Slováci si sledujú výdavky, aby predišli krachu domácností. Radšej ako banky majú investovanie
Monika Voleková Slovenské domácnosti sa pripravujú na zhoršenie životnej úrovne, čo sa premieta aj do sledovania výdavkov. Nadácia PARTNERS a agentúra FOCUS prezentovali v utorok (6. septembra) výsledky prieskumu z konca júna zo vzorky 1005 respondentov.
Z jeho výsledkov vyplýva, že 63 % opýtaných rodín viac sleduje v posledných dvoch rokoch bežné nákupy a 61 % sa pravidelne venuje výdavkom na vedenie domácnosti a energie. Až 78 % z nich stúpli mesačné výdavky pre rekordnú infláciu, ktorá v tomto roku v januári dosiahla na Slovensku 8,4 % a v júli bola na úrovni 13,6 %.
Takmer polovica domácností nepovažuje svoju životnú úroveň ani za dobrú, ani za zlú. Ako za veľmi dobrú označila svoju životnú úroveň v súčasnosti 2 % opýtaných rodín, na opačnom konci má veľmi zlú životnú úroveň 5 % a skôr dobrú 27 % domácností.
Hospodárenie domácností preveria vianočné sviatky
Odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková z PARTNERS uviedla, že hospodárenie domácností ovplyvní rekordná inflácia, rast cien energií a celková ekonomická recesia na najbližšie dva roky. Receptom je znížiť výdavky a šetriť, zvyšovať príjmy a zároveň ich ochrániť.
Najväčšia skupina domácností, ktorej sa zvýšili výdavky má veľkosť 33 % a ide o 51 až 100 eur mesačne, na druhom mieste sú zvýšené výdavky o 101 až 150 eur (27 %) a na treťom 151 až 200 eur (16%). Podľa nej dobrou správou, že domácnosti znižujú výdavky a odkladajú na neskôr väčšie investície, rizikom však je krátkodobé plánovanie.
Preverením kvality osobných financií bude tohtoročná jeseň, keď domácnosti položia otázku ako sú pripravené na rok 2023 a koľko financií vynaložia na spotrebu počas vianočných sviatkov 2022. V tomto období domácností konajú impulzívne a častou finančnou pascou pre nich je úver alebo pôžička.
Zaujímavé však, že iba 36 % domácností si mesačne plánuje príjmy a výdavky. Ďalej, aby zmiernili dôsledky na hospodárenie v oblasti úverov a realít, 9 % domácností využilo možnosť fixácie hypotéky, 4 % začali s investovaním a 2 % si kúpilo investičnú nehnuteľnosť.
Investičný byt dnes nedáva zmysel
Odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková: Kúpiť prostredníctvom realitného fondu viaceré najmä komerčné nehnuteľnosti je pre mnohých klientov na Slovensku niečo nové, napriek tomu, že v realitných fondoch nie sú zanedbateľné sumy aktív. Verím, že ľudia budú zodpovednejšie pristupovať k výberu nehnuteľností.
Dostali sme sa do stavu, že ľudia rok-dva po vysokej škole uvažovali o nehnuteľnostiach, ktoré ani nepotrebovali, ale na trhu boli nízke úroky na hypotéky, a mohli si ich dovoliť. Máme veľmi zodpovedný prístup od Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá opatreniami nastavuje parametre zadlžovania sa. Investičný byt je typ aktíva, ktorý dnes nedáva zmysel.
Ak ho kupujem pre budúce generácie- pre deti – pre seba na dôchodok, môže to dávať zmysel. Ale z pohľadu kúpna cena versus výnosy, ktoré dnes dokážu nehnuteľnosti generovať, to nepovažujem za dobrý krok.
Vyše tretina domácností nemá finančnú rezervu
Jednou z ciest ako hospodárne vynaložiť peniaze v týchto časoch je ich zhodnocovanie. Výsledky prieskumu ukázali, že obyvatelia Slovenska väčšinou stavia na istotu – na bankové vkladové produkty (36%), potom nasledujú s malým rozdielom investičné životné poistenie (24 %) a doplnkové dôchodkové sporenie (23%).
Pozoruhodné je, že až 49 % opýtaných domácností neinvestuje žiadnym zo spôsobov, ktorý ponúkal prieskum, 45 % neinvestuje, pretože na to nemá financie. Do rôznych fondov, vrátane realitných, investuje len 6 % domácností a do nákupu investičných nehnuteľností 2 %.
Z hľadiska záchranného finančného vankúša pre domácnosti sa situácia v porovnaní s rokom 2021 mierne zhoršila. Žiadnu rezervu v júni minulého roka nemalo 22 %, o rok neskôr to bolo 26 %. Rezervu vo výške minimálne 6-násobku mesačného príjmu, ako odporúčajú odborníci, má tento rok 16 % domácností, v roku 2021 to bolo niečo viac – 20 %. Rovnaká úroveň za jún 2021 a 2022 je v otázke rezervy vo výške 2-a až 5-násobku mesačného príjmu – po 24 %.
Ceny nehnuteľností môžu chvíľu stagnovať
Analytik Maroš Ovčarik z PARTNERS INVESTMENTS: Na trhu je pravdepodobne priveľa peňazí, ktoré budú tlačiť záujem o ich presun z nevýnosných termínovaných vkladov a účtov do realít a budú tlačiť cenu hore. Na druhej strane upozornenia NBS a Európskej komisie hovoria, že na Slovensku je pomerne významné nadhodnotenie niektorých typov nehnuteľností, čo tlačí cenu dole.
Cena komerčných a rezidenčných nehnuteľností môže chvíľa stagnovať, v čom vidím pomerne veľký potenciál v logistických centrách, priemyselných halách prípadne shopping centrách, ktoré zaznamenávajú zaujímavý rast. Zvýšené úrokové sadzby hypoték v bankách spôsobia znížený záujem, ktorý sa bude týkať veľkosti bytov.
