Andrej Leontiev: Čo nám prinieslo otvorenie rakúskeho trhu práce?

Rakúsko je stále naším najbližším „západným“ susedom nie len v geografickom zmysle slova, od otvorenia jeho trhu práce si preto slovenskí podnikatelia veľa sľubovali. V oblasti stavebníctva a developingu sú vzťahy medzi oboma krajinami zvlášť blízke, takže sa tu zmeny istotne premietnu. Aké dôsledky však budú mať tieto zmeny v praxi?

Vedľajšie účinky
Od 1. mája 2011 sa môžu aj slovenskí zamestnanci bez väčších administratívnych problémov zamestnať v Rakúsku. Pracovné povolenie sa už nevyžaduje; slovenskí zamestnanci zamestnaní u rakúskych zamestnávateľov však samozrejme budú podliehať (podstatne vyšším) rakúskym daňovým, sociálnym a zdravotným odvodom. Politická diskusia v Rakúsku, ktorá tomu predchádzala, však mala aj nepríjemné „vedľajšie účinky“. Došlo k zhoršeniu situácie Slovákov hľadajúcich zamestnanie v Rakúsku a ku skomplikovaniu vysielania slovenských zamestnancov, resp. ich dočasného prideľovania do Rakúska.

Strach z konkurencie
Od otvorenia pracovného trhu si sľubovali veľa najmä slovenskí podnikatelia. Plánovali, že využijú rakúsky hospodársky potenciál a svoj na Slovensku dobre fungujúci biznis „exportujú“ do Rakúska tak, že si založia v Rakúsku dcérsku firmu, ktorá zamestná osvedčených Slovákov za „slovenských podmienok“. Ale aj sami slovenskí zamestnanci uvažovali, že ak Rakúsko otvorí trh práce, ľahko si tam nájdu prácu, keďže sú rovnako šikovní ako Rakúšania a, navyše, sú lacnejší. Práve tieto úvahy vystrašili našich susedov.

Obrana útokom
Tieto obavy vyústili do obrany v podobe nového rakúskeho zákona o boji proti mzdovému a sociálnemu dumpingu, ktorý nadobudol účinnosť od 1. mája 2011. Tento zákon zaviedol prísne sankcie pre zamestnávateľov, ktorí by so zamestnancom (aj slovenským) dohodli nižšiu mzdu, ako takzvanú základnú mzdu dohodnutú v kolektívnej zmluve. (V Rakúsku sú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pravidlom. Upravujú spôsob určenia minimálnej základnej mzdy pre jednotlivé odvetvia priemyslu a služieb. Zamestnancov zaraďujú do rôznych kategórii podľa ich pracovnej náplne a počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa.)Výsledkom malo byť, že slovenský zamestnanec nebude zarábať menej ako jeho rakúsky kolega. V praxi to však bude vyzerať inak; rozdiel je už v tom, že slovenský zamestnanec nemá automaticky nárok na ostatné obvyklé časti rakúskej mzdy, ktoré tvoria rôzne príplatky a osobitné odmeny – napríklad trinásty plat.

Viacnásobná kontrola
To platí aj v prípade, ak slovenský zamestnanec prechodne vykonáva prácu v Rakúsku (napríklad ak slovenská stavebná spoločnosť vyšle svojich zamestnancov, aby v Rakúsku realizovali stavbu, alebo keď slovenská spoločnosť pošle svojho zamestnanca na zaškolenie do rakúskej centrály). Okrem požiadavky na dodržiavanie dohodnutej základnej mzdy podľa rakúskej kolektívnej zmluvy musí slovenský zamestnávateľ zabezpečiť, aby jeho zamestnanec v Rakúsku mal nárok na dovolenku podľa rakúskych predpisov (pokiaľ je výhodnejšia), a najmä aby sa osoba, u ktorej pracuje, vedela do 24 hodín preukázať pracovnými dokumentmi (okrem pracovnej zmluvy ide aj o detailný popis práce, rozpis práce, dochádzku a pracovný čas, potvrdení o skutočne vyplatenej mzde a podobne) v nemeckom jazyku, a tým dokázať, aké sú jeho skutočné pracovné podmienky. O vyslaní, respektíve pridelení zamestnanca musí slovenský zamestnávateľ informovať rakúske ministerstvo financií najmenej týždeň vopred. Dodržiavanie uvedených povinností bude kontrolovať orgán príslušnej rakúskej zdravotnej poisťovne za pomoci takzvanej finančnej polície, nového orgánu zriadeného pri tejto príležitosti. Pri jednej zo zdravotných poisťovní (Viedenská okresná zdravotná poisťovňa) zriadilo rakúske Ministerstvo práce a sociálnych vecí osobitný orgán na boj so mzdovým a sociálnym dumpingom, ktorý bude celú agendu koordinovať. O uložení pokút budú rozhodovať okresné úrady v správnom konaní.

Prísne sankcie
Za odmietnutie poskytnutia súčinnosti pri kontrole hrozí pokuta až 5 000 eur, pri opakovanom porušení až dvojnásobok. Za nevyplácanie základnej mzdy podľa kolektívnej zmluvy môže pokuta dosiahnuť výšku až 20 000 eur, pri opakovanom porušení opäť až dvojnásobok. Keďže úrady pokutu môžu uložiť za každé jednotlivé porušenie zvlášť, ak má firma viacero zamestnancov, za každého zaplatí zvlášť. Pokuta sa takto môže ľahko vyšplhať aj do výšky niekoľkých desiatok tisícov eur. Ak má úrad podozrenie, že zamestnávateľ nevypláca základnú mzdu a existuje pochybnosť, že pokuta bude vymožená, môže správny orgán uložiť rakúskemu partnerovi (napríklad rakúskemu objednávateľovi diela, rakúskemu zamestnávateľovi, kde je slovenský zamestnanec pridelený) povinnosť zaplatiť zálohu na pokutu. Túto sumu strhne rakúsky partner slovenskému partnerovi z jeho odmeny (napríklad z ceny diela).

Opačný účinok
Záverom treba konštatovať, že otvorením rakúskeho pracovného trhu sa situácia Slovákov hľadajúcich prácu v Rakúsku zásadne nezlepšila. Rakúski zamestnávatelia sa budú právom obávať, že zamestnaním Slovákov si spôsobia iba zbytočné problémy. Vzhľadom na komplikované zaraďovanie zamestnancov do jednotlivých kategórii pre výpočet minimálnej základnej mzdy sa môže aj poctivému zamestnávateľovi ľahko prihodiť, že zamestnancovi nevyplatí „správnu“ minimálnu mzdu. Pre slovenských zamestnávateľov sa administratívne skomplikovalo vysielanie zamestnancov do Rakúska. Vedenie pracovnoprávnej dokumentácie v nemeckom jazyku a jej uchovávanie na území Rakúska je spojené nemalými administratívnymi a organizačnými nákladmi.

JUDr. Andrej Leontiev, LL.M.
FOTO: archív autora

Autor je partnerom advokátskej kancelárie e/n/w/c Natlacen Walderdorff Cancola advokáti.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.