Pavel Gregor

Pavel Gregor: U nรกs nie je zvykom, ลพe sa beลพne ลกtuduje aj desaลฅ rokov

Partneri sekcie:

Profesor Pavel Gregor v oktรณbri 2018 nastรบpil do funkcie ako novรฝ dekan Fakulty architektรบry Slovenskej technickej univerzity. Skรบsenรฝ architekt a pedagรณg vedenie prebral po kolegyni docentke ฤฝubici Vitkovej a pre ลกkolu mรก prichystanรฝch niekoฤพko zmien. Okrem vzdelรกvania novรฝch generรกciรญ architektov vลกak stรญha venovaลฅ veฤพkรบ ฤasลฅ svojej energie aj organizรกcii ICOMOS a ochrane pamiatok na Slovensku.

Na ลกkole uฤรญte uลพ od roku 1986. ฤŒo bolo pre vรกs po dlhoroฤnej prรกci motivรกciou uchรกdzaลฅ sa o miesto dekana?
Budem รบprimnรฝ. Prรกve po tรฝch 35 rokoch v ลกkolstve je vรคฤลกina ฤพudรญ veฤพmi demotivovanรก, v urฤitej depresii zo stavu ลกkolstva, z nemoลพnosti nieฤo zmeniลฅ. Z ฤastokrรกt nekoncepฤnรฝch zรกsahov ministerstva ลกkolstva a vlรกdy, aj keฤ obrovskรฉ mnoลพstvo energie dรกvame do vysvetฤพovania toho, ลพe to nie je sprรกvna cesta. Pokรบsiลฅ sa nieฤo zmeniลฅ aspoลˆ vnรบtorne, u nรกs na fakulte, bola hlavnรก motivรกcia.

V ฤom sa bude a nebude nadvรคzovaลฅ na predchรกdzajรบce vedenie ลกkoly?
V princรญpe urฤite nadvรคzujeme. Aj predchรกdzajรบce vedenie pochopilo, ลพe doba sa zmenila โ€“ ลพijeme v omnoho energickejลกej dobe a tรกto mladรก generรกcia mรก vรฝrazne inรฉ myslenie, ako mรกme my. Tรฝm pรกdom im treba aj inรฝm spรดsobom podรกvaลฅ vedomosti a ukazovaลฅ cestu ku kreativite. Moลพnoลพe mรกme troลกku vyลกลกie ambรญcie a ciele.

Je sรญce pravda, ลพe kedysi sa nรกm hlรกsilo pรคลฅkrรกt toฤพko uchรกdzaฤov, ako sme mohli prijaลฅ, a teraz sa nรกm hlรกsi โ€žibaโ€œ dvojnรกsobok (ostatnรฉ fakulty STU by boli vฤaฤnรฉ aj za to). Aj keฤ nรกs zatiaฤพ netrรกpi nedostatok ลกtudentov, tak urฤite sa nรกm nehlรกsia tรญ najlepลกรญ. Tรญ odchรกdzajรบ do Brna, Prahy alebo Viedne. Nรกลก hlavnรฝ cieฤพ je stiahnuลฅ ich, aby zostali na Slovensku.

Na to momentรกlne hฤพadรกme rรดzne spรดsoby, keฤลพe zatiaฤพ nรกm vlรกda ani ministerstvo nedรกva dvojnรกsobok financiรญ, ktorรฝm disponujรบ ฤeskรฉ ลกkoly. Ale moลพno sme schopnรญ urobiลฅ nieฤo v imidลพi fakulty, v jej prepojenรญ na prax, na inรฉ druhy umenia a tieลพ zvรฝลกiลฅ mieru uplatniteฤพnosti naลกich absolventov v praxi. Chceme si vybudovaลฅ takรฝ imidลพ, ktorรฝ by ลกtudentov strhรกval.

Vo svojom programe pรญลกete, ลพe ako pozitรญvny fakt treba prijaลฅ to, ลพe vรคฤลกina ลกtudentov pracuje. Ako konkrรฉtne by sa to odrazilo v ลกtรบdiu na FA STU?
Narรกลพame na dve veci, ktorรฉ sรบ akoby neskฤบbiteฤพnรฉ โ€“ v minulosti nebolo zvykom, ลพe ลกtudenti popri ลกkole robili. Vลพdy je vลกak veฤพmi pozitรญvne, keฤ robia, aj keฤ vykladajรบ vagรณny alebo obsluhujรบ v kaviarni. รšplne รบลพasnรฉ je, keฤ robia na pozรญcii, ktorรก je spรคtรก s ich budรบcou profesiou, pretoลพe potom lepลกie rozumejรบ svojmu ลกtรบdiu.

Samozrejme, ลพe to narรกลพa na urฤitรฉ (najmรค ฤasovรฉ) konflikty. U nรกs nie je zvykom ako v zahraniฤรญ, ลพe sa beลพne ลกtuduje aj desaลฅ rokov, ลกpeciรกlne architekti. Moลพno si chcรบ pol roka pocestovaลฅ, rok alebo dva pracovaลฅ v nejakom ลกtรบdiu a potom sa zas vrรกtiลฅ do ลกkoly. Jednoducho, rozloลพiลฅ si ลกtรบdium na niekoฤพko rokov, aby mohli popri ลˆom bez problรฉmov pracovaลฅ. Ak ลกtudent โ€žnestihneโ€œ ลกkolu za ลกesลฅ rokov, tak to nie je tragรฉdia, ale plรกn. Toto je dรดleลพitรฉ daลฅ do hlรกv nielen ลกtudentom, ale aj pedagรณgom.

Spomรญnate aj rozลกรญrenie medzinรกrodnej spoluprรกce, ลกpeciรกlne Ameriku a Indiu. Doplnia tieto ลกkoly program ERAZMUS, ktorรฝ uลพ na ลกkole funguje?
Naลกe ambรญcie sรบ oveฤพa vyลกลกie. Mรกme akreditovanรฝ ลกtudijnรฝ program architektรบra v angliฤtine. Naลกe ลกtรบdium je akreditovanรฉ v Bruseli, to znamenรก, ลพe absolvent s naลกรญm diplomom nemรก problรฉm uchรกdzaลฅ sa o vstup do komory Veฤพkej Britรกnie, Francรบzska ฤi Nemecka a zรกroveลˆ vieme ponรบknuลฅ platenรฉ ลกtรบdium stรกle lacnejลกie ako na Sorbonne.

V Indii je teda o nรกs veฤพkรฝ zรกujem. Mรกme uลพ ale skรบsenosti aj s tรฝm, ลพe mรดลพeme byลฅ zaujรญmavรญ pre americkรฝch a kanadskรฝch ลกtudentov. Z Bratislavy je to dve hodiny do Budapeลกti, hodinu do Viedne, ลกtyri do Prahy. Robili sme mesaฤnรฝ kurz/exkurziu o spoznรกvanรญ eurรณpskej architektรบry a bol o to naozaj zรกujem.

Ako presne to teda vyzerรก s aktuรกlnou akreditรกciou fakulty?
Aktuรกlne to, slovami bรฝvalรฉho rektora Roberta Redhammera, โ€žnikto netuลกรญโ€œ. Ale veฤพmi zjednoduลกene: kรฝm doteraz sme museli akreditovaลฅ kaลพdรฝ jeden ลกtudijnรฝ program samostatne, teraz sa hovorรญ o tzv. inลกtitucionรกlnej akreditรกcii, teda akreditovali by sme celรฉ ลกtudijnรฉ odbory. Tie sa vรฝrazne zredukovali, bolo ich vyลกe 200, teraz ich je rรกdovo 30-40.

Jeden takรฝto odbor je naprรญklad umenie, pod ktorรฉ patrรญ naprรญklad ลกtudijnรฝ program dizajn. Ak teda akreditujeme odbor umenie, tak potom uลพ iba vnรบtorne v rรกmci STU akreditujeme konkrรฉtny program, naprรญklad dizajn alebo architektonickรบ tvorbu. V ฤŒesku to aktuรกlne majรบ na zรกklade dobrovoฤพnosti, ลกkola si mรดลพe vybraลฅ spรดsob akreditรกcie. Kolegovia z Brna povedali, ลพe oฤakรกvali zjednoduลกenie, ale citeฤพnรฝ rozdiel v nich nie je. Len na ilustrรกciu: nรกลก poslednรฝ akreditaฤnรฝ spis mal 40 000 strรกn.

Ak by sa podarila inลกtitucionรกlna akreditรกcia, plรกnujete pridaลฅ aj ฤalลกie ลกtudijnรฉ programy? Spomรญnali ste naprรญklad grafickรฝ dizajn ฤi krajinnรบ architektรบru…
Musรญme zvaลพovaลฅ svoje sily. Rovno poviem, ลพe ani po dlhรฝch bojoch sa nรกm nepodarilo presvedฤiลฅ ministerstvo, ลพe ลกtudijnรฝ program architektรบra a urbanizmus si zasluhuje vyลกลกรญ koeficient, teda aby sme boli aspoลˆ niekde medzi umeleckรฝmi a technickรฝmi odbormi. Moje osobnรฉ presvedฤenie je, ลพe ลกkola musรญ z nieฤoho aj ลพiลฅ. Samozrejme, ลพe novรฉ ลกtudijnรฉ programy potrebujeme aj na to, aby sme si zachovali svoju atraktรญvnosลฅ, ale keฤ ich budeme otvรกraลฅ, tak skรดr v odbore umenie, aby od zaฤiatku mali vyลกลกรญ finanฤnรฝ koeficient. Takลพe cesta by bola buฤ cez dizajn, alebo cez krajinnรบ architektรบru, ale tรบ chceme robiลฅ inak ako v Nitre.

Akรบ podobu by eลกte mohlo dostaลฅ prepojenie ลกtรบdia s praxou?
Chceme to robiลฅ viacerรฝmi spรดsobmi. Jeden z nich je dostaลฅ oveฤพa viac odbornรญkov z praxe na fakultu, ฤi uลพ architektov, dizajnรฉrov, alebo profesionรกlov z inรฝch odborov. Mohli by priamo zasahovaลฅ do ateliรฉrov, povinnรฝch ฤi voliteฤพnรฝch predmetov, alebo sa prezentovaลฅ vo forme prednรกลกok a workshopov vo vznikajรบcom Kreatรญvnom centre.

Dneลกnรก generรกcia je vraj Generรกcia Z a jej atribรบtom je zรกbava, takลพe sa budeme snaลพiลฅ na fakultu priniesลฅ niekoho alebo nieฤo, ฤo ลกtudentom ukรกลพe nadลกenie pre uplatnenie v praxi. Druhรก moลพnosลฅ je vytvรกraลฅ im prax priamo na fakulte. Chceme pokraฤovaลฅ v tom, ฤo tu mรกme ako dlhoroฤnรบ tradรญciu.

Naprรญklad?
Spomeniem kolegu Kubinskรฉho, ktorรฝ v spoluprรกci s jednou leลกenรกrskou firmou spravil so ลกtudentmi most krรญลพom ponad foyer alebo pรณdium smerom na nรกmestie. Aj teraz v rรกmci predmetu vรฝtvarnรฉ dielo v architektรบre viacero skupรญn vymรฝลกฤพa prรญstreลกok v parku pred fakultou. Mohol by slรบลพiลฅ aj ako propagaฤnรฝ a komunikaฤnรฝ bod.

Podฤพa toho, ฤo navrhnรบ, budeme nรกsledne hฤพadaลฅ sponzorov. Moลพno sa niektorรฝ zrealizuje v mierke 1 : 1. ฤŽalลกia vec je, ลพe v rรกmci Podnikateฤพskรฉho centra priamo tu na fakulte robรญme aj veฤพkรฉ zรกkazky pre verejnรบ sprรกvu aj sรบkromnรฝch investorov. Od urbanistickรฝch ลกtรบdiรญ a รบzemnรฝch plรกnov aลพ po dizajn interiรฉru.

V oveฤพa vรคฤลกej miere chcem do diania zapรกjaลฅ ลกtudentov alebo vytvรกraลฅ tรญmy pod vedenรญm skรบsenรฉho profesionรกla a zapรกjaลฅ ich do sรบลฅaลพรญ, aby sa nauฤili, ako sa takรก sรบลฅaลพ robรญ a ฤo vลกetko je na to potrebnรฉ. Tรฝchto aktivรญt chceme robiลฅ naozaj veฤพmi veฤพa a zapรกjaลฅ do nich ลกtudentov ฤo najaktรญvnejลกie.

Na fakulte by malo vzniknรบลฅ novรฉ Kreatรญvne centrum, ฤo by malo byลฅ jeho obsahom?
Tรฝch obsahov by malo byลฅ viac. V tej najzรกkladnejลกej podobe sรบ to veฤพmi jednoduchรฉ veci, ako ponรบknuลฅ ลกtudentom besedy, prednรกลกky, predstavenia a performance. ฤŒiลพe dostaลฅ sem rรดzne druhy umenia v pasรญvnej forme, ale aj v tej aktรญvnej, ako rรดzne workshopy.

Naprรญklad, prรญde sem scรฉnograf a oni si v priebehu dvoch dnรญ mรดลพu vyskรบลกaลฅ s nรญm nieฤo pripraviลฅ. Okrem diskusiรญ pre ลกtudentov by sme chceli maลฅ priestor aj na pรกlฤivejลกie rozhovory. Ako fakulta a ลกkola sa povaลพujeme za jednu z autorรญt v profesionรกlnych tรฉmach a v novom Kreatรญvnom centre by sme mali maลฅ priestor aj na organizรกciu takรฝchto stretnutรญ. Nechceme konkurovaลฅ ani KC Dunaj, ani Novej Cvernovke, skรดr sa s nimi synergicky spรกjaลฅ, vymieลˆaลฅ a spolupracovaลฅ.

Ktorรบ zmenu ลกtudenti pocรญtia ako prvรบ?
Jedna z hlavnรฝch vรฝziev, ktorรก bude sรบvisieลฅ s priblรญลพenรญm sa praxi, a s ฤรญm teraz zaฤรญname, sรบ tzv. vertikรกlne majstrovskรฉ ateliรฉry. Dva roky som uฤil v Prahe ako vedรบci ateliรฉru a videl som vรฝhody takรฉho ลกtรบdia. Preto povaลพujem za dรดleลพitรฉ zmeniลฅ organizรกciu vรฝuฤby. Obsah ako takรฝ sa nezmenรญ. Naลกa ambรญcia je pustiลฅ sa do tohto tak, aby sme uลพ od septembra mohli fungovaลฅ v novom modeli.

Keฤ budete maลฅ vertikรกlne ateliรฉry, mala by ลกkola fungovaลฅ v reลพime, aby sem ลกtudenti mohli chodiลฅ pracovaลฅ…
Nejde o to, ลพe bude len spoloฤnรฝ ateliรฉr pre druhรฝ a tretรญ roฤnรญk. Dnes fungujeme tak, ลพe ลกtudenti majรบ ateliรฉr v pondelok a v utorok ลกtyri hodiny. Inak je v tej miestnosti niekto inรฝ, inรก vรฝuฤba. Takลพe to nie je ateliรฉr, ktorรฝ je ich.Kde sรบ celรฝ semester, majรบ tam kniลพky, model a mรดลพu pracovaลฅ. Toto je zรกsadnรก podmienka a to chceme zmeniลฅ.

Popri svojej prรกci na STU toho stรญhate eลกte veฤพa, ste naprรญklad prezidentom spolku ICOMOS. Mรกlokto vie, akรก organizรกcia to je.
ICOMOS je zรกsadnรก medzinรกrodnรก mimovlรกdna organizรกcia, ktorรก vznikla v roku 1965 z iniciatรญvy UNESCO. Slรบลพi na vรฝmenu informรกciรญ a skรบsenostรญ, na spoluprรกcu pri ochrane a obnove pamiatkovรฉho fondu. Vo svete mรก vysokรฝ ranking a veฤพkรฝ vplyv. Po roku โ€˜89 fungujeme ako obฤianske zdruลพenie. Zรกsadnรฝ problรฉm tohto modelu je, ลพe nemรกme z ฤoho pracovaลฅ. Vรคฤลกina naลกich kolegov, vrcholnรฝch profesionรกlov, to robรญ len z nadลกenia popri svojej profesii.

ฤŒo presne toto zdruลพenie robรญ, akรก je jeho รบloha u nรกs?
Zรกkladnรฉ poslanie mรก dve oblasti. Jedna je nasmerovanรก do zahraniฤia, to sa nejakรฝm spรดsobom darรญ. Druhรก a hlavnรก รบloha je vzdelรกvanie verejnosti a sprostredkovanie hodnรดt ochrany pamiatkovรฉho fondu. V tom mรกme ambรญciu a daria sa nรกm dva veฤพkรฉ projekty.

V spoluprรกci so Zdruลพenรญm historickรฝch miest Slovenska bol ICOMOS poverenรฝ ministerstvom kultรบry ako hlavnรฝ koordinรกtor tzv. Dnรญ eurรณpskeho kultรบrneho dediฤstva. Robia sa kaลพdรฝ rok v septembri. Prรกve tam sa obraciame na majiteฤพov a sprรกvcov pamiatok, aby nejakou netradiฤnou formou sprรญstupnili pamiatky, aj takรฉ, do ktorรฝch sa beลพne nรกvลกtevnรญk nedostane. Minulรฝ rok sa nรกm podarilo sprรญstupniลฅ vyลกe 300 objektov.

A tou druhou oblasลฅou je…
Druhou aktivitou je Nรกrodnรก cena ICOMOS, kde sa snaลพรญme prezentovaลฅ verejnosti pozitรญvne prรญklady, a to aj takรฉ, ktorรฉ vznikli svojpomocne. Vymysleli sme aj anticenu Malinu. Nakoniec sme k jej udeleniu nepristรบpili, ale ukรกzalo sa, ลพe v naลกom priestore staฤรญ, aby sa vo vลกetkรฝch tlaฤovรฝch sprรกvach objavili nominรกcie. Dokonca sa objavil jeden prรญpad, kde to chceli rieลกiลฅ prรกvnou cestou.

Akรฝ je zรกujem ลกtudentov o obnovu a ochranu pamiatok?
Urฤite je. Priznรกm sa, ลพe budem skรดr kritickรฝ do naลกich radov, ku kolegom profesionรกlnym architektom. Obnovu pamiatok uฤรญm 25 rokov. Ochrana a obnova pamiatok je integrรกlnou sรบฤasลฅou architektonickej tvorby. Vytvรกranie antagonistickรฝch skupรญn, delenie architektov na โ€žpamiatkarovโ€œ a โ€žtvorivรฝchโ€œ naozaj nemรกm rรกd.

A ฤasto sa to ozรฝva aj zo strany vynikajรบcich architektov. Myslรญm si, ลพe kaลพdรฝ architekt mรดลพe robiลฅ obnovu pamiatok, ale musรญ si ju naozaj dopredu poctivo a poriadne naลกtudovaลฅ. To je presne ten moment, keฤ vznikajรบ problรฉmy. Keฤ to robรญ aj naozaj vysokokvalifikovanรฝ a skรบsenรฝ ฤlovek, ale bez toho, aby poznal skutoฤnรฉ hodnoty pamiatky. Potom jej buฤ ublรญลพi, alebo, ฤo je eลกte horลกie, pouลพije ju iba ako pozadie pre svoj โ€žmeisterstรผckโ€œ.

Takลพe problรฉm s rekonลกtrukciami u nรกs vidรญte skรดr v chรฝbajรบcom reลกpekte neลพ v peniazoch?
Skรดr v nevzdelanรญ. Urฤite je vรคฤลกรญ problรฉm v nechรกpanรญ, a to nielen architektov, ale najmรค majiteฤพov a developerov, ktorรญ nechcรบ vidieลฅ a vyuลพiลฅ potenciรกl a radลกej postavia tuctovรบ sklenรบ ลกkatuฤพu. Tรก im urฤite prinesie metre ลกtvorcovรฉ, ale neprinesie, ฤo by chceli โ€“ byลฅ inรญ a atraktรญvni. A to by im mohla priniesลฅ prรกve pamiatka, ktorรก sa im spoฤiatku zdรก ako zรกลฅaลพ.

Na zรกver sa vรกs teda neopรฝtam na tรบ Malinu, ale na pozitรญvny prรญklad, ktorรฝ vรกs v poslednom obdobรญ zaujal…
Pred 18 rokmi som bol v Porte a pred pรกr mesiacmi v Lisabone. Bol som veฤพmi prรญjemne prekvapenรฝ. Nenaลกiel som tam zlรบ novรบ architektรบru, ฤo bolo pre mลˆa ลกokujรบce. Vลกetko, ฤo sa urobilo novรฉ v historickom centre, bolo modernรฉ a zo sรบฤasnรฝch materiรกlov, niekedy aลพ kontrastnรฉ, ale napriek tomu reลกpektujรบce kontext. Dokonca by som povedal, ลพe aลพ doplลˆujรบce svoje pรดvodnรฉ okolie. A keฤ si uvedomรญme, z akรฝch podmienok Portugalci vychรกdzali po roku 1976, tak sa zdรก, ลพe veฤพa peลˆazรญ naozaj neznamenรก automaticky lepลกie rieลกenie.

PAVEL GREGOR
Rodenรฝ Bratislavฤan je aktรญvny v prepรกjanรญ predagogickรฉho procesu a praxe. Na FA STU uฤรญ od roku 1986, okrem inรฉho viedol Detaลกovanรฉ pracovisko ARCHA v Banskej ล tiavnici. Je spoluatorom niekoฤพkรฝch publikรกciรญ o obnove historickรฝch pamiatok, prezidentom ICOMOS Slovensko a laureรกtom ceny CEโ€ขZAโ€ขAR aj ceny Fรฉnix za pamiatku roka.
Text: Karolรญna Barรฉnyi
Foto: Miro Pochyba

ฤŒlรกnokย  bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB 3/2019.