Ferdinand Miluฤkรฝ – ASB Osobnosลฅ architektรบry a stavebnรญctva 2008
Podฤพa vlastnรฝch slov preลพil 50 rokov vย zรกpase oย kvalitu. Stรกle sa pokรบลกa hฤพadaลฅ dobrรฉ, poctivรฉ aย รบprimnรฉ rieลกenia aย doลฅahovaลฅ veci do maximรกlnej moลพnej dokonalosti. Aj keฤ nikdy nebol vย strane, dostal sa kย vรฝznamnรฝm prรญleลพitostiam, ktorรฉ dokonale zรบroฤil. Venoval sa architektรบre, tvorbe vย pamiatkovom prostredรญ, urbanizmu, interiรฉru aj vรฝstavnรญctvu. Nestor povojnovej slovenskej architektรบry โ Ferdinand Miluฤkรฝ.
Vie sa zanietiลฅ pre vec aย รญsลฅ po jej podstate โ nielen vย tvorbe. Stretnutie sย architektom Miluฤkรฝm sa odvรญjalo vย strhujรบcej debate, ani sme si nevลกimli, ลพe sa rozprรกvame viac neลพ ลกesลฅ hodรญn. Podeฤพte sa so mnou oย tento veฤพkรฝ zรกลพitok.
Ste otvorenรฝm kritikom diania vย oblasti vรฝstavby aย architektรบry, ktorรฉ devalvuje prostredie…
Dรฝchaลฅ zodpovednรฝm na chrbรกt povaลพujem za svoju obฤiansku povinnosลฅ, aby si uvedomovali zodpovednosลฅ za svoje konanie. Nelegรกlnemu konaniu mรดลพe nastavovaลฅ hrรกdzu jedine dรดraznรฝ obฤiansky ยญzรกujem. Znรกmy politolรณg sa nedรกvno trefne vyjadril, ลพe uย nรกs je veฤพa politikov nadriadenรฝch svojmu voliฤovi, no vo vyspelej demokracii je to naopak โ politik slรบลพi voliฤovi. Je beลพnรฉ, ลพe zodpovednรฉ miesta aย politickรฉ mandรกty sรบ obsadenรฉ ฤพuฤmi, ktorรฝm ide oย ich osobnรฝ prospech aย politika im slรบลพi ako ลกpecifickรฝ druh podnikania.
Aย dneลกnรฉ dianie vย architektรบre, ktorรก vลพdy bola odrazom svojej doby, je priamym dรดsledkom tรฝchto pomerov. Uprednostnenie osobnรฝch zรกujmov na รบkor kvality veci verejnej sa bude oย generรกciu neskรดr povaลพovaลฅ za hrubรบ nekultรบrnosลฅ dneลกnej doby, ktorรก sa nadlho negatรญvne zapรญลกe do ลพivota ฤพudรญ nekvalitnou architektรบrou. Kaลพdรฝm zlรฝm projektom si premrhรกvame ลกance, ktorรฉ sa uลพ nezopakujรบ.
Veci treba pomenรบvaลฅ exaktne, pravรฝmi slovami, kritika je dnes prepotrebnรก ako soฤพ, ยญtobรดลพ ak navonok vลกetko vyzerรก akoby to bolo vย poriadku. Vย dneลกnej dobe sa nedรก konaลฅ vย rukaviฤkรกch, treba natiahnuลฅ boxerskรฉ rukavice. ลฝiaฤพ, som takรก povaha, ลพe neviem mรกvnuลฅ rukou nad vecami, oย ktorรฝch som presvedฤenรฝ, ลพe sรบ nesprรกvne, aj keฤ si uvedomujem rizikรก, ktorรฉ to prinรกลกa. Aj mรฉdiรก mรดลพu vo veci nรกpravy veฤพa urobiลฅ. ลฝiadalo by sa viac adresnosti aย dรดraznosti. Pri popisovanรญ devalvรกcie prostredia pretrvรกva vย mรฉdiรกch laxnosลฅ aย vlaลพnosลฅ aย jej pรดvodcovia nie sรบ adresne pomenovanรญ.
Slovenskom sa prevalil intenzรญvny developerskรฝ boom. Akรฉ jeho negatรญva vidรญte vย architektรบre?
Vyjadrili ste sa, ลพe pri projektoch vo vรฝznamnรฝch lokalitรกch by mali byลฅ nevyhnutnรฉ verejnรฉ architektonickรฉ sรบลฅaลพe.
Kde nie je sรบลฅaลพ, konkurencia, tam nie je zรกpas oย kvalitu. Len vย tvorivej diskusii, vย konfrontรกcii rรดznych nรกzorov aย vย porovnanรญ rรดznych konceptov sa dรก zaruฤiลฅ, ลพe bude vybratรฉ to najlepลกie rieลกenie. Jeden pohฤพad nikdy neukรกลพe plasticitu celej problematiky. Aj dva pohฤพady sรบ len ฤierno-bielym vykreslenรญm architektonickรฉho problรฉmu. ฤรญm viac nรกzorov mesto aย developer zรญska, tรฝm lepลกie sa dรก koncept rieลกenia poลaลฅ aย spracovaลฅ. Keฤ sa projekt zadรก na priamo, mรดลพe vzniknรบลฅ len priemernรก architektรบra. Chceme veci robiลฅ priemerne?
Zoberme si nadstavbu berlรญnskeho Reichstagu. Na sรบลฅaลพi sa zรบฤastnilo sedem ลกpiฤkovรฝch svetovรฝch architektov aย vย prvom kole sa neprijal ani jeden nรกvrh. Aลพ vย ฤalลกom kole priลกiel Norman Foster sย inรฝm nรกvrhom, ktorรฝ uchvรกtil celรฝ svet. Pรดvodnรบ kupolu nahradil oceฤพovou presklenou konลกtrukciou ponรบkajรบcou vรฝhฤพad na mesto. Berlรญnฤania nechceli priemernรบ stavbu, aย tak majรบ architektonickรฝ skvost.
Aj odvรกลพnym priznanรญm modernosti nadstavby…
Dlho ste sa venovali tvorbe vย pamiatkovo chrรกnenom prostredรญ โ Bratislavskรฉmu hradu aย jeho okoliu. Sledujete aktuรกlny projekt jeho obnovy?
Myslรญte, ลพe si ฤพudia vedia vรกลพiลฅ kvalitu svojho prostredia?
Ani sรบลฅaลพ na Vydricu vรกs nenechรกva chladnรฝm…
Nezรบฤastnil som sa na sรบลฅaลพi, pretoลพe mรดj koncept nesplnil sรบลฅaลพnรฉ podmienky. Tie totiลพ urฤili ako zรกvรคznรฉ tri rovnobeลพnรฉ hmoty vinรบce sa po vrstevnici hradnรฉho vrchu. Ja som vลกak uvaลพoval oย zlรบฤenรญ druhej aย tretej hmoty do sรบboru vnรบtroblokov ohraniฤenรฝch zรกstavbou vย tvare Uย aย L. Mal som pre to viacerรฉ dรดvody. Najdรดleลพitejลกรญ bol ten, ลพe som sa takto vyhol doslova zahryznutiu zรกstavby asi 16 aลพ 19 metrov do hradnรฉho vrchu, ale aj horizontalite, ฤiลพe pรกsovosti zรกstavby, ktorรก pre tรบto oblasลฅ nikdy nebola prirodzenรก.
Obohatenie zรกstavby oย prieฤne trakty je oveฤพa bliลพลกie pรดvodnรฉmu charakteru zรกstavby, osvieลพuje zรกstavbu rozohratou streลกnou krajinou aย terรฉn so zeleลou mรดลพe voฤพne plynรบลฅ vo svojej pรดvodnej konfigurรกcii dovnรบtra vnรบtroblokov. Vznikne tak inรก kvalita bรฝvania sย umocnenรญm susedskรฝch vzลฅahov aย sย kontaktom so zeleลou, ktorรบ sme vลพdy tak veฤพmi oceลovali na starej historickej zรกstavbe. Koncept mรก vรฝraznรฉ znaky identity aย kontextu sย historickรฝ jadrom, je prirodzenou transformรกciou pรดvodnej ลกtruktรบry vyjadrenej sรบdobou celistvou architektรบrou. Nรกvrh som aj predstavil investorovi aย sรบลฅaลพnej komisii ako podnet na uvaลพovanie vย ฤalลกรญch sรบvislostiach.
Vaลกa tvorba mรก neodลกkriepiteฤพne suverรฉnny rukopis, teoretici architektรบry hovoria oย vaลกom vlastnom tvaroslovรญ.
Uย vรกs je jednรฝm zย charakteristickรฝch znakov pouลพitie viacerรฝch rovnobeลพnรฝch stien.
Keฤลพe mรดj otec bol klampiar, od detstva som vลกade doma vรญdal plรกty plechu dvakrรกt jeden meter. Moลพno preto sa mi tento tvar vryl do pamรคti ako archetyp, som poznaฤenรฝ plochou aย jej hranou. Tento prvok steny som prvรฝkrรกt podvedome pouลพil uลพ vย roku 1958 na vรฝstave Druลพstevnรฝ byt na Hviezdoslavovom nรกmestรญ, ktorรบ sme robili sย Vojtechom Vilhanom.
Bratislavskรฉ krematรณrium je asi dotiahnutรญm tejto koncepcie do dokonalosti. Ako vznikal jeho koncept?
Je to uลพ krajnรก poloha abstrakcie. Krematรณrium, rozlรบฤka sย odchรกdzajรบcimi blรญzkymi, je duchovnou sfรฉrou. Pokรบลกal som sa vytvoriลฅ ฤo najabstraktnejลกiu architektรบru โ je to vลกak trochu paradox, keฤลพe vรฝrazovรฉ prostriedky architektรบry sรบ hmotnรฉ. Krematรณrium spoฤรญva vย postavenรญ siedmich rovnobeลพnรฝch stien (bez zvoniฤky aย komรญna) vytvรกrajรบcich akรบsi stenovรบ skulptรบru. Medzi stenami vznikajรบ priestory, ktorรฉ sรบ okrem spomรญnanรฝch stien ohraniฤenรฉ ฤo moลพno najmenej hmotnรฝmi predelmi. Exteriรฉr je maximรกlne, takmer nehmotne prepojenรฝ sย interiรฉrom. Okrem toho som sa snaลพil vyhnรบลฅ akรฝmkoฤพvek ฤalลกรญm vรฝrazovรฝm prostriedkom aย oprostiลฅ architektรบru od stavebnรฝch detailov, ktorรฉ by narรบลกali steny aย prelรญnajรบci sa priestor medzi nimi, aby tak vynikli samotnรฉ steny aย pozdฤบลพny priestor vyรบsลฅujรบci do dubovรฉho lesa.
Kedy pri tvorbe si poviete, ลพe toto je ten pravรฝ nรกpad?
Aj ฤพudovรก architektรบra aย folklรณr sรบ jednou zย vaลกich ฤastejลกรญch inลกpirรกciรญ. Moลพno mรก na to opรคลฅ vplyv vaลกe detstvo vย Rajci?
Znie to ako paradox, ลพe pri mojej snahe oย abstrakciu ma stรกle fascinuje ฤพudovรก architektรบra aย prvky ฤพudovej tvorby. Aj vย nich je obrovskรก aย fascinujรบca miera abstrakcie. Ak si odmyslรญme dekoratรญvne prvky, sรบ to vลกetko krรกsne jednoduchรฉ abstraktnรฉ tvary formovanรฉ samotnou funkciou, ktorej slรบลพili. Vย 70.ย rokoch sme chodili sย manลพelkou po Slovensku po starรฝch domoch aย ลพasli sme nad krรกsou niektorรฝch jednoduchรฝch vecรญ, ktorรฉ boli vย ฤพudovej architektรบre รบplnou samozrejmosลฅou. Dodnes mรกm pri svojom pracovnom stole ako plastiky krรกฤพa aย krรกฤพovnej nรกdhernรฉ hรกlky zย Liptovskej Tepliฤky.
Pamiatkari takรฉto veci chrรกnia. Tvorivรฝ ฤlovek vลกak tรบลพi po tom, aby veci pohol, posunul, spracoval vย novom ponรญmanรญ. Tak sa nรกm podarilo zopรกr vecรญ zย ฤพudovej architektรบry vฤleniลฅ do naลกich diel vย novom kontexte. Naprรญklad vย roku 1962 som robil vรฝstavu ฤฝud aย krรกsa vย Slovenskom nรกrodnom mรบzeu, kde som vyuลพil niektorรฉ zรกsady ฤพudovรฉho staviteฤพstva. Pouลพil som oceฤพovรฝ kolรญk aย plechovรฝ U-profil, ktorรฝ som uplatnil ako konลกtrukฤnรฝ spoj. Pรดsobilo to vย novom ponรญmanรญ veฤพmi minimalisticky.
Vย sรบvislosti sย Rajcom som veฤพmi rรกd, ลพe som mohol rekonลกtruovaลฅ rajeckรบ radnicu. Je to renesanฤnรฝ dom, ktorรฉho arkรกdy sa poฤas baroka zamurovali. Rozhodli sme sa sย pamiatkarmi tieto arkรกdy opรคลฅ obnoviลฅ aย prepojiลฅ tak interiรฉr sย priestorom nรกmestia. Aby sme dosiahli maximรกlnu otvorenosลฅ, prepojili sme priestor poschodia sย podkrovรญm. Odstrรกnenie ฤasti trรกmovej stropnej konลกtrukcie aย umiestnenie oceฤพovรฉho schodiska bolo vzhฤพadom na historickรฝ charakter budovy pomerne odvรกลพnym ฤinom, no vznikol tak zaujรญmavรฝ vzneลกenรฝ priestor. Je to prรญklad vrstvenia novรฉho sย pรดvodnรฝm. Ako rajeckรฝ rodรกk vฤaฤรญm osudu za tento nรกdhernรฝ pocit.
Pรกn architekt, ฤomu sa venujete dnes?
Nakoฤพko mรดลพe majiteฤพ zasahovaลฅ do architektonickรฉho diela?
Autorskรฝ zรกkon definuje autorstvo realizovanej architektรบry ako vlastnรญctvo myลกlienky zhmotnenej vย realizรกcii diela vย ฤase jeho vzniku. Tรฝm, ลพe sa dielo zveฤnรญ nรกkresmi, maketou alebo fotografiami, uchovรก sa vo svojej pรดvodnej podobeย โ aย prรกve vย tejto podobe patrรญ autorstvo jeho autorovi.
Vlastnรญk budovy vลกak vlastnรญ hmotnรฉ vyjadrenie tohto duลกevnรฉho diela vo forme stavby aย podฤพa zรกkona ho mรดลพe zlikvidovaลฅ. Takto sa zbรบralo centrum sรญdliska Trรกvniky, na ฤo mestskรก ฤasลฅ nepotrebovala mรดj sรบhlas. Inรฉ je to vลกak pri prestavbรกch aย zรกsahoch, ktorรฝmi by sa mohla zmeniลฅ podstata autorskรฉho nรกvrhu, tam uลพ musรญ autor so zmenami sรบhlasiลฅ. Autor mรก totiลพ prรกvo na nedotknuteฤพnosลฅ svojho diela. Tรก je hrubo ignorovanรก architektami, vlastnรญkmi a stavebnรฝmi รบradmi.
Neลกลฅastรญm vลกak je, ลพe stavebnรฉ รบrady nesledujรบ dรดsledne, ฤi sa pri stavebnรฝch รบpravรกch dodrลพiava tรกto podmienka. Nereลกpektujรบ pri vรฝkone ich funkcie autorskรฝ zรกkon a prรกva autora a dรกvajรบ sรบhlas na zรกsahy do stavieb bez jeho sรบhlasu. Takลพe tento zรกpas je ฤasto na pleciach architekta. Veฤพa som sa tomu venoval pri rekonลกtrukcii veฤพvyslanectva vย Rรญme ฤi vย Moskve. ลฝiaฤพ, vลกetky doterajลกie zรกsahy sa v porovnanรญ sย pรดvodnรฝm konceptom podpรญsali na dielach negatรญvne.
Aj keฤ ma to stรกlo neskutoฤne veฤพa รบsilia, som rรกd, ลพe sa vย rรกmci moลพnostรญ podarilo zachovaลฅ maximum pรดvodnosti tรฝchto diel. Slabinou tejto oblasti je aj to, ลพe hoci sรบ zรกkony postavenรฉ pomerne dobre, nie je dostatoฤne moลพnรฉ prรกva sa domรดcลฅ.
Ing.ย arch. Ferdinand Miluฤkรฝ
1929ย ย ย narodenรฝ vย Rajci
1949 โ 1953ย ย ย Fakulta architektรบry Bratislava
1953 โ1958ย ย ย pedagรณg na Fakulte architektรบry Bratislava
od 1956 โ dodnesย ย ย ฤlen ZSA (od roku 1989 Spolku architektov Slovenska)
1958 โ 1991ย ย ย architektonickรก prax (Stavoprojekt, ล PTร)
od 1992 โ dodnesย ย ย ฤlen SKA
Tvorba:
-
Krematรณrium aย urnovรฝ hรกj, Bratislava, 1967
- Spoloฤenskรฝ aย obytnรฝ dom veฤพvyslanestva ฤSSR (dnes SR), Moskva, 1970
- Veฤพvyslanectvo ฤSSR (dnes SR), Rรญm, 1971
- Vรฝstavnรฉ pavilรณny PKO, Bratislava, 1975 (zbรบranรฉ)
- Dom umenia, Pieลกลฅany, 1980
- Vlastnรฝ rodinnรฝ dom, Bratislava, 1985
- Sรญdlisko Trรกvniky, Bratislava, 1968 (zbรบranรฉ centrum)
- Park A. Hlinku, Bratislava, 1978
- Hrad aย hradnรฝ areรกl, Hradnรฝ vrch, Bratislava, 1986, 1989 โ ล OSP
- Hlavnรฉ aย Frantiลกkรกnske nรกmestie, Bratislava, 1988
Rekonลกtrukcie (budovy aย interiรฉry), vรฝstavy:
- Vinรกreล Veฤพkรญ frantiลกkรกni, 1964
- Bratislavskรก reลกtaurรกcia Expo โ67, Montreal, 1967
- Expozรญcia dejรญn Slovenska, Bratislavskรฝ hrad, 1965 โ 1971 (2 etapy, zlikvidovanรก v marci 1993)
- Klenotnica, Bratislavskรฝ hrad, 1988
- Renesanฤnรก radnica, Rajec, 1991
- CK Tatratour, Bratislava, 1992
- Vรฝstava Druลพstevnรฝ byt, Bratislava, 1958
- Vรฝstava ฤฝud aย krรกsa, SNM, Bratislava, 1962
- Vรฝstava Vlastnรฉ dielo, SNM, Bratislava, 1993
Ocenenia tvorby
1964ย ย Cena Duลกana Jurkoviฤa za interiรฉrovรบ aย vรฝstavnรบ tvorbu (Dom knihy, ฤฝud aย krรกsa)
1966ย ย Cena Duลกana Jurkoviฤa za urbanistickรบ tvorbu (obytnรฝ celok Trรกvniky), Bratislava
1967ย ย Cena Duลกana Jurkoviฤa za Krematรณrium aย urnovรฝ hรกj, Bratislava
1967ย ย Cena Duลกana Jurkoviฤa za interiรฉrovรบ tvorbu Expo โ67 Montreal (Slovenskรก reลกtaurรกcia, Kinoautomat)
1969ย ย ล tรกtna cena KO za Krematรณrium aย urnovรฝ hรกj, Bratislava
1971ย ย Cena Duลกana Jurkoviฤa za Spoloฤenskรฝ dom SR vย Moskve
1980ย ย Cena ministra vรฝstavby za Dom umenia, Pieลกลฅany
1988ย ย Cena ZSA za rekonลกtrukciu aย interiรฉr (klenotnica na Bratislavskom hrade)
1993ย ย Cena Emila Belluลกa za celoลพivotnรฉ dielo
1999ย ย Cena J. G. Herdera za prรญnos architektรบry vย eurรณpskom kontexte udelenรก Univerzitou Viedeล
2005ย ย Rad ฤฝudovรญta ล tรบra za architektรบru aย umenie udelenรก prezidentom SR
Martina Jakuลกovรก
Foto: archรญv F. Miluฤkรฉho, Dano Veselskรฝ