Osudová výstava začína. SNG otvára veľkolepú expozíciu o legende architektúry, Vladimírovi Dedečkovi

Jej otvorenia sa nedožil. Vladimír Dedeček, velikán slovenskej architektonickej scény, zomrel niekoľko mesiacov pred otvorením zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie. Jeho rukopis nesie práve ikonické Premostenie, ktoré sa stalo niektorými nenávidené, inými obdivované. Dnes sú tieto debaty pasé. Vo významnej stavbe otvára SNG dvojvýstavu, zamieravajúcu sa na diela a život legendy slovenskej architektúry.

Vladimír Dedeček: Tesár v čase betónu

V známom dokumente Pozor, padá SNG! povedal, že mu SNG zničila život. Vladimír Dedeček mal kvôli dostavbe Slovenskej národnej galérie problémy vo verejnom aj súkromnom živote. Jeho manželka, ktorá v SNG pracovala, mu zazlievala, že prácu na galérii prijal a navrhla rozvod. Architekt ale úlohu dokončil a vytvoril monumentálnu stavbu, ktorá zmenila tvár bratislavského nábrežia.

V duchu slovenských paradoxov bola jeho architektúra uznávaná viac v zahraničí, než na domácej hrude. Z časti to mohlo byť spôsobené zažitou traumou z čias komunizmu, napísali sme v článku z roku 2020. Obyvatelia boli totiž utláčanými politikmi, architekti tvorili v období spoločenskej frustrácie a hrubých čiar, ktoré rozdeľovali krajinu. Väčšina Slovenska v tej dobe nebola pripravená na architektúru, ktorú tvoril Vladimír Dedeček.

Jeho diela sú pokračovaním architektonickej avantgardy 20. a 30. rokov. Dedečkovo projektovanie nieslo tvár architektonickej utópie a inšpiroval sa známym francúzskym architektom Le Corbusierom. Stavby tvoril v duchu funkcionalistických princípov, no vždy s kúskom moderny. Modernistického ducha uchovával v jasných princípoch tvorby – okrajovo zaznievali odkazy aj na Oskara Niemeyera.

Štúdium absolvoval na bratislavskej Fakulte architektúry SVŠT v ateliéri Emila Belluša – starej školy architektúry a autora dnešnej budovy fakulty. Po škole nastúpil do bratislavského Stavprojektu, kde pôsobil až do roku 1995. Popri tom od roku 1966 viedol vlastný ateliér. Dnes ide o jedného z najvýznamnejších tvorcov povojnovej architektúry a jeho budovy pozná väčšina obyvateľov krajiny.

Patrí sem už spomínané Premostenie Slovenskej národnej galérie, najväčší výstavný komplex v Bratislave – Incheba Expo, areál Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, budova Najvyššieho súdu SR, prísna a geometricky členená stavba Slovenského národného archívu v Bratislave a desiatky ďalších stavieb.

Jedna z jeho najkontroverznejších, no zároveň najdôležitejších stavieb, Premostenie Slovenskej národnej galérie, však dlhodobo chátralo, až bolo v roku 2001 zatvorené. Rekonštrukcia sa napokon začala v roku 2016 a dokončená bola v decembri roku 2022. Jej otvorenia sa však nedožil. Vladimír Dedeček zomrel v apríli roku 2020.

„Najťažšia výstava, akú som kedy robila”

Život a dielo architekta aktuálne ožíva v Slovenskej národnej galérii veľkolepou výstavou pod názvom Architekt Dedeček. „Slovenská národná galéria od zajtra (05.10. 2024, pozn red.) otvára dvojvýstavu zameranú na tvorbu architekta Vladimíra Dedečka. Tvorcu inovátorských projektov a takmer stovky realizácií, významného spoluautora architektonickej podoby moderného Slovenska, v neposlednom rade autora podoby SNG a myšlienky ikonického Premostenia,” píše fakty SNG.

Kurátorkami tejto expozície sú Alexandra Kusá a Monika Mitášová. Podľa bývalej generálnej riaditeľky SNG išlo o najťažšiu výstavu, akú kedy pripravovala. „Výstavu venovanú dielu Vladimíra Dedečka som vždy považovala doslova za odbornú povinnosť galérie, respektíve za príjemnú odbornú povinnosť. Plánovali sme ju uviesť čo najskôr po rekonštrukcii a práve do Premostenia, lebo tak to má byť,” prezradila plány Alexandra Kusá.

„Tešila som sa na titul, miesto a aj na spolukurátorku. Vyšlo to inak a veľmi osobne. Musím povedať, že toto bola najťažšia výstava, akú som kedy robila – spojenie témy a aktuálnej situácie mi prišlo až osudové, ako aj osudy jednotlivých protagonistov až podozrivo známe,” skonštatovala.

„Na jednej strane terapia Dedečkom a na strane druhej potreba odosobniť sa a sprostredkovať čo najlepšie všetku tú prácu, snahu, ale aj nádej a dobrý koniec. Takéto sa môže aj nepodariť, každopádne som veľmi rada, že som s veľkou podporou a pomocou od kolegov výstavu dokončila. Či sa to podarilo, uvidíme. Mne stálo za to sa o to aspoň pokúsiť,“ uzatvorila kurátorka SNG, Alexandra Kusá.

Dve časti – jedna výstava

Prvá časť, prierezová výstava Vladimír Dedeček – minulosť a prítomnosť externej kurátorky Moniky Mitášovej predstavuje biografické dáta, vybrané projekty a modely stavieb. Možno ju vnímať aj ako pokračovanie diskusie o autorovom architektonickom myslení, diele a jeho interpretácii, ktorú Monika Mitášová so spoluautormi začala už v knihe o Vladimírovi Dedečkovi v roku 2017. Mottom tejto časti výstavy sú Dedečkove slová: „Som tesár v čase betónu“.

Spôsoby, ako tento „tesár v čase betónu“ uvažoval a pracoval, stelesňujú modely a zobrazujú videodokumenty stavieb. Vystavené sú dva druhy modelov: veľké drevené fragmenty zvolených budov v mierke 1:10 a malé plastové skladačky celých stavieb. Autormi ich koncepcie sú architekti výstavy Benjamín Brádňanský a Vít Halada so spolupracovníkmi (ateliér N/A). Malé modely-skladačky si návštevníci môžu skúsiť poskladať – toto je participatívna či interaktívna dimenzia výstavy.

Videodokumenty režisérky Jany Hrušovskej Durajovej zobrazujú Dedečkove stavby v súčasnosti aj v dostupnom archívnom televíznom zázname z doby, keď boli stavané či slávnostne sprístupňované verejnosti. Vybrané dáta k dielam si diváci budú môcť pozrieť aj prostredníctvom kódov v aplikácii Atlas SNG.

Druhá časť s názvom Vladimír Dedeček a SNG: Príbeh z budúcnosti v koncepcii Alexandry Kusej, venovaná areálu Slovenskej národnej galérie, spája výstavu architektúry s inštitucionálnou „archeológiou“. Na inštaláciu je využitý len existujúci materiál, ktorý bol využitý pri predošlých expozíciách a výstavách SNG.

Poskytne priestor dozvedieť sa, aké informácie boli doteraz o stavbe SNG tradované a aká je skutočnosť, objasní budovanie inštitúcie a jej sídla ako súčasti modernizačného procesu, ale aj prerodu Bratislavy na mladú metropolu.

Osudová výstava

SNG nekomunikuje túto výstavu prívlastkami ako „výstava desaťročia” alebo „expozícia 21. storočia” či inými, prehnanými nálepkami. Pre Slovenskú národnú galériu ide o osudovú výstavu. A to je to správne pomenovanie. Vladimír Dedeček sa opäť vracia do SNG, ktorá sa pripravovala na túto expozíciu roky.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu v kultúre a štrajkovú pohotovosť, do ktorej sa prihlásili stovky kultúrnych inštitúcií, vrátane SNG, sa pre galérie stalo typické zahaľovanie obrazov či sôch na protest proti praktikám Ministerstva kultúry SR. Toto výstave Architekt Dedeček nehrozí, inštalácie sa zahaľovať nebudú a verejnosť si ich môže pozrieť až 121 dní, do 2. februára 2025.