastroch.
V tomto prรญpade si vรคฤลกinou investor vyberie ฤasลฅ, ktorรก mu nedรกva striktnรฉ regulatรญvy. Je to pre neho lacnejลกie, no pre naลกu budรบcnosลฅ devastujรบce โrieลกenieโ. V takรฝchto prรญpadoch by pomohlo definovanie zรกvรคznรฝch celoploลกnรฝch minimรกlnych poลพiadaviek na vรฝstavbu.
Ako vnรญmate momentรกlny stav klimatickej situรกcie uย nรกs?
ฤo bolo pred 30 rokmi veฤพmi ฤaleko a vzdialenรฉ, je dnes uลพ tu. Uplynulรฉ leto sme si mohli vyskรบลกaลฅ, ฤo to v skutoฤnosti mรดลพe znamenaลฅ. A to sme len na zaฤiatku, pred ktorรฝm nรกs na konci tisรญcroฤia varovali odbornรญci.
Uลพ si kaลพdรฝ vลกimol, ลพe je teplejลกie, oveฤพa viac tropickรฝch dnรญ a nocรญ, ลพe mรกme hydrologickรฉ sucho, v jรบni zaฤali vysychaลฅ toky, niektorรฉ sรบ vyschnutรฉ aj doteraz; klesli hladiny podzemnรฝch vรดd, studne majรบ hladinu pribliลพne o 1 aลพ 1,5metra niลพลกiu ako obvykle; na juลพnom Slovensku uลพ dlhodobo takmer nesneลพรญ.
Postupy, ฤo robiลฅ vย prรญpade sucha, mรกme vypracovanรฉ na papieri. Tu sa ฤasto vลกetko zaฤรญna iย konฤรญ.
Vidรญme aj posun vegetaฤnรฝch pรกsiem. To, ฤo by kedysi na severe vรดbec nemohlo preลพiลฅ, dnes preลพije โ kukurica pod Tatrami, marhule v ลฝiline, olivovnรญky v Bratislave. Vzrรกstol poฤet novรฝch ลกkodcov alebo je viac generรกciรญ ลกkodcov v priebehu roka.
Vedia prezimovaลฅ alebo majรบ dlhลกie obdobie, poฤas ktorรฉho sa mรดลพu rozmnoลพovaลฅ, a tak sa rozmnoลพujรบ ฤastejลกie โ nรกsledkom bola naprรญklad kรดrovcova kalamita pred troma rokmi v ฤesku. Toto sรบ veci uลพ hmatateฤพnรฉ a viditeฤพnรฉ aj pre beลพnรฝch obฤanov.
Zabudneme sย prรญchodom chladnejลกรญch dnรญ na letnรฉ horรบฤavy? Spomenieme si opรคลฅ aลพ vย mรกji?
รno. Na klimatickรบ zmenu a jej prejavy ako sucho sme, bohuลพiaฤพ, zabudli s prรญchodom prvรฉho vรฝdatnejลกieho daลพฤa. Len ฤo nemรกme 35 ยฐC v tieni, prลกรญ, je zamraฤenรฉ, chladnejลกie sucho uลพ nikto nerieลกi. Ak sa pozriete na monitoring sucha, riek na SHMร, zistรญte, ako sme na tom.
Viac ako polovica tokov je pod beลพnรฝm stavom a mnohรฉ sรบ รบplne vyschnutรฉ. Rovnako je to aj s monitoringom podzemnรฝch vรดd. Ich stav je ฤaleko pod beลพnรฝm normรกlom. Nemรดลพeme si myslieลฅ, ลพe je zrazu vลกetko vyrieลกenรฉ len preto, ลพe priลกla jeseล, je chladnejลกie a prลกรญ.
Naprรญklad rieka Trnรกvka pretekajรบca Trnavou mรก dlhodobรฉ najniลพลกie prietoky vย septembri aย od konca jรบna je uลพ tri mesiace vyschnutรก, okrem obdobia daลพฤov, keฤ ju naplnรญ voda odฤพahฤujรบca daลพฤovรบ kanalizรกciu mesta. โBiologickรฝโ prietok vypรบลกลฅanรฝ zย vodnej nรกdrลพe nad mestom nie je dostaฤujรบci.
V poslednom ฤase nรกm boj proti klimatickej krรญze doslova vyskakuje z chladniฤky. Mรดลพe sa z nej staลฅ tรฉma, na ktorรบ uลพ nebudeme โpoฤรบvaลฅโ?
Dรดleลพitรฉ je aj to, ako sa danรก tรฉma โservรญrujeโ. To je vลกak uลพ viac otรกzka na sociolรณgov, psycholรณgov, komunikaฤnรฝch expertov, ฤo vลกetko dokรกลพu ฤพudia vstrebaลฅ a ako rieลกiลฅ problรฉmy. Sme zahltenรญ informรกciami. Aj prรกve preto mรกlokto dneลกnej situรกcii extrรฉmneho sucha prikladรก veฤพkรฝ vรฝznam.
Ak to nie je prioritnรฉ pre ฤพudรญ, nebude to prioritnรฉ ani pre politikov. Obyvateฤพov dnes veฤพmi trรกpia inรฉ vec โ zaplatiลฅ deลฅom vzdelรกvanie, sebe hypotรฉky, zohnaลฅ prรกcu, ako uลกetriลฅ, ฤo bude sย cenami(nielen) energiรญ. Trรกpia ich kaลพdodennรฉ veci. Vizionรกrsky rieลกiลฅ, ฤo bude zaย 50 rokov ich naozaj netrรกpi.
A na klimatickรบ krรญzu a jej dรดsledky upozorลovali vedci uลพ pred 30 rokmi. Najฤastejลกie z radov klimatolรณgov, na domรกcej pรดde naprรญklad profesor Lapin, (prof. RNDr. Milan Lapin, CSc, je vรฝznamnรฝ slovenskรฝ klimatolรณg a meteorolรณg โ pozn. red.).
Akรฉ dรดleลพitรฉ je komunikovaลฅ nielen nรกsledky, ale aj prรญฤiny klimatickรฝch, vodozรกdrลพnรฝch a inรฝch opatrenรญ?
Veฤพmi. V momente, keฤ nevysvetlรญte mechanizmus prรญฤin, nรกsledkov aย vzรกjomnรฝch vzลฅahov sucha, povodnรญ, vplyvu klรญmy, ale ani naลกich dobrรฝch alebo zlรฝch spรดsobov hospodรกrenia v รบzemรญ, nemรก zmysel oย tom informovaลฅ. Poviete A,ย ale B uลพ nikto nerieลกi. Naprรญklad prรญvalovรฉ daลพde zatopili tento roksรญdlisko v Trstenej. Nad nรญm je pribliลพne 1,5 km dlhรฝ Vlฤรญ potok, les aย horskรฝ hrebeล.
Sรญdlisko teda vyplavil potok, ktorรฝ mรก 1,5 kilometra. Rozvodie bolo pribliลพne 2,5 km2. Nie je moลพnรฉ, aby takรฝ krรกtky รบsek toku aย malรฉ povodie spรดsobil zรกplavy pri priemernej bรบrke, pokiaฤพ by bolo รบzemie vย dobrom stave. Podobnรฉ udalosti ukazujรบ, ลพe vย รบzemรญ sa skรดr zle hospodรกri, chรฝbajรบ zรกkladnรฉ protierรณzne, vodozรกdrลพnรฉ opatrenia, ฤo zrรฝchฤพuje povrchovรฝ odtok.
Rovnako kaลพdรฝ rok vidรญme prรญvalovรฉ povodne aj z polรญ, kde nie sรบ dodrลพanรฉ zรกkladnรฉ agrotechnickรฉ, organizaฤnรฉ a protierรณzne postupy. Pokiaฤพ novinรกri komunikujรบ tieto udalosti iba popisom, ฤo sa kde zatopilo, ale uลพ nedoplnia informรกciu, ลพe sa to stalo naprรญklad aj z dรดvodu zlรฉho hospodรกrenia, poลกkodenรญ si opravia poลกkodenรฉ na vlastnรฉ nรกklady alebo z poistky a nevymรกhajรบ nรกhradu ลกkody od nezodpovednรฉho hospodรกra.
A ak sa situรกcia opakuje, ฤo sa stรกva ฤasto, mnohรญ sa ฤudujรบ. Nikto totiลพ nerieลกi ลกirลกie vzลฅahy, ฤo a preฤo sa odohrรกva v okolรญ. Vลกetko so vลกetkรฝm sรบvisรญ.
Kto teda zlyhรกva?
Predovลกetkรฝm ลกtรกt, pretoลพe nekonรก. ล kolstvo, ktorรฉ neuฤรญ kontext medzi prรญฤinou a nรกsledkom, fakt, ลพe po kaลพdom A nasleduje aj B. Vlastnรญci a uลพรญvatelia pozemkov, pretoลพe je to mnohรฝm jedno alebo mรก pre nich vyลกลกiu prioritu krรกtkodobรฝ zisk neลพ trvalรก udrลพateฤพnosลฅ. Novinรกri, ktorรญ pรญลกu o danej tรฉme veฤพmi zjednoduลกene. V neposlednom rade aj koncepฤnรฉ profesie v plรกnovacรญch odboroch, pretoลพe sme mnohรฉ z toho nakreslili alebo nenakreslili.
Uvediem โsmutnรฝโ prรญklad zo ลพivota. Vย Trnave nรกm vย jรบni vyschla zย dรดvodu sucha rieka Trnรกvka. Vย dรดsledku horรบฤav biologickรฝ prietok vypรบลกลฅanรฝ zย vodnej nรกdrลพe Bolerรกz nebol dostatoฤnรฝ na to, aby zabezpeฤil kontinuรกlny prietok vย celom toku.
Medzi Trnavou a vodnou nรกdrลพou Bolerรกz bola postavenรก bobria hrรกdza. Rybรกri napรญsali jeden ฤlรกnok oย moลพnej prรญฤine vyschnutia rieky aย ako hlavnรฉho vinnรญka oznaฤili bobra aย jeho hrรกdzu. Celรบ situรกciu zฤพahka nadniesli, aby vyvolali tlak na diskusiu oย potrebnรฝch manaลพmentovรฝch opatreniach sย ochrancami prรญrody, keฤลพe bobor je chrรกnenรฝ, ale za poslednรฉ roky jeho populรกcia rastie.
Slovensko nie je pripravenรฉ na rieลกenie sucha tak, aby sa eliminovali budรบce hrozby pre ลพivotnรฉ prostredie aย spoloฤnosลฅ.
Kย rybรกrom sa pridala sprรกva povodia, pretoลพe zo zรกkona majรบ povinnosลฅ udrลพovaลฅ prietoฤnosลฅ koryta toku aย za urฤitรฝch okolnostรญ mรดลพe byลฅ aj bobria hrรกdza rizikovรฝ faktor. Odstrรกnili ruฤne ฤasลฅ hrรกdze, no uvoฤพnenรก voda dotiekla horko-ลฅaลพko do Trnavy aย oย pรกr dnรญ bol stav suchรฉho koryta rovnakรฝ. Oย vyschnutej Trnรกvke aย hlavnej โprรญฤineโ bobrovi zaฤali pรญsaลฅ regionรกlne aj celoลกtรกtne noviny.
A keฤ sa neskรดr zistilo, ลพe je v tom nevinne, pretoลพe voda tiekla rovnako nad jeho hrรกdzou i pod ลou, nikto z novinรกrov uลพ nepรญsal o prรญฤine, preฤo je v rieke Trnรกvka naozaj sucho. Naprรญklad to, ลพe uลพ od zimy je v povodรญ hydrologickรฉ sucho, krajina nevlรกdze zachytรกvaลฅ ฤoraz viac nerovnomernรฉ zrรกลพky, klesรก hladina podzemnรฝch vรดd.
Mesaฤnรฉ prietoky na Trnรกvke boli v zime na 40% dlhodobรฉho priemeru, v jรบni, keฤ vyschla, na 18%, a pritom najniลพลกie dlhodobรฉ prietoky sรบ aลพ v septembri. รroveล hladiny vo vodnej nรกdrลพi bola na minimรกlnych stavoch a takmer nebolo ฤo z nรกdrลพe vypรบลกลฅaลฅ, aj keฤ sรบbeลพne odoberรก z nรกdrลพe a podzemnรฝch vรดd blรญzka firma cca 2,0 mil m3 roฤne aย odpadnรฉ vody vย objeme cca 1,3mil m3 neฤistรญ vo svojom areรกli aย nevypรบลกลฅa do Trnรกvky vย blรญzkosti odbernรฉho miesta, ako by bolo logickรฉ.
Vybudoval sa โobchvatโ Trnavy dlhรฝ 18 kilometrov a odpadnรฉ vody sa ฤistia na mestskej ฤistiฤke za Trnavou. Tento rok sme sa dostali do stavu, keฤ nebol dostatok vody aj pre odbery firmy, aj pre zabezpeฤenie biologickรฉho prietoku v rieke. Na รบseku 10 kilometrov tak vyschla rieka a skonฤil ลพivot. Doฤasne ju dotovala iba voda z mestskej ฤistiฤky.
Nikto sa nepรฝtal ลกtรกtnej vodnej sprรกvy, ako regulujรบ povolenรฉ odbery, preฤo sa pri rozลกirovanรญ zรกvodu neposudzoval v rรกmci EIA aj vplyv na hydrologickรฉ pomery, preฤo sa voda v zรกvode nerecykluje a tvรกrime sa stรกle, ลพe sme vodnรก veฤพmoc, preฤo aj poฤas horรบฤav ฤพudia ฤerpali vodu z toku a studnรญ v rieฤnej nive na polievanie, preฤo nie sรบ na okolitรฝch poliach urobenรฉ protierรณzne opatrenia a mรกme rozoranรฉ prameniskรก.
Takลพe dodnes si stรกle mnohรญ myslia, ลพe Trnรกvka vyschla vฤaka bobrovi a nie suchu, v kombinรกcii s naลกimi zlรฝmi opatreniami. A takto sa dostanรบ dezinformรกcie do sveta. Pritom bobor tvorรญ prirodzenรฉ vodozรกdrลพnรฉ opatrenia a v boji so suchom nรกm vie pomรดcลฅ aj napriek tomu, ลพe v tvorbe hrรกdzรญ vie byลฅ aj veฤพmi tvorivรฝ.
Ak sa tรฉma sucha a klimatickej krรญzy nezaฤne komunikovaลฅ tak, ako sa mรก, to znamenรก pรฝtaลฅ sa vลกetkรฝch zรบฤastnenรฝch a โdopovedaลฅ sรบvetieโ, teda nielen A, ale aj B, nikdy sa nรกm nepodarรญ dosiahnuลฅ konsenzus. Treba vลพdy uviesลฅ celรฝ kontext, pretoลพe potom to ostรกva iba v abstraktnej forme. Navyลกe treba vytvoriลฅ silnรบ a kvalitnรบ medziodborovรบ komunikรกciu.
Pod pojmom poฤasie si vลกak klimatickรบ krรญzu predstavuje mnoลพstvo ฤพudรญ…
Poฤasie a klรญma sรบ rozdielne pojmy. Poฤasie je stav atmosfรฉry na urฤitom mieste a v urฤitom krรกtkom ฤase, zatiaฤพ ฤo klรญma je dlhodobรฝ stav poฤasia na urฤitom mieste. Zmenu klรญmy nedokรกลพeme ovplyvniลฅ iba na lokรกlnej รบrovni a prejavรญ sa v dlhลกom ฤasovom horizonte.
Ale dokรกลพeme lokรกlne ovplyvniลฅ to, ako je naลกa krajina adaptovanรก alebo ako je rezistentnรก proti extrรฉmnym prejavom spรดsobenรฝm klimatickou zmenou. Pokiaฤพ by bolo urobenรฉ to, ฤo by podฤพa naลกich koncepciรญ, stratรฉgiรญ ฤi zรกkonov urobenรฉ byลฅ malo, nemali sme tu dlhy ani z minulosti ani zo sรบฤasnosti v podobe zlรฝch krokov, ktorรฉ sme urobili, potom by prejavy tohtoroฤnรฉho suchรฉho poฤasia nemuseli byลฅ takรฉ extrรฉmne.
Poฤasie, klรญmu nezmenรญte, to, ako sa na meniace podmienky nachystรกme, nรกลก ลพivotnรฝ priestor, krajinu, mestรก, ovplyvniลฅ mรดลพeme.
ฤo by malo byลฅ zรกkonom danรฉ na zlepลกenie, posilnenie a rozvoj v tejto oblasti?
To je ลกirokรก tรฉma. Naprรญklad by mali byลฅ formou vyhlรกลกky zadefinovanรฉ ploลกnรฉ minimรกlne ลกtandardy regulatรญvov pre รบzemnรฉ plรกny s ohฤพadom na adaptaฤnรฉ opatrenia โ od povinnรฝch vegetaฤnรฝch striech aj na priemyselnรฝch objektoch po manaลพment daลพฤovej vody, podiel ochladzovacรญch prvkov ฤi vodopriepustnรฝch povrchov.
Pokiaฤพ si budรบ รบzemnรฉ plรกny schvaฤพovaลฅ obce, kde je vลพdy jednoduchลกie pretlaฤiลฅ zmenu na obci, ktorรก nemรก odbornรฉ zรกzemie pracovnรญkov, nepomรดลพeme si. Silnรฉ regulatรญvy, ktorรฉ sa v ลพiadnom prรญpade neprekroฤia, by mali byลฅ samozrejmosลฅou.
Rovnako je veฤพmi dรดleลพitรฉ, aby si mestรก a samosprรกvy ustriehli, ฤo, kde a ako budรบ stavaลฅ developeri. Aby spolu รบzko, nielen formรกlne, spolupracovali. Mesto by malo byลฅ silnรฝm partnerom a developer by si nemal nakresliลฅ na rieลกenรฉ รบzemie, ฤo sa tam hodรญ jemu. Aj on musรญ maลฅ mantinely, ktorรฉ stanovรญ mesto.
Chรฝba nรกm legislatรญvna ochrany stromov vo vzลฅahu k inลพinierskym sieลฅam, definovanie ich ochrannรฉho pรกsma. Treba zmeniลฅ spรดsob obstarรกvania EIA tak, aby ho obstarรกval sprรกvny orgรกn a nie investor, a posudzovanie tak bolo objektรญvnejลกie.
Mnohรฉ nรกstroje nie je nutnรฉ vymรฝลกฤพaลฅ nanovo. Staฤรญ ich sfunkฤniลฅ a doplniลฅ kvalitnรฉ metodiky. To sa tรฝka najmรค รบzemnรฝch plรกnov, ktorรฉ v mnohรฝch obciach stรกle chรฝbajรบ.
Niektorรฉ obce, ale aj mestรก majรบ nedostatoฤnรฝm spรดsobom rieลกenรฝ extravilรกn, kde mรกme veฤพkรฉ rezervy vo vymedzovanรญ najmรค chรฝbajรบcich ekostabilizaฤnรฝch, vodozรกdrลพnรฝch ลกtruktรบr, v obnove rieฤnych nรญv, zรกplavovรฝch รบzemรญ, ale chรฝba aj kobercovรฉ rozลกirovanie zรกstavby, ochrana krajinnรฉho rรกzu.
S krajinou pracujeme minimรกlne, ฤo je problematickรฉ najmรค v รบzemiach s vรฝraznรฝm zastรบpenรญm veฤพkoblokovej poฤพnohospodรกrskej pรดdy s nรญzkou ekostabilitou รบzemia.
Problรฉmovรฉ sรบ aj ฤalลกie koncepฤnรฉ materiรกly a projekty, ako naprรญklad USES (รบzemnรฝ systรฉm ekologickej stability) – v aktuรกlne spracovรกvanรฝch projektoch RUSES prevaลพne v okresoch s vรฝraznรฝm zastรบpenรญm poฤพnohospodรกrskej pรดdy na juลพnom a zรกpadnom Slovensku sรบ zรกsadnรฉ koncepฤnรฉ chyby.
Projekty konzervujรบ existujรบci nevyhovujรบci stav tรฝm, ลพe nedopฤบลajรบ chรฝbajรบce skladobnรฉ prvky a nie sรบ tak schopnรฉ zabezpeฤiลฅ zlepลกenie stavu krajiny ochudobnenej o prรญrodnรฉ prvky. Pokiaฤพ mรก nรกvrh RUSES zabezpeฤiลฅ vรคฤลกiu ekologickรบ stabilitu รบzemia a prispievaลฅ k adaptรกcii รบzemia na zmenu klรญmy, je vรฝstup v mnohรฝch okresoch nepouลพiteฤพnรฝ.
Keฤ sa schvรกlia projekty RUSES v takejto nevyhovujรบcej podobe, stanรบ sa sรบฤasลฅou รบzemnรฉho plรกnu kraja a nรกsledneย zรกvรคznรฉ pre รบzemnรฉ plรกny obcรญ. Niektorรญ sa poteลกia, โkoฤพko veฤพaโ sme urobili pre prรญrodu, aย pritom to budรบ na ฤalลกรญch 10 โ 15 rokov nevyhovujรบce zรกvรคznรฉ dokumenty. To je po 30 rokoch, odkedy sa spracรบvajรบ, tristnรก situรกcia vrรกtane skutoฤnosti, ลพe aj samotnรก metodika je chybnรก aย neลกpecifikuje, akรฝm spรดsobom prvky USES vymedziลฅ.
ฤalลกรญm kฤพรบฤovรฝm dokumentom pre rozvoj aย stabilizรกciu krajiny sรบ pozemkovรฉ รบpravy, vย rรกmci ktorรฝch sa vymedzujรบ spoloฤnรฉ zariadenia โ prvky systรฉmu USES, vodozรกdrลพnรฉ opatrenia, poฤพnรฉ cesty. Bohuลพiaฤพ, roky sa takmer nerobili aย mรกme vรคฤลกiu ฤasลฅ รบzemia stรกle sย nevysporiadanรฝmi pozemkami, kde je ลฅaลพkรฉ robiลฅ ฤokoฤพvek. Aj tu doลกlo vย niektorรฝch katastroch pri spracovรกvanรญ projektov kย zรกsadnej redukcii ekostabilizaฤnรฝch aย vodozรกdrลพnรฝch prvkov, pre ktorรฉ sa nevyฤlenili potrebnรฉ pozemky.
Kedysi sme ลพili bezplastovo, vรฝrazne eko, bio, raw… dnes sa urputne snaลพรญme oย to istรฉ. Preฤo je dnes takรฉ รบลพasnรฉ maลฅ vlastnรบ zรกhradu aย pestovaลฅ vย nej reฤkviฤku, keฤ kedysi toย bolo beลพnรฉ. ฤo sa za tรฝch 35 rokov stalo? Preฤo sme sa โutrhliโ?
Kedysi sa banรกny dali zohnaลฅ aลพ podpultovo. Vลกetko sa zaฤalo lรกmaลฅ po revolรบcii. Bola to jednoduchลกia a pohodlnejลกia cesta. Vลกetkรฉho bolo zrazu vลกade a poฤas celรฉho roka dosลฅ. Zrazu sa v supermarkete dalo zohnaลฅ vลกetko. To, na ฤo sa stรกli rady, ste si mohli zrazu kรบpiลฅ kedykoฤพvek, keฤ ste na to dostali chuลฅ, nemuseli ste ลกetriลฅ na Vianoce, premรฝลกฤพaลฅ, kedy dovezรบ chlieb, mรคso.
Sociologicky to bolo o tom, ลพe ste mali moลพnosลฅ si veci dovoliลฅ, akoby sa cรญtiลฅ bohatรฝ. Moลพno to dรกvalo faloลกnรฝ pocit exkluzivity, istรฉho spoloฤenskรฉho postupu. Bol tam eลกte jeden moment. Mnohรฝm priลกlo staranie sa o zรกhradu a pestovanie v 90. rokoch โzo dลa na deลโ zbytoฤnรฉ.
Veฤ naฤo sa trรกpiลฅ, keฤ si to mohli kรบpiลฅ v obchode. Vฤaka socializmu sme stratili kontinuitu vรฝvoja, zรญskali inรฝ vzลฅah k majetku, mnohรฉ vรคzby sa pretrhli. Pomyselnรฉ kyvadlo sa vychรฝlilo na jednu stranu. Zrazu sa prudko vychรฝlilo na opaฤnรบ, na protipรณl.
Pomaly sa dostรกva do normรกlu, rovnovรกลพnej polohy. A to je ten moment, preฤo sa k mnohรฝm veciam spรคtne vraciame. Podvedomie nรกs v naลกej histรณrii vracia do minulosti. S tรฝm bojujeme vnรบtorne i spoloฤensky. A dlho budeme.
Magdalรฉna Horลรกkovรก, krajinnรก architektka
Je spoluzakladateฤพkou ateliรฉru DUMA. ล pecializuje sa naprojektyย tรฝkajรบce sa krajinnej architektรบry, verejnรฝch priestorov, ako aj rodinnรฝch zรกhrad aย terรกs. Procesย nรกvrhu zรกhradyย vnรญma ako dlhodobรบ zรกleลพitosลฅ โ vytvรกranie konceptu zรกhrady, nanรกลกanie prvotnรฝch myลกlienok na papier, rozmรฝลกฤพanie o duchu zรกhrady, o jej jednotlivรฝch prvkoch, potrebรกch a tรบลพbach budรบcich uลพรญvateฤพov.
Plรกnovanie vnรญma ako spรกjanieย predstรกv ฤloveka s moลพnosลฅami prรญrody, ako spรกjanie technickรฝch danostรญ materiรกlov a prostredia, z ktorรฝch sa vytvรกra priestor napobyt ฤloveka v exteriรฉri sรญdla ฤi krajiny. Externe spolupracuje s mestom Trnava ako koordinรกtor adaptaฤnรฝch opatrenรญ na zmenu klรญmy.