Stavebný trh je búrlivý, mal by pomôcť štát? Toto sú reakcie realizátorov stavieb

Realizátori sa zhodujú, že nedostatok stavebných materiálov v kombinácii s niekoľkonásobným zdražovaním je výzvou, ktorú riešia azda všetky stavebné spoločnosti. Všetky firmy, s ktorými sme sa rozprávali, sú nútené rokovať o náraste cien už zazmluvnených zákaziek. Na mieste je otázka, či by nemal pomôcť štát.

Robert Pátek zo spoločnosti Metrostav Slovakia si myslí, že kompenzačné riešenia pre stavebný sektor je nevyhnutné hľadať aj v spolupráci so všetkými partnermi verejného sektora. Podľa Pavla Čarného z Goldbecku by pomohli koordinované kroky štátu, zjednodušenie povoľovacích konaní a nerušenie výhod Schengenu.

Pavel Zuzula z firmy Porr navrhuje akútnu pomoc na promptné vyriešenie aktuálnej situácie na stavebnom trhu, aby zhotovitelia mohli dokončiť svoje diela v požadovanej kvalite a neprichádzalo k prerušeniu prác. „Tým, že práce budú pokračovať, otras na trhu nebude mať pre stavebné firmy existenčné následky, a tým sa prispeje k zachovaniu ekonomiky vrátane zamestnanosti,“ myslí si Zuzula.

So zástupcami veľkých realizačných spoločností sme hovorili o tom, ako zvládajú situáciu na trhu so stavebnými materiálmi, o pracovnom trhu aj o príprave na ďalšiu vlnu pandémie.

Čo u vás spôsobilo zdražovanie stavebných materiálov, prípadne ich nedostatok?

P. Čarný, Goldbeck: Samozrejme, aj na ej spoločnosti sa dotkla ab- sencia materiálu na trhu, a tým aj súvis s narastajúcimi cenami. No aj vďaka na im korektným vz ahom s výrobcami a dodávateľmi pracuje- me na tom, aby sa to na ich projek- tov dotklo v čo najmen ej miere, ako napríklad pri cenách, kvalite alebo termínoch.

R. Hulák, Doprastav: V oboch prípadoch to boli výraznou mierou zvýšené náklady na realizáciu zazmluvnených stavieb, ktoré do nich vzhľadom na ich nepredvídateľný charakter nebolo možné zahrnúť v čase spracovania ponúk napríklad formou rizikovej prirážky.

Tieto zvýšené náklady, samozrejme, nepokrýva ani prípadná, zo zmluvy vyplývajúca možnosť úpravy ceny v dôsledku zmien nákladov (tzv. valorizácia), keďže táto metodika je zväčša naviazaná na indexy publikované Štatistickým úradom SR, nie na vývoj cien stavebných materiálov na svetových trhoch.

I. Kimlička, Váhostav: Spôsobilo to, samozrejme, výrazný nárast nákladov a veľké problémy v harmonogramoch výstavby jednotlivých stavieb.

R. Pátek, Metrostav: Nedostatok stavebných materiálov v kombinácii s niekoľkonásobným zdražovaním je v súčasnosti výzvou asi pre každú stavebnú spoločnosť. Tieto faktory majú negatívny dosah takmer na všetky zákazky nášho výrobného programu. Primárne vyúsťujú do ťažkostí spojených s plnením zazmluvnených harmonogramov. To nás vystavuje riziku vzniku penalizácií zo strany obchodných partnerov a rovnako zásadným spôsobom ovplyvňuje hospodárenie projektov.

P. Zuzula, PORR: Zvyšovanie cien a nedostatok vstupných materiálov predstavuje pre našu stavebnú firmu vážny problém. Realizácia súčasných zákaziek, ako aj tendrovanie budúcich sa tým v podstatnej miere skomplikovalo.

Zvládate nakontrahované stavby po finančnej stránke alebo ste nútení rokovať o zdvihnutí cien?

P. Čarný, Goldbeck: Ako sme pri predchádzajúcej otázke spomínali, snažíme sa eliminovať zdvíhanie cien projektov v čo najväčšej možnej miere.

R. Hulák, Doprastav: Vo väčšine prípadov sme nútení rokovať s investorom o úprave cien v dôsledku neprimerane zvýšených nákladov, keďže takéto extrémne zvýšenie cien pre stavebné práce rozhodujúcich stavebných materiálov nebolo možné zo strany skúseného zhotoviteľa pri spracovaní ponuky predvídať.

I. Kimlička, Váhostav: Niektoré nakontrahované stavby nám umožňujú preceňovanie indexom nárastu cien stavebných prác vydávaným štatistickým úradom. Tento index je však priemerovaný za celý segment a sortiment a ani zďaleka nepokrýva extrémny nárast niekoľkých, pre nás rozhodujúcich položiek, ako je napríklad oceľ a drevo.

Je nevyhnutné ceny upravovať nad rámec platných zmluvných podmienok. Nehovoriac o projektoch, ktoré indexáciu neumožňujú. Takúto situáciu nebolo možné predpovedať hlavne pri väčších projektoch, ktoré boli kalkulované pred niekoľkými rokmi.

R. Pátek, Metrostav SK: Sme veľká a profesionálna spoločnosť a takto sa na vzniknutú situáciu snažíme aj reagovať. Našou odpoveďou sú dlhodobo budované vzťahy s našimi obchodnými partnermi. S nimi sa snažíme hľadať adekvátne materiálové a technologické alternatívy. Keďže sa prioritne usilujeme udržať plynulý stavebný proces, kritické komodity sme sa snažili zazmluvniť čo najrýchlejšie.

Adaptujeme procesy a harmonogramy na projektoch s cieľom zmierniť prípadné negatívne dosahy na zákazkách. Aj napriek všetkej snahe, ktorú tomu venujeme, sme, samozrejme, nútení s objednávateľmi tento prudký rast cien riešiť.

P. Zuzula, PORR: Sme nútení rokovať. Stavebné firmy na slovenskom trhu sú dlhodobo hladné po zákazkách, čo prináša neprimerane nízke ceny v súťažiach, a preto pri realizácii zákaziek ako zhotoviteľ už nemáme rezervy navyše na takéto podstatné, nepredvídateľné udalosti.

Máte problémy s dodávkami stavebných materiálov?

P. Čarný, Goldbeck: Aj naša spoločnosť pocítila nedostatok stavebných materiálov, tak ako celý stavebný segment. Vzhľadom na to, že sme veľkou stavebnou spoločnosťou v európskom priestore, aj to nám pomáha pri kompenzácii výpadkov v dodávkach materiálov.

R. Hulák, Doprastav: Pri niektorých komoditách áno.

I. Kimlička, Váhostav: Výrazne sa nám predĺžili dodacie lehoty niektorých materiálov, najviac stavebnej ocele.

R. Pátek, Metrostav: Problémy s dodávkami evidujeme takmer pri všetkých nosných materiáloch. Týka sa to hutníckych výrobkov a prejavuje sa to i pri izolačných materiáloch. Ďalej cítime nedostatok pri výrobkoch na báze plastu, dreva, pri murovacích materiáloch a v neposlednom rade aj pri cemente. Ako som už uviedol, nedostupnosť je výzvou pre celý výrobný proces.

P. Zuzula, PORR: Áno, značné, na dennej báze čelíme náročným situáciám.

Prezident ZSPS žiada o pomoc štát. Aký druh pomoci by ste zo strany štátu ocenili?

P. Čarný, Goldbeck: Na túto otázku máme jasné stanovisko. Koordinované kroky štátu, zjednodušenie povoľovacích konaní a nerušenie výhod Schengenu.

R. Hulák, Doprastav: Priamu podporu sektora stavebníctva zo strany štátu, a to nielen pri verejných, ale aj súkromných projektoch. Malo by ísť o kompenzáciu nárastu cien stavebných materiálov, ku ktorému prišlo v prvom polroku 2021. V prípade verejných prác by malo ísť o výnimku z postupov definovaných v zákone o verejnom obstarávaní.

I. Kimlička, Váhostav: Na začiatku pandémie naši politickí predstavitelia hovorili o vojne s neviditeľným nepriateľom. Riešenie preto existuje pomerne jednoduché hlavne pri štátnych zákazkách, a to uplatnením si tohto nárastu cien vo forme nároku, keďže je to spôsobené treťou stranou. Od štátu očakávame len odobrenie takéhoto postupu, aby nebol zo strany objednávateľov spochybňovaný. Sme členom prezídia ZSPS a kroky koordinujeme spoločne.

R. Pátek, Metrostav: Táto mimoriadna cenová volatilita ohrozuje celý sektor. Menšie spoločnosti nie sú schopné pri bežnom hospodárení vyrovnať sa s takýmito dôsledkami. Je nevyhnutné hľadať kompenzačné riešenia aj v spolupráci so všetkými partnermi verejného sektora. Kroky prezidenta ZSPS podporujeme a podieľame sa na odbornej diskusii na túto tému.

P. Zuzula, PORR: Táto bezprecedentná situácia nastoľuje dve dôležité otázky na zváženie:

1. Akútnu (jednorazovú) pomoc na jej promptné vyriešenie, aby zhotovitelia vedeli a mohli dokončiť svoje diela v požadovanej kvalite a aby neprichádzalo k prerušeniu prác, v krajných prípadoch aj k hroziacim odstúpeniam od zmlúv. Tým, že práce budú pokračovať, otras na trhu nebude mať pre stavebné firmy existenčné následky, a tým sa prispeje k zachovaniu ekonomiky vrátane zamestnanosti.

2. Daná situácia však dáva do pozornosti aj dlhodobo neriešenú otázku – neuplatňovanie vhodného valorizačného mechanizmu v stavebných zmluvách, ktoré si zväčša diktuje objednávateľ bez možnosti vyjednávania. Na mnohých projektoch sa neuplatňuje vôbec, na niektorých, napríklad v gescii MDaV SR, je v niektorých zmluvách vzorec na úpravu ceny v dôsledku zmien nákladov, ale indexy, ktoré sa vo vzorci využívajú, nemajú so stavebnými prácami a materiálmi takmer nič spoločné a súčasná situácia sa v nich absolútne neodzrkadlí.

Dôsledkom pandémie je aj obmedzenie cezhraničného pohybu, čo nám zobralo flexibilitu alokovať pracovníkov podľa aktuálnej potreby. P. Zuzula, PORR

Aká je situácia na pracovnom trhu? Darilo sa v druhej vlne vychytať problémy, ktoré spôsobila tá prvá? Dá sa situácia na pracovnom trhu označiť za stabilizovanú, alebo sa stretávate s dôsledkami pandémie aj v tomto smere?

P. Čarný, Goldbeck: Napriek tomu, že pandémia mala dosah aj na naše projekty, je naším hlavných cieľom nielen udržať všetky pracovné miesta, čo sa nám aj podarilo, ale máme za cieľ rozšírenie spoločnosti, keďže v našom podnikaní zohľadňujeme dlhší časový horizont. Zároveň si vážime prácu každého jedného kolegu. Všetci sa postavili za spoločnosť v tých najťažších chvíľach, a to si veľmi ceníme.

R. Hulák, Doprastav: Z pohľadu vyrovnania sa s komplikáciami týkajúcimi sa nasadenia personálnych kapacít na domácich stavbách z väčšej miery áno. Situáciu naďalej komplikuje cezhraničný styk v rámci exportu výrobných kapacít do zahraničia, kde aj napriek úniovým pravidlám situáciu komplikujú odlišné pravidlá napríklad pri prechode hraníc (odchode či návrate), ktoré si jednotlivé krajiny určujú samy. Situáciu tiež komplikujú výhľady príchodu tretej vlny pandémie a s ňou spojená neistota podnikateľov aj v sektore stavebníctva.

I. Kimlička, Váhostav: Ako dôsledok pandémie pociťujeme hlavne spomínaný nárast cien a nedostatok niektorých komodít.

R. Pátek, Metrostav: Stavebníctvo dlhodobo zápasí s nedostatkom kvalifikovaného technického, ale aj robotníckeho personálu. Pandémia personálne problémy zvýraznila a riešenia týchto problémov zablokovala. Po kríze z roku 2008 veľa zamestnancov tento sektor opustilo. S oživením trhu a rastom sektora sa ťažkosti pochopiteľne prejavili vo väčšom meradle.

No ani oživenie trhu neznamenalo návrat pracovníkov späť do stavebníctva. Odvtedy sme závislí najmä od robotníckeho personálu zo zahraničia. V tomto smere nám pandémia komplikuje celkový chod. Stále existujú prekážky vo voľnom pohybe osôb, ktoré sú najmä na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami prísnejšie.

P. Zuzula, PORR: Aj situácia na pracovnom trhu je náročná. Stále čelíme nedostatku ľudských zdrojov a kapacít a v určitých profesiách je problém naozaj vypuklý. Dôsledky pandémie dlhodobo spôsobujú napríklad obmedzenia cezhraničného pohybu zdrojov v regióne, čo nám zobralo flexibilitu alokovať pracovníkov podľa aktuálnej potreby a situácie.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz sa vyjadril, že pre zaočkovaných pandémia skončila. Je zrejmé, že zaočkovaný zamestnanec, a tým aj celá firma je pri príchode najbližšej vlny vo väčšom bezpečí. Pracujete na tom, aby bola zaočkovanosť vo vašej rme vyššia, ako je priemer? Čo by vám v tejto súvislosti pomohlo?

P. Čarný, Goldbeck: V našej spoločnosti podporujeme očkovanie aktívnym spôsobom tak, ako sme aktívnym spôsobom pristupovali od prvého dňa pandémie k ochrane zdravia nás všetkých. Touto stratégiou sa nám podarilo dosiahnuť už viac ako 80 % zaočkovaných v našej spoločnosti, čo považujeme za obrovský úspech.

Aj napriek vysokej zaočkovanosti nepoľavujeme v protipandemických opatreniach a snažíme sa o čo najvyššiu ochranu zdravia. Čo by nám pomohlo? Určite oveľa väčšia koordinovaná angažovanosť štátu.

I. Kimlička, Váhostav: Rád by som vedel, akú máme premorenosť, respektíve zaočkovanosť vo firme, ale zistiť sa to dá len na základe dobrovoľného prieskumu, čo nemusí by relevantné. Som zástancom očkovania, ale zamestnancov k tomu nútiť nemôžem. Osveta je vecou štátu a ten mal hlavne na začiatku roka pre to urobiť viac.

R. Pátek, Metrostav: S našimi kolegami od začiatku pandémie neustále komunikujeme, pravidelne ich informujeme a snažíme sa výhody očkovania vysvetľovať. Som rád, že zaočkovanosť v našej spoločnosti výrazne prekračuje celoslovenský priemer a dosahujeme hodnoty kolektívnej imunity. Napriek tomu situáciu v slovenskej spoločnosti neberieme na ľahkú váhu.

Sme si vedomí, že dosahy covidu môžeme zvládnuť, iba ak sa nebude šíriť nielen u nás v Metrostave, ale podarí sa ho zvládnuť aj na globálnej úrovni. Preto sa snažíme prispievať nielen v rozsahu právnej zodpovednosti, ktorú ako spoločnosť máme, ale riešiť i osvetu o tejto téme nad jej rámec.

P. Zuzula, PORR: V našej spoločnosti je zaočkovanosť nadpriemerná.

Ako ste pripravení na jesennú vlnu?

P. Čarný, Goldbeck: Na žiadnu vlnu sa nedá stopercentne pripraviť. Napriek tomu sa snažíme predvídať následky. V dôsledku toho, že sme si už prvou a druhou vlnou prešli, máme nejaký plán, ktorý sme aplikovali aj počas predchádzajúcich vĺn. Počas prvých vĺn sme sa ani my nevyhli osobám pozitívnym na covid v našej spoločnosti, no hneď na začiatku sme dokázali podchytiť ohniská nákazy pravidelným PCR testovaním.

Naši kolegovia sú pravidelne zásobovaní „covid balíčkami“ a zároveň sme zvýšili aj hygienické štandardy na každom jednom našom projekte a v kanceláriách. Naša vďaka patrí všetkým kolegom a našim obchodným partnerom, ktorí počas obidvoch vĺn boli v prvej línii a striktne dodržiavali naše opatrenia. Goldbeck sa riadi krédom „36,5 4ever“.

I. Kimlička, Váhostav: Myslím si, že u nás nebude taká dramatická ako druhá vlna. Väčšiu obavu mám z toho, aké to bude vo svete a čo bude po nej. A to ovplyvniť neviem.

R. Pátek, Metrostav: Chcel by som veriť, že sme sa z rôznych obmedzení za uplynulé obdobie všetci dostatočne poučili. Dúfam, že také zásadné reštrikcie už nebudú potrebné. V Metrostave Slovakia sa nám podarilo predchádzajúce vlny veľmi úspešne zvládnuť. Verím, že naše pracovné tímy zachovajú podobne vysokú mieru zodpovednosti a aj prípadnú tretiu vlnu rovnako dobre zvládneme.

P. Zuzula, PORR: Snažíme sa zodpovedne pripraviť, aby sme ochránili našich zamestnancov rovnako ako pri prvých vlnách.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 08-09/2021.