SNG otvára svoje brány. Ako to vnímajú osobnosti kultúrno-spoločenského života?

Slovenská národná galéria otvára svoje brány. Rekonštrukcia SNG, to nie je len Premostenie, ikonické dielo architekta Vladimíra Dedečka. Je to celý komplex takzvaných Vodných kasární a okolia, včlenenie diela do Starého Mesta, bližšie k ľuďom.

Architekti Pavol Paňák a Martin Kusý z ateliéru BKPŠ vytvorili dielo medzinárodného významu. Na názor sme sa opýtali osobností kultúrno-spoločenského života.

„Veľmi sa teším a gratulujem všetkým, ktorí to napriek nepriazni v tejto krajine nevzdali a dotiahli do konca najväčší boj, ktorý sa odohrával na mimokultúrnom poli. Ďalší ich čaká teraz. Naplniť novú SNG programom a divákmi, držím palce,“ myslí si Marek Adamov, riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie a Novej synagógy.

Licitátorka a historička umenia SOGA Nina Gažovičová dodáva: „Asi najsilnejším momentom je pre mňa fakt, že som v poslednom čase denne konfrontovaná s otázkami o novej „národnej“ od ľudí mimo našej bubliny. Na otvorenie sa ma pýta môj kaderník, florista, cukrár, pani za pultom v potravinách. Oni sami povedia, ako veľmi sa tešia, a že im je ľúto, koľko rokov premeškali bez kontaktu s touto inštitúciou. A to je dôkaz o tom, že sa sprístupňuje niečo, čo má potenciál byť novým živým centrom nášho mesta. Je to dôležitý predpoklad. Držím tímu okolo riaditeľky Alexandry Kusej palce v ďalšej zmysluplnej práci.“

Nadšenie neskrýva ani Matej Grébert, architekt z ateliéru Compass Architekti a člen predstavenstva SKA: „Mám veľkú radosť z toho, že sa to podarilo dokonči. Slovenské umenie teraz bude mat dôstojný stánok. A nie je to len o reprezentovaní umenia, ale aj o depozitári, reštaurátorskej a edukačnej funkcii, ktoré sa podarilo perfektne zlúčiť. Zároveň rekonštrukcia podporila pôvodný architektonicky koncept a ukazuje nám aj nové, doteraz nepoznané zákutia celého komplexu. Som presvedčený, že ako celok to veľmi dobre zafunguje. Držím novej SNG palce!“

Významnú udalosť v závere roka pre nás zhodnotila aj Milada Halová, riaditeľka odboru Brand managementu značiek Tatra banka a Raiffeisen banka. Pre ňu je otvorenie SNG jeden z najsilnejších míľnikov kultúrnej scény na Slovensku v tomto roku.

„Potrebujeme do našich životov dostať vyššie dobro, inšpiráciu, mäkkosť. Som presvedčená, že ju ľudia nájdu v novej galérii.“ Milada Halová

„Záver tohto roka prináša energetizujúce momentum. Z môjho pohľadu je to výnimočne citlivo a zároveň novátorsky poňatá rekonštrukcia s nádherným svetlom, množstvom zákutí a prekvapivých „reused“ prvkov. Z pohľadu timingu je to za mňa dokonalé načasované, keďže potreba kultúry a kultúrnosti je v súčasnom svete dôležitejšia viac ako kedykoľvek predtým. Dnes, v čase nejasností, blednutia optimizmu a komplexity, nachádzame zmysel práve v trvalých hodnotách. Potrebujeme do našich životov dostať vyššie dobro, inšpiráciu, mäkkosť. Som presvedčená, že ju ľudia nájdu v novej galérii. Že tam nebudú chodiť len na výstavy, ale poloha galérie sa stane novým moderným obľúbeným miestom v meste pre všetky vekové kategórie.“

Počin desaťročia nielen na poli architektúry

Jedno z najvýraznejších diel slovenskej architektúry od Vladimíra Dedečka prešlo zásadnou premenou pod taktovkou nemenej významných architektov B.K.P.Š., odvážne tvrdí Ondrej Horváth, architekt a vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava.

„Pôvodná stavba urobila významný zárez na poli slovenskej architektúry, no a inak to nebude ani teraz. Prestavba svojím významom, rozsahom, kvalitou a príbehom vyčnieva o niekoľko ihrísk nad čokoľvek iné, čo sa momentálne vo fachu deje. Vynikajúce na tom je, že je to počin desaťročia nielen na poli architektúry, ale i umenia. SNG sa plnohodnotne vráti do priestorov hodných takejto ustanovizne,“ povedal Ondrej Horváth.

„Nekonečný príbeh rekonštrukcie SNG máme za sebou, za čo patrí vďaka všetkým, ktorí sa o to zaslúžili. Inštitúcia má však pred sebou nemenej náročnú a dôležitú výzvu. Akou víziou, obsahom a presahmi „naplní“ pekné priestory? Slovenskej národnej galérii a nám všetkým úprimne želám, aby sa jej podarilo priblížiť svoju náplň a zámer viac svetu, kde kvalitní kurátori a experti dostanú priestor presadiť svoj pohľad a kde viac ako osobné preferencie jednotlivcov bude rozhodovať odbornosť a objektívna snaha o spoločenský prínos,“ hovorí Silvia Kušnírová, podnikateľka a filantropka a dodáva, že krásne priestory novej národnej galérie nám potvrdzujú, že bez podpory štátu sa rozvoj kultúrno-spoločenských funkcií nezaobíde.

Peter Lényi, architekt a špecialista na architektonické súťaže z architektonického ateliéru 2021, hodnotí rekonštrukciu SNG ako dôležitú, pretože ukazuje, že je dnes na Slovensku možné (na základe súťaže návrhov) realizovať veľkú ambicióznu stavebnú investíciu do kultúry.

„Som si istý, že nielen pri otvorení a prvom zážitku z priestoru, ale hlavne pri jeho dlhodobej prevádzke sa ukáže, že je to dôležité a kultivujúce miesto na verejnú diskusiu aj pre jeho blízky mestský kontext,“ dodáva Peter Lényi.

Verejné budovy sú odrazom našej schopnosti starať sa o veci spoločné

O svoj názor sa neváhal podeliť aj Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý nemohol opomenúť problém dlhodobo chátrajúcich verejných budov a priestorov na Slovensku.

Tie podľa neho predstavujú nielen dôležité kultúrne dedičstvo, ale najmä sú odrazom našej schopnosti starať sa o veci spoločné, veci verejné. „Veľmi sa teším z obnovy Slovenskej národnej galérie – jednej z mála rekonštrukcií významnejších verejných budov nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku. Verím, že bude silným impulzom aj pre obnovu ďalších inštitúcií štátu a verejného sektora.“

„Národná galéria má asi všade od podstaty ambíciu byť priestorom na to najlepšie v oblasti umenia, kultivovanie verejnosti, rozpoznávanie a uchovanie umeleckých hodnôt najmä tých menej zjavných a mnoho iného. Absenciu alebo obmedzenie jej pôsobenia v každej kultúrnej spoločnosti veľmi cítiť,“ hovorí Oľga Miháliková, riaditeľka úradu Slovenskej komory architektov.

„Pre mňa bola SNG od detstva miestom, kam sme chodili za odmenu. Niečo ako opera. Radosť. Priestor, forma a možnosti, ktoré nová galéria po rekonštrukcii prináša, dávajú nádej na dvojnásobnú radosť. Ja som mala možnosť vnímať jej transformáciu už v procese. O to viac sa teším na jej sprístupnenie a šancu zažiť ju vo všetkých jej vrstvách, v plnej synergii s kvalitným programom, ktorý má SNG už dlhodobo,“ dodáva riaditeľka úradu SKA.

Pozitívne pocity neskrýva ani Andrej Olah, architekt z architektonického ateliéru Grau. Aj ten však vidí problematiku ojedinelosti rekonštrukcie takýchto rozmerov a na takejto úrovni. Celé to dokonca označuje za unikát. „Možno je však dobré, že celý proces trval tak dlho, architekti aspoň mali čas preveriť všetky možné riešenia a vybrať tie najlepšie. Osobne som priestor naposledy videl ešte len v hrubej stavbe, som preto zvedavý na dialóg Dedečka s Kusým a Paňákom,“ dodáva Andrej Olah.

Vynovená SNG ako jedno z centier kultúry hlavného mesta

Moderátor rádia FM a Dni architektúry a dizajnu a Národnú cenu za dizajn, milovník kvalitnej architektúry, dizajnu a umenia Martin Staňo si pri otvorení SNG zaspomínal na jeho prvú a zatiaľ jedinú návštevu Dedečkovho Premostenia v budove Slovenskej národnej galérie. Bolo to krátko po jeho príchode do Bratislavy a krátko pred uzavretím tejto časti budovy pre havarijný stav.

„Išlo o silný zážitok z nevšedného priestoru, jedinečného a odvážneho, ktorý ponúka vzrušenie z objavovania. Niečo také sa dá zažiť iba vo výnimočných stavbách. Neviem sa dočkať, že sa po viac ako dvadsiatich rokoch opäť pozriem do týchto miest, SNG sa vďaka rekonštrukcii a dostavbe dostáva do novej etapy svojho života a zmyslu. Obsahom a formou bola SNG modernou inštitúciou už pred týmto momentom, teraz však všetko do seba zapadne a galéria konečne dostane aj dôstojné miesto na svoju fyzickú existenciu.,“ teší sa Martin Staňo.

Ilja Skoček, architekt, predseda Slovenskej komory architektov hodnotí celý projekt nasledovne: „Dedečkova architektúra SNG predbehla dobu o celé desaťročia. Bola príliš silná a moderná a jej nekompromisnosť nenašla pochopenie ani v umeleckej ani v architektonickej obci. Verím, že jej nové postmoderné stvárnenie bude mať viac šťastia a získa si priazeň širokej odbornej aj laickej verejnosti.“

„Skutočnosť, že je to verejná investícia a ešte k tomu do kultúry, pôsobí v našom neoliberálnom a privátne zameranom prostredí až surrealisticky.“ Aleš Šedivec.

„Som presvedčený, že depresia a blbá nálada, ktoré sa momentálne dajú na Slovensku krájať, vo veľkej miere súvisia aj so žalostným stavom našich kultúrnych inštitúcií. Jediná kultúra, ak vynecháme tú probiotickú, ktorá u nás v ostatných rokoch funguje, je organizovaná zdola. To je, samozrejme, neudržateľný stav, a preto je tento projekt taký potrebný. Skutočnosť, že je to verejná investícia a ešte k tomu do kultúry, pôsobí v našom neoliberálnom a privátne zameranom prostredí až surrealisticky. Okrem toho sa ako obyvateľ mesta a family guy teším, že v Bratislave pribudne veľkomierkový voľnočasový interiér, ktorý nie je nákupným centrom,“ zhodnotil Aleš Šedivec, architekt, spoluautor ikonického „Pavilónu SNG“, architektonický ateliér totalstudio.

Na jeho slová nadviazala aj spoluzakladateľka spoločnosti Pixel Feredation Lucia Šicko, podľa ktorej je priestor mnohokrát neviditeľná ruka, ktorá môže zahatať aj najlepší zámer. A naopak, priestor, ktorý zámer podporuje, kultivuje rast, krásu, emóciu a inováciu.

Areál novej Slovenskej národnej galérie vidí ako krásnu hru nového s pôvodným. Podľa nej citlivo pracuje s pôvodnou stavbou, s návrhmi a realizáciami architekta Dedečka a pridáva nové – sklo, transparentnosť, svetlo, výhľady, komunikáciu medzi jednotlivými prvkami vnútri stavby aj s exteriérom.

„Slovensko bude mať konečne galerijný priestor, kde môže umenie dýchať, priestor, ktorý je prívetivý, lákavý, kde sa dá ukryť, objavovať, zažívať a stretávať sa,“ dodáva Lucia Šicko.

Riaditeľka Galéria mesta Bratislavy Katarína Trnovská komentuje otvorenie zrekonštruovaných priestorov Slovenskej národnej galérie ako pôsobivé finále poctivo riešenej realizácie. Tá podľa nej paradoxne vďaka niekoľkoročnému zreniu, ustálila verejné povedomie v prospech tejto výnimočnej architektúry.

Architekti B.K.P.Š. s rešpektom nadviazali na dielo Vladimíra Dedečka a historickú budovu Vodných kasární a vo výsledku máme možnosť vnímať dialóg, ktorý podčiarkuje historické tvaroslovie a v rovnakom momente zdôrazňuje funkčnosť a vizuálnu aktuálnosť súčasných prvkov.

„Pridanou hodnotou sú originálne materiály a opláštenie pôvodnej Dedečkovej fasády, ktoré architekti opäť vrátili „do hry“ ich uplatnením v súčasnej podobe budovy. Vznikol tak jedinečný, viac otvorený, vítajúci verejný priestor prístupný novými pešími komunikáciami s parametrami bezbariérovosti. Veľmi sa teším, že Slovenská národná galéria má po rokoch núteného provizória opäť priestory, ktoré je svedčia. Nech si v nich návštevníci podávajú kľučky a silný dojem z kvalitne dotiahnutých detailov kultivuje vnímanie a zvyšuje nároky našej spoločnosti,“ nechala sa počuť Katarína Trnovská.

Verejná galéria európskej úrovne

Superlatívmi nešetril ani Daniel Suchý, spokesperson & Senior PR manažér JTRE. „Zásadnú rekonštrukciu SNG sledujem s veľkými očakávaniami. Dúfam, že aj v Bratislave budeme mať konečne verejnú galériu európskej úrovne, nielen čo sa týka priestorov, ale aj programu. Ako pravidelný návštevník galérií nielen u nás, v susednej Viedni či v Prahe, ale aj inde vo svete vnímam galériu 21. storočia nie ako uzavretý klub pre pár intelektuálov, ale ako otvorený priestor na vzdelávanie a kultivovanie spoločnosti od malých detí až po seniorov, od milovníkov umenia až po širokú verejnosť.“

Vášnivý cestovateľ za kvalitnou architektúrou, umením a dizajnom verí, že modernizovaná SNG sa môže zaradiť medzi kvalitné tunajšie galérie ako Danubiana alebo Nedbalka. A okrem záujmu zahraničných architektov o objekt Premostenia by mohla pomôcť dostať do medzinárodného povedomia aj staršie a súčasné slovenské umenie.

Zuzana Wienk, ktorá vedie tím Bystrín aj Bielej vrany vníma znovuotovrenie SNG ako malý zázrak a zároveň aj trochu ako smutnú správu o stave našej spoločnosti.

„Keď vidím, za akú cenu nesmiernej námahy, vypätia a prekonávania prekážok v prostredí nepochopenia a neváženia si kultúrnych hodnôt galériu dostávame. Na jednej strane cítim veľkú radosť z toho, že sa vedenie galérie nevzdalo a dotiahlo tento projekt do konca, aby sme mali možnosť zažiť skutočne modernú, dôstojnú a krásnu národnú inštitúciu. Na druhej strane jej veľmi prajem, aby ten fyzický kontakt s krásou ľuďom a politikom otvoril mysle, srdcia a bol zážitkom zmeny v našom kolektívnom vzťahu k vlastnej kultúre a dedičstvu. Veľmi dúfam, že sa novej galérii dostane prijatia, aké si zaslúži, ale aj podpory tak, aby mohla fungovať a pôsobiť dôstojne a aby sa mohla rozvíjať.“

Veľmi podobný pohľad poskytla aj Zuzana Zacharová, architektka Design group a Design factory, ktorá očakáva kvalitný výsledok, pretože podľa jej slov ide o výnimočný projekt od renomovanej architektonickej kancelárie a zároveň je na strane investora mimoriadne schopné vedenie, ktoré za posledné roky pozdvihlo činnosť SNG na vysokú úroveň porovnateľnú s inými galériami v zahraničí.

„Na novú SNG som zvedavá a na jej otvorenie sa veľmi teším.  Mňa osobne najviac zaujíma, ako sa projekt „rekonštrukcie ikonickej rekonštrukcie“ podarilo napokon pretaviť do reality, keďže viem, že samotná realizácia vždy prináša nové výzvy a podnety na riešenia. Teším sa na obhliadku samotných priestorov a prednášku autorov, ktorá bude v rámci otváracieho dňa.“

Okrem pochvalných slov na adresu vydarenej rekonštrukcie nevynechal Roman Žitňanský, architekt, riaditeľ Sekcie verejných priestorov z Metropolitného inštitútu Bratislavy ani negatívne konštatovanie úpadku kultúry na Slovensku. Aj preto je podľa neho spoločenská hodnota národnej galérie nevyčísliteľná.

„V takejto spoločenskej situácii je najlepší spôsob znovuobrodenia záujmu o kultúru v rukách inštitúcií, ako je SNG. Znovuotvorenie SNG vítam ako obyvateľ mesta, tohto štátu a zároveň architekt. Z architektonického hľadiska sa na jej otvorenie veľmi teším, pre nás architektov je to asi jedna z najočakávanejších stavieb poslednej dekády, preto sú očakávania obrovské. Je to aj vzhľadom na uvedenú spoločenskú hodnotu inštitúcie, architektonickú kvalitu pôvodnej prístavby od architekta Dedečka, ako aj kvality spracovateľského architektonického tímu. Z toho dôvodu pevne verím, že sa moje veľké očakávania aj naplnia.“