Bude Strážske čistejšie? Sľubný projekt môže priniesť revolúciu pri likvidácii PCB

Kontaminácia Strážskeho a okolia PCB látkami je tikajúcou environmentálnou hrozbou. Ekologickú záťaž na Zemplíne však dedia nielen generácie obyvateľov, ale aj jednotlivé vlády. Hoci ide o dlhodobý a závažný problém, doteraz sa nedočkal komplexného riešenia.

V Strážskom na východe Slovenska sa nachádza jedna z najvážnejších ekologických záťaží na Slovensku, podľa Greenpeace aj celosvetovo najrizikovejšia lokalita kontaminovaná PCB (polychlórované bifenyly).

Ohrozuje zdravie viac ako 220-tisíc ľudí. Väčšina doterajších pokusov riešiť situáciu sa zamerala len na zneškodnenie obsahu sudov s PCB v areáli pôvodcu kontaminácie. Látky sa však medzičasom uvoľnili aj do okolitej pôdy.

Zamorený svetový unikát

PCB dlhé roky produkoval závod Chemko Strážske. Keď sa v 70. rokoch zistila ich škodlivosť a toxicita, západné krajiny pozastavil ich produkciu, no situácia na Slovensku bola opačná a produkcia sa zvýšila. Výroba bola napokon ukončená v roku 1984 a dnes, o štyri dekády neskôr, stále skúmame jej dôsledky.

Túto ekologickú záťaž na Zemplíne však dedia nielen generácie obyvateľov, ale aj jednotlivé vlády, ktoré i napriek nemalým investíciám problém nedokázali vyriešiť. V areáli bývalého závodu sa stále nachádzajú tony odpadu, ktoré postupne vytekajú do okolia a kontaminujú vodu i pôdu.

V roku 2020 bola v lokalite Strážske vyhlásená mimoriadna situácia kvôli ohrozeniu zdravia II. stupňa. Tú vláda vyhlásila len na základe situácie na susednom pozemku, keďže geológovia nemohli danú lokalitu úplne zmapovať. V septembri minulého roka vláda schválila komplexný plán na odstránenie PCB látok a sľúbila do konca 2025 odstránenie piatich tisícok sudov s nebezpečnými odpadmi.

Medzitým sa vládni predstavitelia opäť vymenili a začiatkom roka minister Taraba vyhlásil medzinárodný tender na zneškodnenie 150 ton nebezpečného odpadu, ktorého odstránenie v lokalite Ošipárne sľúbil do konca roka 2024. Envirorezort chce tiež pokračovať v geologickom prieskume, ktorý by mal pomôcť nastaviť komplexný sanačný projekt celej lokality. Aké výsledky prinesie snaženie tejto vlády ostáva zatiaľ otázne.

V lokalite naďalej platí zákaz konzumácie rýb z rieky Laborec či Zemplínskej Šíravy, a tiež ulovenej divokej zveri z oblasti. PCB látky sa totiž vyznačujú vysokou chronickou toxicitou a hromadia sa v tukových tkanivách zvierat a ľudí.

Najvyššie hodnoty PCB zlúčenín sa našli práve v pečeni rýb, hodnoty boli prekročené až šesťnásobne. Človek ich potom prijíma potravou a z tela živočíchov sú prakticky neodbúrateľné. Príroda si s týmito chemikáliami tiež nedokáže sama poradiť, škodliviny pretrvávajú v pôde veľmi dlho a len veľmi pomaly podliehajú rozkladu. Preto patria k najzávažnejším environmentálnym hrozbám. Z areálu Chemka Strážske sa tak stal svetový unikát zamorenosti PCB.

Nádej pre Strážske vďaka mladým výskumníkom

Mladí výskumníci, Alex Kanderka a Jozefa Jabczun z Prešova sa rozhodli problém vziať do vlastných rúk a sústredili sa práve na kontamináciu pôdy PCB zlúčeninami. S výskumom začali, keď mali len 14 rokov. Z pôdy v Strážskom sa im podarilo identifikovať unikátne baktérie, ktoré rozkladajú PCB s vysokou účinnosťou na menej toxické medziprodukty.

Mladí vedci našli aj spôsob transportovania mikroorganizmov do zasiahnutých lokalít tak, aby na mieste efektívne vykonávali svoju prácu – rozkladali PCB. Svoju metódu nazvali MARS PCB a odskúšali ju zatiaľ v laboratórnych podmienkach.

„Chceli sme vytvoriť nielen efektívnu, ale hlavne regeneratívnu, udržateľnú a cenovo dostupnú metódu na riešenie PCB environmentálnych záťaží nielen na Slovensku,“ povedali o svojej motivácii Alex a Jozef. Priznávajú, že sa to síce celé začalo ako študentský projekt, keď však videli, že ich metóda dokáže rozkladať niektoré druhy PCB až s účinnosťou 90 percent, bolo jasné, že musia pokračovať.

Výskum môže pomôcť všetkým kontaminovaným oblastiam

Výskum zaujal aj slovenské univerzity, pričom najvýznamnejšiu pomoc poskytla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mentor Alexa a Jozefa, docent Peter Pristaš priznal, že projekt ho oslovil nielen preto, že sa v tejto kontaminovanej oblasti narodil a žije tam dlhé roky, ale aj kvôli ich odhodlanosti. Tá sa vyplatila.

„Unikátne sú nielen baktérie a nosič, na ktorý prišli, ale aj výsledky výskumu. V simulovaných experimentoch v laboratórnych podmienkach dokázali odstrániť vysoké percento PCB z pôdy, v priemere až 40 – 50 percent. To je úroveň, aká v odbornej literatúre nie je ešte ani popísaná. Ide o neuveriteľne dobré až unikátne výsledky,“ povedal Peter Pristaš.

Podľa pedagogičky Miriam Feretovej, učiteľky biológie, ktorá neúnavne podporuje mladých vedcov v Prešove a okolí a ujala sa aj Alexa a Jozefa, ich výskum prekročil slovenský aj regionálny význam. „Okrem húževnatosti im v tom pomáha aj to, že ich na rozdiel od dospelých nebrzdia žiadne limity. Všetko je pre nich možné. Ich výskum má potenciál významne urýchliť nájdenie účinného riešenia PCB problému,“ dodala.

Aj kvôli svojej dôležitosti v regióne projekt získal finančnú podporu od VSE. Podľa predsedu predstavenstva, Juraja Bayera, ich výskum zaujal nielen regionálnym rozmerom, sľubnými výsledkami, ale je aj „ukážkou spolupráce talentovaných mladých ľudí, akademického a komerčného sektora.“

Aktuálne študijné povinnosti síce objektívne uberú z tempa výskumu, ale obaja sa mu chcú venovať aj naďalej. A hoci bude potrebný ešte nejaký čas, aby táto metóda priniesla výsledky v praxi, zatiaľ vyzerá, že by mohol priniesť želané výsledky. Projekt nielen oživil záujem o závažný a dlhodobý problém, ale dáva nádej, že existujú relatívne lacné a jednoduché biologické možnosti na zníženie kontaminácie PCB.