Ilja Skoček: Naozaj udržateľné riešenia začínajú kvalitným urbanistickým konceptom

S architektom a predsedom Predstavenstva SKA Iljom Skočekom nadobudne rozhovor vždy charakter preňho taký príznačný, priamy a úprimný... Inak to nebolo ani v deň, keď sme sa stretli v priestoroch Slovenskej komory architektov. Rozprávali sme sa nielen o mnohých projektoch SKA, ale aj o význame architektonických súťaží, suplovaní štátu súkromným investorom či pripravovanom stavebnom zákone.

V 15. ročníku ocenenia ASB GALA si sa stal ASB Osobnosťou architektúry a stavebníctva. Ako vnímaš toto ocenenie?

Zopakujem, čo som povedal na pódiu  pri preberaní ocenenia. Keďže minulý rok nebol pre mňa, čo sa týka mojej architektonickej produkcie, ničím výnimočný, vychádza mi to tak, že ocenenie som dostal za svoju rolu úradníka v SKA. Presadiť sa ako úradník je pre architekta pomerne frustrujúce, preto dúfam, že sa zlepším
a raz si cenu zaslúžim aj ako architekt.

Počas svojho už viac ako dvojročného pôsobenia ako predseda SKA si komoru posunul do inej dimenzie. Ako sa v nej cítiš a aké ďalšie kroky, stretnutia, vízie má SKA pod tvojím vedením na nasledujúce dvojročné
obdobie?

V komore sme počas minulých dvoch rokov rozbehli viacero projektov. Niektoré, ako nová vizuálna identita alebo webstránka, sú zrejmé na prvý pohľad. Veľa je však takých, ktorých výsledok sa prejaví neskôr. Chcel by som po svojom volebnom období, teda o dva roky, zanechať komoru aspoň v takej kondícii, v akej som ju prevzal od svojho predchodcu Imra Pleidela.

V nadchádzajúcom období počas čerpania rekordných finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR čelíme veľkej výzve a historickej príležitosti zároveň. Je len na rozhodnutí verejnej správy, samospráv, štátu a súkromného sektora, ako zodpovedne odpovedia na tieto výzvy v oblasti výstavby. Kde vidíš potenciál, výzvy a, naopak, riziká, ktoré tieto finančné prostriedky môžu pre slovenskú architektúru priniesť?

V súvislosti s prostriedkami z EÚ určenými na obnovu stavebného fondu nám ide o komplexný pohľad na možnosti zveľaďovania a zvyšovania kvality stavebnej produkcie Slovenska. Snažíme sa o zachovanie hodnôt architektúry jestvujúcej a o kvalitu architektúry novovznikajúcej. Rozumieme tým však viac, ako je len hrúbka zateplenia a využitie alternatívnych zdrojov energie.

Všetky stavebno-technické a technologické riešenia sú s kvalitnou architektúrou plne kompatibilné, ale sú len jej podmnožinou. Naozaj udržateľné riešenia sa začínajú už kvalitným urbanistickým konceptom a až následne, so zmenšujúcou sa mierkou, prerastajú do detailov stavieb.

Ako môže Slovenská komora architektov túto situáciu ovplyvniť?

Ide nám o to, aby sa očakávané prostriedky použili zmysluplne, t. j. aby vznikali kvalitné novostavby aj rekonštrukcie. Ideálnym nástrojom na hľadanie kvalitných riešení sú súťaže návrhov, kde nerozhoduje najnižšia cena, ale kvalitu projektov posudzuje odborná porota.

Tá vie z predložených návrhov vybrať také, ktoré spĺňajú kritériá nielen architektonické, konštrukčné a ekonomické, ale aj kritériá udržateľnosti, ktoré sú jednými z hlavných kritérií čerpania prostriedkov. Napokon, súťaže návrhov odporúča aj Handbook New European Bauhaus, ktorý ako odporúčanie vydala Európska komisia.

Dlhé roky takéto súťaže architektom chýbali. Teraz sa zdá, že sa ich podarilo rozbehnúť. Robí SKA konkrétne kroky, aby sa podarilo tento „trend“ udržať?

Každoročne sa zvyšujúci počet súťaží je dôkazom, že toto úsilie SKA má zmysel. Dlhodobo intenzívne komunikujeme so samosprávami aj štátnou správou, aby sme architektonické súťaže návrhov presadili ako štandard, tak ako je to všade v EÚ.

Minulý rok sme okrem každoročného katalógu architektonických súťaží pripravili aj revidovaný Manuál súťaží návrhov, ktorý je veľmi praktickou pomôckou pri ich príprave. Spolu s katalógom súťaží sme ho zaslali stovkám obecných úradov a primátorom mnohých miest, napríklad Košíc, Banskej Bystrice, Žiliny a Nitry, sme ho predstavili osobne počas pravidelnej každoročnej cesty vedenia SKA po regiónoch.

Prejdime k ďalšej dôležitej agende komory, oceneniu CE ZA AR. Tento rok ide už o jubilejný 20. ročník tejto prestížnej ceny. Bol v niečom iný ako po minulé roky?

Televízny galavečer prebehol štandardne, aj keď z dôvodu covidových opatrení v komornejšom formáte. Ako narodeninový darček k jubileu sme v spolupráci so SAV pripravili prierezovú publikáciu. Jej autorkami sú architektky, kritičky a teoretičky architektúry oddelenia architektúry Historického ústavu SAV Henrieta Moravčíková a Laura Krišteková.

Predstavenie knihy, ktorá vzišla z iniciatívy Slovenskej komory architektov, bolo súčasťou večera. Kniha sa obhliada za uplynulými dvadsiatimi ročníkmi v súčasnosti už prestížneho ocenenia. Predovšetkým však – tak ako samotná cena – prezentuje vývoj domácej architektonickej tvorby.

Je charakteristická formou reflexií, analógií, grafov a fotografií, ktoré prezentujú a bilancujú ocenenie CE ZA AR v celospoločenskom kontexte. Ide o publikáciu, ktorá je doplnená autorskými fotografiami Jana Kekelyho a v grafickom vizuále Ľubice Segečovej.

Ktoré z diel v tomto ročníku ťa oslovili najviac?

Myslím, že vôbec prvýkrát sa v cene CE ZA AR objavuje v kategórii občianskych stavieb nový typologický druh – základná škola. Je to smutné konštatovanie, že to trvalo 20 rokov, pokým sme sa dočkali kvalitnej školskej stavby. Bizarné však je, že investorom nie je štát ani samospráva, ale súkromný investor.  To veľa vypovedá o schopnosti nášho štátu starať sa o vzdelanie. Hádam sa mu v ďalšej dvadsaťročnici CE ZA AR-a v tejto kategórii bude dariť lepšie.

Podobná situácia ako v školstve je aj v zdravotníctve. Dá sa očakávať zlepšenie v tejto oblasti v súvislosti s plánom obnovy a odolnosti?

Ak chceme hovoriť o súťažiach návrhov, môžeme vo všeobecnosti povedať, že štátna správa je v súťažiach návrhov na chvoste. Snažíme sa tento stav zlepšiť už roky. Viedli sme však nedávno v súvislosti s plánom obnovy a odolnosti veľmi konštruktívne rokovania s ministerstvom spravodlivosti, ministerstvom zdravotníctva a intenzívne spolupracujeme so Slovenskou agentúrou životného prostredia. Dúfame, že naša iniciatíva prinesie aj konkrétne výsledky.

Keď už sme spomenuli štátnu správu, ako je na tom príprava stavebnej legislatívy?

Toto je veľmi zložitá problematika, o čom svedčí aj okolo 3000 pripomienok, ktoré k zákonu prišli. Napriek neštandardnému spôsobu komunikácie a kostrbatému rozbehu sa však úradu podpredsedu vlády podarilo pripraviť, myslím, najprogresívnejšiu verziu stavebnej a územnoplánovacej legislatívy, aká tu za posledné roky bola.

V rámci prvého kola MPK bola akceptovaná a zohľadnená väčšina našich pripomienok, na vyhodnotenie druhého kola ešte čakáme. Ako to celé dopadne, je však vo hviezdach. Konsenzus a kompromis od všetkých zainteresovaných strán sa u nás podarí len zriedka. Otázne je, či si Slovensko môže dovoliť hodiť do koša ďalšiu, od roku 89, myslím, už šiestu, verziu stavebného zákona.

Je mi jasné, že nie všetko je v tom návrhu dokonalé, že nie každému sa dá vyjsť v ústrety. Rovnako si uvedomujem riziko, že nie všetko sa v praxi ujme a osvedčí. Keďže však viem, v akom katastrofálnom stave sú stavebné úrady, aké sú reálne čakacie lehoty na povolenia, tak nemám chuť čakať na novšiu verziu, ktorej príprava zaberie ďalšie 2-3 roky.

Máš pre čitateľov na záver aj nejakú menej skeptickú správu?

Ja? Nie.