Michal Wiezik

Europoslanec Michal Wiezik: Ak stavebnรญkov nepodporรญ ลกtรกt, nepodarรญ sa nรกm naplniลฅ cieฤพ uhlรญkovej neutrality

Stรกle platรญ, ลพe vรคฤลกinu slovenskรฝch spotrebiteฤพov zaujรญma skรดr cena ako trvalo udrลพateฤพnรฉ stavebnรญctvo, konลกtatuje europoslanec Michal Wiezik, ktorรฝ je zรกroveลˆ aj ekolรณgom a vedcom.

Tento nezรกujem je podฤพa neho do istej miery spรดsobenรฝ aj tรฝm, ลพe slovenskรญ spotrebitelia nie sรบ dostatoฤne informovanรญ. Aj preto sme sa ho v rozhovore pรฝtali na to, akรฉ dopady mรก stavebnรก ฤinnosลฅ na ลพivotnรฉ prostredie a ฤo sa mรดลพeme na Slovensku nauฤiลฅ od zvyลกku Eurรณpy.

Stavebnรญctvo vรฝznamnou mierou prispieva k zneฤisลฅovaniu ลพivotnรฉho prostredia. Existujรบ konkrรฉtne ฤรญsla o tom, ako je to v Eurรณpskej รบnii a na Slovensku?

Na to, aby sme mohli urฤiลฅ mieru environmentรกlnych vplyvov stavebnรญctva, je potrebnรฉ sledovaลฅ celรฝ ลพivotnรฝ cyklus stavieb, ktorรฝ trvรก veฤพmi dlho. Dosah stavebnรญctva na ลพivotnรฉ prostredie zรกvisรญ najmรค od zvolenรฝch zdrojov na vรฝstavbu a zdrojov a energiรญ potrebnรฝch na prevรกdzku stavieb. ฤŒo sa tรฝka konkrรฉtnych ฤรญsel pre Eurรณpsku รบniu, stavebnรญctvo je zodpovednรฉ za viac ako 35 % celkovej produkcie odpadu v Eรš.

Emisie sklenรญkovรฝch plynov z ลฅaลพby materiรกlov, produkcie stavebnรฝch vรฝrobkov, ako aj vรฝstavby a renovรกcie budov sa odhadujรบ na 5 aลพ 12 % celkovรฝch emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov v Eรš. Na Slovensku sรบ ฤรญsla podobnรฉ. Stavebnรญctvo je spomedzi vลกetkรฝch odvetvรญ hospodรกrstva SR zodpovednรฉ za takmer 7 % รบniku emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho (CO2 ) do ovzduลกia.

Ide o ลกtvrtรฝ najvyลกลกรญ podiel na emisiรกch CO2 (hneฤ po priemyselnej vรฝrobe, dodรกvke elektriny, plynu, pary a studenรฉho vzduchu, ako aj doprave a skladovanรญ). Stavebnรฉ odpady a odpady z demolรกciรญ budov predstavujรบ viac ako 35 % z celkovej produkcie odpadov v SR. Tento trend mรก zvyลกujรบci sa charakter.

Snaลพia sa stavebnรญci na Slovensku o znรญลพenie dosahu na ลพivotnรฉ prostredie?

Darรญ sa im to alebo ide skรดr o zelenรฝ marketing? V poslednรฝch rokoch pozorujeme vรฝznamnรฝ nรกrast vรฝstavby budov v nรญzkoenergetickom alebo pasรญvnom energetickom ลกtandarde. Vรคฤลกinou ide o drevostavby izolovanรฉ prรญrodnรฝmi izolรกciami, najฤastejลกie sรบ to slama, drevovlรกkno, recyklovanรฝ textil, konopa ฤi ovฤia vlna.

Certifikรกcie zelenรฝch budov sa aj na slovenskom trhu s komerฤnรฝmi nehnuteฤพnosลฅami stรกvajรบ pomaly ลกtandardom, hoci ide o voliteฤพnรฝ zรกvรคzok developera. Ak mรก Slovensko do roku 2050 dosiahnuลฅ uhlรญkovรบ neutralitu a znรญลพiลฅ vyuลพรญvanie fosรญlnych energiรญ, sektor stavebnรญctva bude musieลฅ prejsลฅ radikรกlnou transformรกciou.ย 

Michal Wiezik
Michal Wiezik | Zdroj: Archรญv respondenta

Pรดsobรญ stavebnรก ฤinnosลฅ na ลพivotnรฉ prostredie vลพdy negatรญvne?

V beลพnom stavebnรญctve stavebnรก ฤinnosลฅ vyลพaduje obrovskรบ spotrebu prรญrodnรฝch zdrojov a energiรญ a taktieลพ vytvรกra veฤพkรฉ mnoลพstvo odpadu a zneฤistenia. Pokiaฤพ ide o trvalo udrลพateฤพnรฉ stavebnรญctvo, stavba mรดลพe na ลพivotnรฉ prostredie vplรฝvaลฅ aj pozitรญvne. Nepriamy pozitรญvny vplyv predstavuje recyklรกcia stavebnรฝch materiรกlov, v dรดsledku ฤoho dochรกdza k znรญลพeniu ลฅaลพby nerastnรฝch surovรญn, mnoลพstva odpadov a celkovรฉho ekologickรฉho dosahu stavby na ลพivotnรฉ prostredie.

Naprรญklad stavebnรก sutina, ktorรก vznikรก poฤas bรบracรญch a demolaฤnรฝch prรกc, je aลพ z 90 % spรคtne vyuลพiteฤพnรก. Najviac sa v praxi recykluje betรณn, priฤom z jeho recyklรกtu sa dรก vyrobiลฅ ลกtrk ฤi podklad pod asfaltovรฉ cesty. ฤŽalลกรญm pozitรญvnym vplyvom na ลพivotnรฉ prostredie je nรกvrh rรดznych vegetaฤnรฝch prvkov, naprรญklad zelenรฝch striech ฤi vertikรกlnych zelenรฝch stien.

Navrhovanie zelenรฝch striech zaฤรญna byลฅ v stavebnรญctve ลกtandardom, pokiaฤพ ide o veฤพkรฉ stavebnรฉ projekty, ako naprรญklad obytnรฉ zรณny. Realizรกcie vegetaฤnรฝch prvkov v stavebnรญctve majรบ pozitรญvny vplyv na klimatickรฉ podmienky v mestรกch (zadrลพiavanie vlhkosti, zniลพovanie teploty poฤas horรบฤav, zniลพovanie koncentrรกcie CO2 v ovzduลกรญ) a tieลพ prispievajรบ k udrลพiavanรญ biodiverzity v mestskom prostredรญ.

Na ktorรฉ formy dosahu stavebnรญctva na ลพivotnรฉ prostredie sa ฤasto zabรบda, no sรบ zรกvaลพnรฉ?

Stavebnรญctvo je v prevaลพnej miere zรกvislรฉ od ลฅaลพby nerastnรฝch surovรญn. Medzi stavebnรฉ nerasty sa radรญ kamenivo tvorenรฉ rรดzne veฤพkรฝmi ฤasticami (napr. piesok, ลกtrk), rรดzne typy drvenรฝch skรกl (napr. krieda, vรกpenec, pieskovec, bridlica), prรญrodnรฉ skaly (napr. mramor alebo ลพula), ako aj celรฝ rad รญlov, sadra ฤi รญlovitรก bridlica.

ลคaลพba stavebnรฝch surovรญn na Slovensku predstavuje takmer 75 % z celkovej povrchovej ลฅaลพby nerastnรฝch surovรญn. ลคaลพba nerastnรฝch surovรญn vedie k devastรกcii priestoru samotnรฉho lomu, ako aj k zmenรกm v celom okolitom priestore. Medzi najzรกvaลพnejลกie dosahy patrรญ zmena reliรฉfu a horninovรฉho prostredia, negatรญvne ovplyvลˆovanie kvality vzduchu, negatรญvne zmeny hydrologickรฉho reลพimu vรดd, degradรกcia pรดdy, degradรกcia a deลกtrukcia ekosystรฉmov.

ฤŽalลกรญm negatรญvnym aspektom je zรกber plรดch ekosystรฉmov. Najฤastejลกรญm javom je zรกber poฤพnohospodรกrskej pรดdy. Toto platรญ najmรค pri veฤพkรฝch developerskรฝch projektoch, kde sa rozลกirujรบ obytnรฉ zรณny obcรญ a miest. ฤŒasto ide o veฤพmi รบrodnรฉ pรดdy vysokej kvality. Okrem ornej pรดdy je ฤastรฝ aj zรกber pozemkov opustenรฝch lรบk, pasienkov, zรกhrad ฤi lesov. Samostatnou tรฉmou je vรฝstavba v chrรกnenรฝch รบzemiach, kde ฤasto dochรกdza k degradรกcii vzรกcnych ekosystรฉmov.

ลคaลพba stavebnรฝch surovรญn na Slovensku predstavuje takmer 75 % z celkovej povrchovej ลฅaลพby nerastnรฝchย  surovรญn.

Akรฉ ลกkodliviny prenikajรบ do ลพivotnรฉho prostredia pri vรฝstavbe a bรบranรญ stavieb?

Pri doprave, najmรค vo fรกze vรฝstavby alebo sanรกcie stavieb, sรบ produkovanรฉ emisie vo forme spalรญn pohonnรฝch lรกtok. Do ovzduลกia sa uvoฤพลˆujรบ sklenรญkovรฉ plyny, ako napr. oxid uhliฤitรฝ, oxid uhoฤพnatรฝ a oxidy dusรญka. Oxidy dusรญka (NOX) v kombinรกcii s vodou vytvรกrajรบ kyselinu dusiฤnรบ (HNO3 ), ktorรก sa dostรกva do pรดdy, vรดd a ekosystรฉmov vo forme kyslรฉho daลพฤa.

Aj stavebnรญctvo prispieva k tvorbe a uvoฤพลˆovaniu pevnรฝch ฤastรญc do ovzduลกia oznaฤovanรฝch ako PM (particulate matter), ktorรฉ majรบ negatรญvny vplyv na ฤพudskรฉ zdravie a kvalitu ovzduลกia. Stavebnou ฤinnosลฅou sa hromadรญ veฤพkรฉ mnoลพstvo odpadu. Sem patria aj odpady klasifikovanรฉ ako nebezpeฤnรฉ, naprรญklad รบlomky betรณnu, tehรกl, ลกkridiel, obkladovรฉho materiรกlu, ktorรฝ obsahuje ลกkodlivรฉ lรกtky (naprรญklad azbest).

Z tรฝchto odpadov, pokiaฤพ nie sรบ vhodne uskladnenรฉ, unikajรบ toxickรฉ lรกtky do vody, pรดdy a inรฝch zloลพiek ลพivotnรฉho prostredia. Ktorรฝ segment stavebnรญctva je z pohฤพadu dosahu na ลพivotnรฉ prostredie najproblematickejลกรญ? Najproblematickejลกรญ je nรกrast odpadu zo stavebnรญctva, miera zneฤistenia ovzduลกia emisiami a narastajรบci zรกber plรดch ekosystรฉmov.

Taktieลพ s nรกrastom stavebnรญctva narastรก aj miera ลฅaลพby nerastnรฝch surovรญn. Kde, naopak, vidno najvรคฤลกรญ progres? Najvรคฤลกรญ progres vidno v rozvoji trvalo udrลพateฤพnรฉho stavebnรญctva. V porovnanรญ s minulรฝmi rokmi narastรก podiel vรฝstavby drevodomov, nรญzkoenergetickรฝch stavieb ฤi stavieb s podielom recyklovanรฝch materiรกlov. Taktieลพ sa zlepลกujรบ technolรณgie ohฤพadom realizรกcie zelenรฝch a vegetaฤnรฝch stien.

Zvyลกuje sa aj dopyt po obnoviteฤพnรฝch zdrojoch energie vo forme fotovoltickรฝch panelov, najmรค pre rodinnรฉ domy. Ako stavebnรฝ boom ovplyvลˆuje stav slovenskรฝch lesov? V sรบvislosti s vรฝstavbou lesnรฝch ciest, zvรกลพnic ฤi ploลกnรฝch stavebnรฝch objektov sa vyrubujรบ lesnรฉ ekosystรฉmy.

Vplyvom vรฝstavby dochรกdza k devastรกcii lesnรฉho prostredia, zmene svetelnรฝch podmienok v lese, zhorลกeniu vlastnostรญ pรดdy, odvodลˆovaniu รบzemia a zmene mikroklรญmy.ย  To vลกetko spรดsobuje stresovรฉ podmienky, ktorรฉ zhorลกujรบ zdravotnรฝ stav lesov. Mimoriadne zรกvaลพnรฉ dopady mรก vรฝstavba v chrรกnenรฝch รบzemiach, kde ฤasto dochรกdza k zniฤeniu vzรกcnych a ohrozenรฝch biotop.

S kolegom, ekolรณgom Erikom Balรกลพom.
S kolegom, ekolรณgom Erikom Balรกลพom. | Zdroj: Archรญv respondenta

Drevo je obnoviteฤพnรก surovina, preto sa dรก povaลพovaลฅ za ekologickรบ. Aktuรกlne ale podฤพa dostupnรฝch informรกciรญ na Slovensku nie je dostatok dreva a musรญ sa dovรกลพaลฅ…

Drevo sa v stavebnรญctve povaลพuje za hlavnรฝ stavebnรฝ materiรกl, ktorรฝ je obnoviteฤพnรฝ a udrลพateฤพnรฝ. Najdรดleลพitejลกรญ faktor je vลกak pรดvod dreva. Dรดleลพitรฉ je dbaลฅ na to, aby bolo drevo zรญskavanรฉ z trvalo udrลพateฤพnรฝch obhospodarovanรฝch lesov tzn. z certifikovanรฝch lesov.

Takรฉto drevo pochรกdza z legรกlnej a kontrolovanej ลฅaลพby. Naopak, drevo, ktorรฉ pochรกdza z lesov, ktorรฉ nespฤบลˆajรบ certifikรกciu trvalej udrลพateฤพnosti, prispieva okrem inรฉho aj k nebezpeฤnรฉmu odlesลˆovaniu chrรกnenรฝch lesov.

ฤŒo sa tรฝka objemu dreva, nedostatok je najmรค kvalitnรฉho mรคkkรฉho ihliฤnatรฉho dreva, ako je smrek, jedฤพa a borovica. Ihliฤnatรฉ drevo je dรดleลพitรฝ stavebnรฝ a konลกtrukฤnรฝ materiรกl, kฤพรบฤovรฝ pri vรฝstavbe drevodomov a zrubov. Na Slovensku existuje iba mรกlo firiem, ktorรฉ dokรกลพu guฤพatinu spracovaลฅ na rezivo a nรกsledne s certifikรกtom kvality vyrรกbaลฅ ลกpecializovanรฉ stavebnรฉ materiรกly.

Mnohรฉ firmy majรบ obmedzenรฉ kapacity, prรญpadne produkty radลกej vyvรกลพajรบ do zahraniฤia za lepลกie ceny. Slovenskรฉ stavebnรฉ firmy uลพ roky dovรกลพajรบ drevรกrske vรฝrobky z ฤŒeska, Nemecka, Rakรบska alebo ล kandinรกvie. ฤŒasto sรบ pritom vyrobenรฉ zo slovenskรฉho dreva.

ล tรกtne Lesy SR vyลฅaลพenรฉ drevo predajรบ slovenskรฝm pรญlam, takลพe oficiรกlne ostรกva na Slovensku. Lenลพe pรญly guฤพatinu len nareลพรบ, aby ju za vyลกลกiu cenu exportovali do zรกpadnej Eurรณpy, hlavne do Nemecka a Rakรบska.

Dรก sa napriek tomu drevo eลกte stรกle povaลพovaลฅ za ekologickรฝ materiรกl?

Stรกle mรก niลพลกiu uhlรญkovรบ stopu ako beลพnรฉ stavebnรฉ materiรกly. Z dlhodobรฉho hฤพadiska vรฝrobky z dreva v porovnanรญ s betรณnom a oceฤพou pomรกhajรบ zvรฝลกiลฅ energetickรบ รบฤinnosลฅ budovy, pretoลพe drevo mรก prirodzenรฉ termoizolaฤnรฉ vlastnosti.

Vฤaka tomu mรดลพeme pouลพitรญm dreva minimalizovaลฅ energiu spotrebovanรบ poฤas celej ลพivotnosti stavby. ลฝiaฤพ, aktuรกlna situรกcia na trhu s drevom je veฤพmi nepriaznivรก. Vรฝrazne stรบpajรบ ceny guฤพatiny aj reziva. Preto by bolo zaujรญmavรฉ siahnuลฅ aj po inรฝch trvalo udrลพateฤพnรฝch materiรกloch.

ฤŒo by sme sa mohli nauฤiลฅ od zvyลกku Eurรณpy v oblasti zniลพovania zรกลฅaลพe na ลพivotnรฉ prostredie stavebnรญctvom?

Zรกkladnou poลพiadavkou a ลกtandardom vo viacerรฝch krajinรกch Eรš sรบ stavby certifikovanรฉ systรฉmom udrลพateฤพnej vรฝstavby. Sรบkromnรญ investori v zahraniฤรญ uลพ zistili, ลพe im poskytujรบ vรฝraznรบ vรฝhodu na trhu. Tento trend sa rozลกiruje naprรญklad v Nemecku, Holandsku, Francรบzsku ฤi ล kandinรกvii.

Dรกnska Kodaลˆ mรก ambรญciu staลฅ sa prvรฝm uhlรญkovo neutrรกlnym mestom na svete do roku 2050. Vฤaka globalizรกcii a vplyvu nadnรกrodnรฝch spoloฤnostรญ sa โ€žzelenรก vรฝstavbaโ€œ dostรกva rรฝchlo aj do strednej a vรฝchodnej Eurรณpy. Inลกpiratรญvna je aj vรฝstavba vรฝลกkovรฝch drevostavieb.

Viacpodlaลพnรฉ drevostavby, naprรญklad vo forme bytovรฝch domov ฤi apartmรกnovรฝch komplexov, majรบ vรฝrazne niลพลกรญ dosah na ลพivotnรฉ prostredie oproti beลพnรฝm stavbรกm. Takรฉto budovy majรบ dlhoroฤnรบ tradรญciu naprรญklad v ล kandinรกvii.

Pri dreve je dรดleลพitรฝ jeho pรดvod.
Pri dreve je dรดleลพitรฝ jeho pรดvod. | Zdroj: Archรญv respondenta
Preฤo je na Slovensku takรก prรญsna legislatรญva ohฤพadom vรฝstavby drevostavieb? Dรก sa oฤakรกvaลฅ, ลพe sa v tomto smere nieฤo v blรญzkom obdobรญ zmenรญ?

Je to z dรดvodu protipoลพiarnej ochrany stavieb. Konลกtrukฤnรฝ celok stavby, ktorรฝ mรก nosnรฉ prvky z dreva, sa povaลพuje za horฤพavรฝ. Vรฝstavba konลกtrukฤnรฉho celku z horฤพavรฉho materiรกlu sa limituje maximรกlnou poลพiarnou vรฝลกkou alebo priamo poฤtom podlaลพรญ.

V zรกsade platรญ, ลพe drevostavby majรบ povolenรฝch maximรกlne 5 nadzemnรฝch podlaลพรญ, ฤo predstavuje 12 m vรฝลกkovรบ รบroveลˆ podlahy poslednรฉho nadzemnรฉho podlaลพia (cca celkom 15 metrov vรฝลกku stavby). Tรกto skutoฤnosลฅ platรญ od roku 2017, keฤ sa udiala revรญzia normy o poลพiarnej bezpeฤnosti stavieb.

Dovtedy norma povoฤพovala iba 2 nadzemnรฉ podlaลพia v stavbรกch na bรฝvanie, 3 podlaลพia pri vรฝrobnรฝch stavbรกch a 4 podlaลพia pri nevรฝrobnรฝch stavbรกch. Predchรกdzajรบca verzia normy platila na Slovensku 40 rokov. V blรญzkej budรบcnosti sa v slovenskej legislatรญve ohฤพadom drevostavieb podฤพa mojich informรกciรญ neplรกnujรบ zmeny.

Materiรกly a technickรก zรกkladลˆa v stavebnรญctve pokroฤili, no slovenskรฉ technickรฉ normy protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb zostali v oblasti drevostavieb oproti inรฝm krajinรกm Eรš veฤพmi prรญsne. Na porovnanie: najvyลกลกia drevostavba na svete โ€“ Mjรธsa Tower v Nรณrsku โ€“ bola postavenรก s vรฝลกkou viac ako 85 m (18 poschodรญ). Podฤพa odbornรญkov dobre navrhnutรก a zrealizovanรก drevostavba nie je z hฤพadiska poลพiarnej bezpeฤnosti o niฤ horลกia ako dobre navrhnutรก a zrealizovanรก murovanรก stavba.

Recyklรกcia stavebnรฝch odpadov mรก pre stavebnรฉ firmy znaฤnรฝ ekonomickรฝ prรญnos.

Je slovenskรก legislatรญva dostatoฤnรก, ฤo sa tรฝka stavebnรญctva a jeho dosahu na ลพivotnรฉ prostredie?

Aktuรกlny stavebnรฝ zรกkon mรก mnohรฉ medzery. Naprรญklad je moลพnรก dodatoฤnรก legalizรกcia nelegรกlnych stavieb. Stavebnรฉ รบrady mรดลพu vydaลฅ povolenia, ktorรฝmi nelegรกlne stavby dodatoฤne povolia. Pri ohlรกsenรญ ฤiernej stavby รบrady dokonca samy vyzvรบ majiteฤพa na nรกpravu.

Vysokรฝ poฤet nelegรกlnych stavieb je u nรกs dlhodobรฝm problรฉmom. Nelegรกlne stavby majรบ naprรญklad vybudovanรฉ neadekvรกtne kanalizaฤnรฉ systรฉmy, ฤรญm mรดลพe dochรกdzaลฅ ku zneฤisteniu podzemnรฝch vรดd. ฤŒasลฅ nelegรกlnych stavieb sa nachรกdza aj v chrรกnenรฝch รบzemiach. Aktuรกlne je v prรญprave novรฝ stavebnรฝ zรกkon, ktorรฝ mรก okrem inรฉho rieลกiลฅ aj tรบto problematiku.

V zmysle novรฉho stavebnรฉho zรกkona by nemalo byลฅ moลพnรฉ legalizovaลฅ nelegรกlnu stavbu dodatoฤne a takรกto stavba by sa odstrรกnila na nรกklady stavebnรญka. ฤŽalลกรญm problรฉmom je proces posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. Procesom posudzovania preลกli aj takรฉ projekty, ktorรฉ sรบhlasnรฉ stanovisko nikdy nemali dostaลฅ. ฤŒasto je na stavebnรฉ รบrady vyvรญjanรฝ veฤพkรฝ tlak developerov.

Ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia pripravuje novรฝ zรกkon o posudzovanรญ vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie, ktorรฝ by mal celรฝ proces posudzovania urรฝchliลฅ a posilniลฅ. Minulรฝ rok priลกiel do รบฤinnosti zรกkon, ktorรฝm sa menรญ a dopฤบลˆa zรกkon o energetickej hospodรกrnosti budov, ktorรฝm sa sprรญsลˆujรบ podmienky pre stavebnรญkov.

Zรกkon rieลกi koncept tzv. stratรฉgie obnovy, ktorรก mรก za cieฤพ dosiahnuลฅ do roku 2050 vysoko energeticky efektรญvny a dekarbonizovanรฝ fond budov a uฤพahฤiลฅ transformรกciu existujรบcich bytovรฝch a nebytovรฝch budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Podarรญ sa nรกm naplniลฅ cieฤพ uhlรญkovej neutrality do roku 2050?

Nepodarรญ, ak nebude podpora stavebnรญkov zo strany ลกtรกtu. Uลพ dnes fungujรบ schรฉmy dotaฤnej pomoci pre projekty obnovy bytovรฉho fondu, na zvyลกovanie poฤtu energeticky efektรญvnych budov a na podporu zvรฝลกenia podielu vyuลพรญvania obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie v domรกcnostiach. Tieto zรกkladnรฉ dotaฤnรฉ schรฉmy bude potrebnรฉ rozลกirovaลฅ, aby sa trvalo udrลพateฤพnรฉ stavebnรญctvo stalo atraktรญvnym aj pre ลกirokรบ verejnosลฅ.

Mรดลพe dosiahnuลฅ zmenu aj spoloฤenskรฝ tlak, respektรญve tlak zรกkaznรญkov na developerov?

Urฤite รกno. ลฝiaฤพ, stรกle platรญ, ลพe vรคฤลกinu slovenskรฝch spotrebiteฤพov zaujรญma skรดr cena ako trvalo udrลพateฤพnรฉ stavebnรญctvo. Tento nezรกujem je do istej miery spรดsobenรฝ aj tรฝm, ลพe slovenskรญ spotrebitelia nie sรบ dostatoฤne informovanรญ.

Aktuรกlne vลกak medzi zรกkaznรญkmi rastie naprรญklad dopyt po ekologickom bรฝvanรญ v drevostavbรกch. Mnohรญ investori a developeri sa dnes chcรบ odlรญลกiลฅ a stavaลฅ kvalitnรฉ a efektรญvne budovy, ktorรฉ ลกetria stavebnรฉ aj prevรกdzkovรฉ nรกklady a vytvรกrajรบ zdravรฉ prostredie pre ฤพudรญ, ktorรญ v nich bรฝvajรบ ฤi pracujรบ.

Preto na slovenskom trhu rastie podiel stavebnรฝch firiem, ktorรฉ stavajรบ trvalo udrลพateฤพnรฝm spรดsobom. Dรดleลพitรฝ je aj ekonomickรฝ tlak. Naprรญklad recyklรกcia stavebnรฝch odpadov mรก pre stavebnรฉ firmy znaฤnรฝ ekonomickรฝ prรญnos.

Michal Wiezik je poslancom Eurรณpskeho parlamentu za PS/ SPOLU od roku 2019. Ako vedec a pedagรณg sa venuje ekolรณgii lesa, biodiverzite, entomolรณgii a manaลพmentu chrรกnenรฝch รบzemรญ. Vyuฤuje na Katedre aplikovanej ekolรณgie na Fakulte ekolรณgie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

Na univerzite realizoval viacero vedeckรฝch vรฝskumov v spoluprรกci so ล tรกtnou ochranou prรญrody Slovenskej republiky, ale aj v rรกmci procesu posudzovania vplyvov ฤinnostรญ. Aktรญvne participoval na prรญprave vedeckรฝch dokumentov a koncepciรญ v spoluprรกci s Ministerstvom ลพivotnรฉho prostredia SR, รšradom vlรกdy SR a v rรกmci medzirezortnรฝch expertnรฝch skupรญn.

V roku 2018 bol poverenรฝ splnomocnencom vlรกdy pre najmenej rozvinutรฉ regiรณny na vypracovanie stratรฉgie pre ochranu lokality Svetovรฉho prรญrodnรฉho dediฤstva Karpatskรฉ bukovรฉ pralesy. V roku 2021 sa v rebrรญฤku najaktรญvnejลกรญch poslancov Eurรณpskeho parlamentu podฤพa spoloฤnosti Eulytix umiestnil na desiatom mieste, ฤo je najlepลกรญ vรฝsledok spomedzi slovenskรฝch zรกstupcov.

Veronika Rajniฤovรก
Najฤรญtanejลกie