Pavel Gregor: U nรกs nie je zvykom, ลพe sa beลพne ลกtuduje aj desaลฅ rokov
Profesor Pavel Gregor v oktรณbri 2018 nastรบpil do funkcie ako novรฝ dekan Fakulty architektรบry Slovenskej technickej univerzity. Skรบsenรฝ architekt a pedagรณg vedenie prebral po kolegyni docentke ฤฝubici Vitkovej a pre ลกkolu mรก prichystanรฝch niekoฤพko zmien. Okrem vzdelรกvania novรฝch generรกciรญ architektov vลกak stรญha venovaลฅ veฤพkรบ ฤasลฅ svojej energie aj organizรกcii ICOMOS a ochrane pamiatok na Slovensku.
Na ลกkole uฤรญte uลพ od roku 1986. ฤo bolo pre vรกs po dlhoroฤnej prรกci motivรกciou uchรกdzaลฅ sa o miesto dekana?
Budem รบprimnรฝ. Prรกve po tรฝch 35 rokoch v ลกkolstve je vรคฤลกina ฤพudรญ veฤพmi demotivovanรก, v urฤitej depresii zo stavu ลกkolstva, z nemoลพnosti nieฤo zmeniลฅ. Z ฤastokrรกt nekoncepฤnรฝch zรกsahov ministerstva ลกkolstva a vlรกdy, aj keฤ obrovskรฉ mnoลพstvo energie dรกvame do vysvetฤพovania toho, ลพe to nie je sprรกvna cesta. Pokรบsiลฅ sa nieฤo zmeniลฅ aspoล vnรบtorne, u nรกs na fakulte, bola hlavnรก motivรกcia.
V ฤom sa bude a nebude nadvรคzovaลฅ na predchรกdzajรบce vedenie ลกkoly?
V princรญpe urฤite nadvรคzujeme. Aj predchรกdzajรบce vedenie pochopilo, ลพe doba sa zmenila โ ลพijeme v omnoho energickejลกej dobe a tรกto mladรก generรกcia mรก vรฝrazne inรฉ myslenie, ako mรกme my. Tรฝm pรกdom im treba aj inรฝm spรดsobom podรกvaลฅ vedomosti a ukazovaลฅ cestu ku kreativite. Moลพnoลพe mรกme troลกku vyลกลกie ambรญcie a ciele.
Je sรญce pravda, ลพe kedysi sa nรกm hlรกsilo pรคลฅkrรกt toฤพko uchรกdzaฤov, ako sme mohli prijaลฅ, a teraz sa nรกm hlรกsi โibaโ dvojnรกsobok (ostatnรฉ fakulty STU by boli vฤaฤnรฉ aj za to). Aj keฤ nรกs zatiaฤพ netrรกpi nedostatok ลกtudentov, tak urฤite sa nรกm nehlรกsia tรญ najlepลกรญ. Tรญ odchรกdzajรบ do Brna, Prahy alebo Viedne. Nรกลก hlavnรฝ cieฤพ je stiahnuลฅ ich, aby zostali na Slovensku.
Na to momentรกlne hฤพadรกme rรดzne spรดsoby, keฤลพe zatiaฤพ nรกm vlรกda ani ministerstvo nedรกva dvojnรกsobok financiรญ, ktorรฝm disponujรบ ฤeskรฉ ลกkoly. Ale moลพno sme schopnรญ urobiลฅ nieฤo v imidลพi fakulty, v jej prepojenรญ na prax, na inรฉ druhy umenia a tieลพ zvรฝลกiลฅ mieru uplatniteฤพnosti naลกich absolventov v praxi. Chceme si vybudovaลฅ takรฝ imidลพ, ktorรฝ by ลกtudentov strhรกval.
Vo svojom programe pรญลกete, ลพe ako pozitรญvny fakt treba prijaลฅ to, ลพe vรคฤลกina ลกtudentov pracuje. Ako konkrรฉtne by sa to odrazilo v ลกtรบdiu na FA STU?
Narรกลพame na dve veci, ktorรฉ sรบ akoby neskฤบbiteฤพnรฉ โ v minulosti nebolo zvykom, ลพe ลกtudenti popri ลกkole robili. Vลพdy je vลกak veฤพmi pozitรญvne, keฤ robia, aj keฤ vykladajรบ vagรณny alebo obsluhujรบ v kaviarni. รplne รบลพasnรฉ je, keฤ robia na pozรญcii, ktorรก je spรคtรก s ich budรบcou profesiou, pretoลพe potom lepลกie rozumejรบ svojmu ลกtรบdiu.
Samozrejme, ลพe to narรกลพa na urฤitรฉ (najmรค ฤasovรฉ) konflikty. U nรกs nie je zvykom ako v zahraniฤรญ, ลพe sa beลพne ลกtuduje aj desaลฅ rokov, ลกpeciรกlne architekti. Moลพno si chcรบ pol roka pocestovaลฅ, rok alebo dva pracovaลฅ v nejakom ลกtรบdiu a potom sa zas vrรกtiลฅ do ลกkoly. Jednoducho, rozloลพiลฅ si ลกtรบdium na niekoฤพko rokov, aby mohli popri ลom bez problรฉmov pracovaลฅ. Ak ลกtudent โnestihneโ ลกkolu za ลกesลฅ rokov, tak to nie je tragรฉdia, ale plรกn. Toto je dรดleลพitรฉ daลฅ do hlรกv nielen ลกtudentom, ale aj pedagรณgom.
Spomรญnate aj rozลกรญrenie medzinรกrodnej spoluprรกce, ลกpeciรกlne Ameriku a Indiu. Doplnia tieto ลกkoly program ERAZMUS, ktorรฝ uลพ na ลกkole funguje?
Naลกe ambรญcie sรบ oveฤพa vyลกลกie. Mรกme akreditovanรฝ ลกtudijnรฝ program architektรบra v angliฤtine. Naลกe ลกtรบdium je akreditovanรฉ v Bruseli, to znamenรก, ลพe absolvent s naลกรญm diplomom nemรก problรฉm uchรกdzaลฅ sa o vstup do komory Veฤพkej Britรกnie, Francรบzska ฤi Nemecka a zรกroveล vieme ponรบknuลฅ platenรฉ ลกtรบdium stรกle lacnejลกie ako na Sorbonne.
V Indii je teda o nรกs veฤพkรฝ zรกujem. Mรกme uลพ ale skรบsenosti aj s tรฝm, ลพe mรดลพeme byลฅ zaujรญmavรญ pre americkรฝch a kanadskรฝch ลกtudentov. Z Bratislavy je to dve hodiny do Budapeลกti, hodinu do Viedne, ลกtyri do Prahy. Robili sme mesaฤnรฝ kurz/exkurziu o spoznรกvanรญ eurรณpskej architektรบry a bol o to naozaj zรกujem.
Ako presne to teda vyzerรก s aktuรกlnou akreditรกciou fakulty?
Aktuรกlne to, slovami bรฝvalรฉho rektora Roberta Redhammera, โnikto netuลกรญโ. Ale veฤพmi zjednoduลกene: kรฝm doteraz sme museli akreditovaลฅ kaลพdรฝ jeden ลกtudijnรฝ program samostatne, teraz sa hovorรญ o tzv. inลกtitucionรกlnej akreditรกcii, teda akreditovali by sme celรฉ ลกtudijnรฉ odbory. Tie sa vรฝrazne zredukovali, bolo ich vyลกe 200, teraz ich je rรกdovo 30-40.
Jeden takรฝto odbor je naprรญklad umenie, pod ktorรฉ patrรญ naprรญklad ลกtudijnรฝ program dizajn. Ak teda akreditujeme odbor umenie, tak potom uลพ iba vnรบtorne v rรกmci STU akreditujeme konkrรฉtny program, naprรญklad dizajn alebo architektonickรบ tvorbu. V ฤesku to aktuรกlne majรบ na zรกklade dobrovoฤพnosti, ลกkola si mรดลพe vybraลฅ spรดsob akreditรกcie. Kolegovia z Brna povedali, ลพe oฤakรกvali zjednoduลกenie, ale citeฤพnรฝ rozdiel v nich nie je. Len na ilustrรกciu: nรกลก poslednรฝ akreditaฤnรฝ spis mal 40 000 strรกn.
Ak by sa podarila inลกtitucionรกlna akreditรกcia, plรกnujete pridaลฅ aj ฤalลกie ลกtudijnรฉ programy? Spomรญnali ste naprรญklad grafickรฝ dizajn ฤi krajinnรบ architektรบru…
Musรญme zvaลพovaลฅ svoje sily. Rovno poviem, ลพe ani po dlhรฝch bojoch sa nรกm nepodarilo presvedฤiลฅ ministerstvo, ลพe ลกtudijnรฝ program architektรบra a urbanizmus si zasluhuje vyลกลกรญ koeficient, teda aby sme boli aspoล niekde medzi umeleckรฝmi a technickรฝmi odbormi. Moje osobnรฉ presvedฤenie je, ลพe ลกkola musรญ z nieฤoho aj ลพiลฅ. Samozrejme, ลพe novรฉ ลกtudijnรฉ programy potrebujeme aj na to, aby sme si zachovali svoju atraktรญvnosลฅ, ale keฤ ich budeme otvรกraลฅ, tak skรดr v odbore umenie, aby od zaฤiatku mali vyลกลกรญ finanฤnรฝ koeficient. Takลพe cesta by bola buฤ cez dizajn, alebo cez krajinnรบ architektรบru, ale tรบ chceme robiลฅ inak ako v Nitre.
Akรบ podobu by eลกte mohlo dostaลฅ prepojenie ลกtรบdia s praxou?
Chceme to robiลฅ viacerรฝmi spรดsobmi. Jeden z nich je dostaลฅ oveฤพa viac odbornรญkov z praxe na fakultu, ฤi uลพ architektov, dizajnรฉrov, alebo profesionรกlov z inรฝch odborov. Mohli by priamo zasahovaลฅ do ateliรฉrov, povinnรฝch ฤi voliteฤพnรฝch predmetov, alebo sa prezentovaลฅ vo forme prednรกลกok a workshopov vo vznikajรบcom Kreatรญvnom centre.
Dneลกnรก generรกcia je vraj Generรกcia Z a jej atribรบtom je zรกbava, takลพe sa budeme snaลพiลฅ na fakultu priniesลฅ niekoho alebo nieฤo, ฤo ลกtudentom ukรกลพe nadลกenie pre uplatnenie v praxi. Druhรก moลพnosลฅ je vytvรกraลฅ im prax priamo na fakulte. Chceme pokraฤovaลฅ v tom, ฤo tu mรกme ako dlhoroฤnรบ tradรญciu.
Naprรญklad?
Spomeniem kolegu Kubinskรฉho, ktorรฝ v spoluprรกci s jednou leลกenรกrskou firmou spravil so ลกtudentmi most krรญลพom ponad foyer alebo pรณdium smerom na nรกmestie. Aj teraz v rรกmci predmetu vรฝtvarnรฉ dielo v architektรบre viacero skupรญn vymรฝลกฤพa prรญstreลกok v parku pred fakultou. Mohol by slรบลพiลฅ aj ako propagaฤnรฝ a komunikaฤnรฝ bod.
Podฤพa toho, ฤo navrhnรบ, budeme nรกsledne hฤพadaลฅ sponzorov. Moลพno sa niektorรฝ zrealizuje v mierke 1 : 1. ฤalลกia vec je, ลพe v rรกmci Podnikateฤพskรฉho centra priamo tu na fakulte robรญme aj veฤพkรฉ zรกkazky pre verejnรบ sprรกvu aj sรบkromnรฝch investorov. Od urbanistickรฝch ลกtรบdiรญ a รบzemnรฝch plรกnov aลพ po dizajn interiรฉru.
V oveฤพa vรคฤลกej miere chcem do diania zapรกjaลฅ ลกtudentov alebo vytvรกraลฅ tรญmy pod vedenรญm skรบsenรฉho profesionรกla a zapรกjaลฅ ich do sรบลฅaลพรญ, aby sa nauฤili, ako sa takรก sรบลฅaลพ robรญ a ฤo vลกetko je na to potrebnรฉ. Tรฝchto aktivรญt chceme robiลฅ naozaj veฤพmi veฤพa a zapรกjaลฅ do nich ลกtudentov ฤo najaktรญvnejลกie.
Na fakulte by malo vzniknรบลฅ novรฉ Kreatรญvne centrum, ฤo by malo byลฅ jeho obsahom?
Tรฝch obsahov by malo byลฅ viac. V tej najzรกkladnejลกej podobe sรบ to veฤพmi jednoduchรฉ veci, ako ponรบknuลฅ ลกtudentom besedy, prednรกลกky, predstavenia a performance. ฤiลพe dostaลฅ sem rรดzne druhy umenia v pasรญvnej forme, ale aj v tej aktรญvnej, ako rรดzne workshopy.
Naprรญklad, prรญde sem scรฉnograf a oni si v priebehu dvoch dnรญ mรดลพu vyskรบลกaลฅ s nรญm nieฤo pripraviลฅ. Okrem diskusiรญ pre ลกtudentov by sme chceli maลฅ priestor aj na pรกlฤivejลกie rozhovory. Ako fakulta a ลกkola sa povaลพujeme za jednu z autorรญt v profesionรกlnych tรฉmach a v novom Kreatรญvnom centre by sme mali maลฅ priestor aj na organizรกciu takรฝchto stretnutรญ. Nechceme konkurovaลฅ ani KC Dunaj, ani Novej Cvernovke, skรดr sa s nimi synergicky spรกjaลฅ, vymieลaลฅ a spolupracovaลฅ.
Ktorรบ zmenu ลกtudenti pocรญtia ako prvรบ?
Jedna z hlavnรฝch vรฝziev, ktorรก bude sรบvisieลฅ s priblรญลพenรญm sa praxi, a s ฤรญm teraz zaฤรญname, sรบ tzv. vertikรกlne majstrovskรฉ ateliรฉry. Dva roky som uฤil v Prahe ako vedรบci ateliรฉru a videl som vรฝhody takรฉho ลกtรบdia. Preto povaลพujem za dรดleลพitรฉ zmeniลฅ organizรกciu vรฝuฤby. Obsah ako takรฝ sa nezmenรญ. Naลกa ambรญcia je pustiลฅ sa do tohto tak, aby sme uลพ od septembra mohli fungovaลฅ v novom modeli.
Keฤ budete maลฅ vertikรกlne ateliรฉry, mala by ลกkola fungovaลฅ v reลพime, aby sem ลกtudenti mohli chodiลฅ pracovaลฅ…
Nejde o to, ลพe bude len spoloฤnรฝ ateliรฉr pre druhรฝ a tretรญ roฤnรญk. Dnes fungujeme tak, ลพe ลกtudenti majรบ ateliรฉr v pondelok a v utorok ลกtyri hodiny. Inak je v tej miestnosti niekto inรฝ, inรก vรฝuฤba. Takลพe to nie je ateliรฉr, ktorรฝ je ich.Kde sรบ celรฝ semester, majรบ tam kniลพky, model a mรดลพu pracovaลฅ. Toto je zรกsadnรก podmienka a to chceme zmeniลฅ.
Popri svojej prรกci na STU toho stรญhate eลกte veฤพa, ste naprรญklad prezidentom spolku ICOMOS. Mรกlokto vie, akรก organizรกcia to je.
ICOMOS je zรกsadnรก medzinรกrodnรก mimovlรกdna organizรกcia, ktorรก vznikla v roku 1965 z iniciatรญvy UNESCO. Slรบลพi na vรฝmenu informรกciรญ a skรบsenostรญ, na spoluprรกcu pri ochrane a obnove pamiatkovรฉho fondu. Vo svete mรก vysokรฝ ranking a veฤพkรฝ vplyv. Po roku โ89 fungujeme ako obฤianske zdruลพenie. Zรกsadnรฝ problรฉm tohto modelu je, ลพe nemรกme z ฤoho pracovaลฅ. Vรคฤลกina naลกich kolegov, vrcholnรฝch profesionรกlov, to robรญ len z nadลกenia popri svojej profesii.
ฤo presne toto zdruลพenie robรญ, akรก je jeho รบloha u nรกs?
Zรกkladnรฉ poslanie mรก dve oblasti. Jedna je nasmerovanรก do zahraniฤia, to sa nejakรฝm spรดsobom darรญ. Druhรก a hlavnรก รบloha je vzdelรกvanie verejnosti a sprostredkovanie hodnรดt ochrany pamiatkovรฉho fondu. V tom mรกme ambรญciu a daria sa nรกm dva veฤพkรฉ projekty.
V spoluprรกci so Zdruลพenรญm historickรฝch miest Slovenska bol ICOMOS poverenรฝ ministerstvom kultรบry ako hlavnรฝ koordinรกtor tzv. Dnรญ eurรณpskeho kultรบrneho dediฤstva. Robia sa kaลพdรฝ rok v septembri. Prรกve tam sa obraciame na majiteฤพov a sprรกvcov pamiatok, aby nejakou netradiฤnou formou sprรญstupnili pamiatky, aj takรฉ, do ktorรฝch sa beลพne nรกvลกtevnรญk nedostane. Minulรฝ rok sa nรกm podarilo sprรญstupniลฅ vyลกe 300 objektov.
A tou druhou oblasลฅou je…
Druhou aktivitou je Nรกrodnรก cena ICOMOS, kde sa snaลพรญme prezentovaลฅ verejnosti pozitรญvne prรญklady, a to aj takรฉ, ktorรฉ vznikli svojpomocne. Vymysleli sme aj anticenu Malinu. Nakoniec sme k jej udeleniu nepristรบpili, ale ukรกzalo sa, ลพe v naลกom priestore staฤรญ, aby sa vo vลกetkรฝch tlaฤovรฝch sprรกvach objavili nominรกcie. Dokonca sa objavil jeden prรญpad, kde to chceli rieลกiลฅ prรกvnou cestou.
Akรฝ je zรกujem ลกtudentov o obnovu a ochranu pamiatok?
Urฤite je. Priznรกm sa, ลพe budem skรดr kritickรฝ do naลกich radov, ku kolegom profesionรกlnym architektom. Obnovu pamiatok uฤรญm 25 rokov. Ochrana a obnova pamiatok je integrรกlnou sรบฤasลฅou architektonickej tvorby. Vytvรกranie antagonistickรฝch skupรญn, delenie architektov na โpamiatkarovโ a โtvorivรฝchโ naozaj nemรกm rรกd.
A ฤasto sa to ozรฝva aj zo strany vynikajรบcich architektov. Myslรญm si, ลพe kaลพdรฝ architekt mรดลพe robiลฅ obnovu pamiatok, ale musรญ si ju naozaj dopredu poctivo a poriadne naลกtudovaลฅ. To je presne ten moment, keฤ vznikajรบ problรฉmy. Keฤ to robรญ aj naozaj vysokokvalifikovanรฝ a skรบsenรฝ ฤlovek, ale bez toho, aby poznal skutoฤnรฉ hodnoty pamiatky. Potom jej buฤ ublรญลพi, alebo, ฤo je eลกte horลกie, pouลพije ju iba ako pozadie pre svoj โmeisterstรผckโ.
Takลพe problรฉm s rekonลกtrukciami u nรกs vidรญte skรดr v chรฝbajรบcom reลกpekte neลพ v peniazoch?
Skรดr v nevzdelanรญ. Urฤite je vรคฤลกรญ problรฉm v nechรกpanรญ, a to nielen architektov, ale najmรค majiteฤพov a developerov, ktorรญ nechcรบ vidieลฅ a vyuลพiลฅ potenciรกl a radลกej postavia tuctovรบ sklenรบ ลกkatuฤพu. Tรก im urฤite prinesie metre ลกtvorcovรฉ, ale neprinesie, ฤo by chceli โ byลฅ inรญ a atraktรญvni. A to by im mohla priniesลฅ prรกve pamiatka, ktorรก sa im spoฤiatku zdรก ako zรกลฅaลพ.
Na zรกver sa vรกs teda neopรฝtam na tรบ Malinu, ale na pozitรญvny prรญklad, ktorรฝ vรกs v poslednom obdobรญ zaujal…
Pred 18 rokmi som bol v Porte a pred pรกr mesiacmi v Lisabone. Bol som veฤพmi prรญjemne prekvapenรฝ. Nenaลกiel som tam zlรบ novรบ architektรบru, ฤo bolo pre mลa ลกokujรบce. Vลกetko, ฤo sa urobilo novรฉ v historickom centre, bolo modernรฉ a zo sรบฤasnรฝch materiรกlov, niekedy aลพ kontrastnรฉ, ale napriek tomu reลกpektujรบce kontext. Dokonca by som povedal, ลพe aลพ doplลujรบce svoje pรดvodnรฉ okolie. A keฤ si uvedomรญme, z akรฝch podmienok Portugalci vychรกdzali po roku 1976, tak sa zdรก, ลพe veฤพa peลazรญ naozaj neznamenรก automaticky lepลกie rieลกenie.
Rodenรฝ Bratislavฤan je aktรญvny v prepรกjanรญ predagogickรฉho procesu a praxe. Na FA STU uฤรญ od roku 1986, okrem inรฉho viedol Detaลกovanรฉ pracovisko ARCHA v Banskej ล tiavnici. Je spoluatorom niekoฤพkรฝch publikรกciรญ o obnove historickรฝch pamiatok, prezidentom ICOMOS Slovensko a laureรกtom ceny CEโขZAโขAR aj ceny Fรฉnix za pamiatku roka.
Foto: Miro Pochyba
ฤlรกnokย bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB 3/2019.