Spolok architektov rozdával ceny. Cenu Dušana Jurkoviča si odniesla bratislavská Kalvária, zaujali aj Zwirn a Námestie Slobody

Vo štvrtok 5. decembra prebehlo v Slovenskej národnej galérii slávnostné odovzdávanie Ceny Dušana Jurkoviča, Ceny Emila Belluša, Ceny profesora Jozefa Lacka a Ceny profesora Martina Kusého, ktoré udelil Spolok architektov Slovenska.

Cenu Dušana Jurkoviča udelil Spolok architektov Slovenska už po 60-krát. Architektonická cena s najväčšou tradíciou u nás prislúcha autorovi alebo autorskému kolektívu za dielo, ktoré prispieva k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej tvorby na Slovensku. Pomenovaná je podľa zakladateľa slovenskej modernej architektúry Dušana Jurkoviča a odovzdáva sa od roku 1964.

Medzinárodná porota Ceny Dušana Jurkoviča 2024 rozhodovala v nasledovnom zložení: Barbora Markechová (CZ) – predsedníčka poroty, Anthony Gall (HU/AUS), Malgorzata Schmidt (PL), Peter Sticzay-Gromski (CZ), Martin Kusý st. (SK), Michal Diviš (SK), Jana Paňáková (SK) a Lívia Dulíková (SK).

Cena Dušana Jurkoviča

Laureátom jubilejného 60. ročníka Ceny Dušana Jurkoviča sa stala bratislavská Kalvária od ateliéru hantabal architekti. „Naša filozofia navrhovaného konceptu pozostáva z dvoch hlavných častí. Prvá je vytvorenie nástupu do priestoru a druhá časť tvorí umelecko-architektonické stvárnenie zastavení,“ povedali pre náš magazín architekti.

Podľa poroty bola osobná návšteva bratislavskej Kalvárie s výkladom autorov  najväčším prekvapením a najsilnejším zážitkom z obhliadky stavieb. „Príbeh realizácie tohto diela totiž charakterovo veľmi zodpovedá významu slova kalvária – bol dlhý, vyčerpávajúci, plný prekážok a výziev. A z prvotného dojmu, ktorý Kalvária môže privodiť v podobe architektonického klišé – zjednodušeného obrysu domu v absolútne minimalistickom prevedení, sa po návšteve miesta a pochopení jeho cesty vykryštalizovalo inšpiratívne dielo s neuveriteľnou atmosférou a posolstvom,“  vysvetlila Barbora Markechová, predsedkyňa poroty.

Ocenila aj perfektné a čisté spracovanie bieleho betónu, ktoré sa síce javí ako samozrejmosť, ale za finálnym minimalistickým efektom stojí maximálne úsilie realizačného tímu. Ten do nepojazdného terénu Kalvárie dopravoval zmes betónu pod tlakom z okolitých komunikácií a na mieste ladil kotvenie a formy bednení či precíznosť hrán.

Na ocenenie bolo prihlásených 26 rôznorodých architektonických diel, do užšieho výberu postúpilo šesť. Porota v tomto jubilejnom ročníku udelila nominácie dvom dielam, projektom Zwirn 1 – Mestský blok Bratislava, Nivy a Prvej fáze revitalizácie Námestia slobody v Bratislave.

Zwirn 1 prepája v návrhu citlivé reagovanie na okolitú urbanistickú štruktúru, kvalitnú architektúru i interiérový dizajn. „Už zo zadania projektu bolo evidentné, že investor chce vytvoriť polyfunkčný bytový komplex, ktorý podporí existujúce funkčno-prevádzkové vzťahy v okolí, “ povedali pre ASB architekti. Porota vyzdvihla perfektne zvládnuté sadové úpravy i funkčný aktívny parter podporujúci novú komunitu. Do návrhu sú implementované atypické koncové prvky i nápadité umenie v podobe reliéfnych keramických obkladov.

„Materiálové riešenie je taktiež svieže a nápadité, náväznosti dotiahnuté do posledných detailov a dielo reaguje na princípy trvalej udržateľnosti, teda ponúka rezidentom príjemné a zdravé prostredie.Zvládnutie a skoordinovanie všetkých horeuvedených aspektov do funkčného celku je v komerčnej architektonickej sfére veľmi ťažké a nebolo by možné bez jasnej vízie a silného investora. Toto dielo výrazne posunulo úroveň kvality architektúry v komerčnom rezidenčnom developmente,“  doplnila Barbora Markechová.

Námestie slobody, známe svojou komplikovanou históriou a ťažko uchopiteľným merítkom, predstavovalo pre mnohých pred svojou rekonštrukciou nehostinné miesto, cez ktoré každý prešiel rýchlo a bez zastavenia. Návrh rekonštrukcie reagoval jednoducho, efektívne a presne na to, čo námestie potrebovalo – prinavrátenie života, ľudí a nájdenie stratenej funkcie.

Sedemčlenná porota ocenila citlivú intervenciu, ktorá rešpektuje pôvodný dizajn a formu námestia i fontány, a pracuje s návrhom veľmi jednoducho a trvalo udržateľne: „Odstránenie bariér okolo fontány, sprístupnenie vodných i zelených plôch, doplnenie vzrastlej zelene kvôli pobytovému komfortu a zefektívnenie technológie fontány a tým i ekologického aspektu splnilo misiu, prinavrátilo námestiu jeho slávu a hlavne vytvorilo príjemný priestor pre stretávanie a rast komunity.“

Cena Emila Belluša  a Cena profesora Jozefa Lacka

Cenu Emila Belluša, ktorá sa udeluje už od roku 1990 za významné celoživotné dielo, získal architekt Juraj Herrmann. Takmer 50-ročná prax mu priniesla množstvo kreatívnej práce a rozmanitých projektov.

Cena profesora Jozefa Lacka za najkvalitnejšie komplexné naplnenie požadovaných kritérií súťaže o najlepšiu diplomovú prácu v aktuálnom akademickom roku putovala do rúk Ing. arch. Tomáša Rausza. Porota pracovala v zložení: Ing. arch. Daniel Bartoš ako predseda poroty, Ing. arch. Andrea Macejková, Ing. arch. Matej Honč a rozhodla nasledovne

O jeho práci s názvom Oceľový ostrov – revitalizácia ropnej plošiny sme písali aj na našich stránkach. V rámci nej navrhol koncept dátového centra s ponorným chladením serverov ako druhotné využitie ropných plošín. „Hlavnými negatívami pri výbere novej funkcie sú poloha a nepriaznivé podmienky, v ktorých sa plošina nachádza. Keďže jej hlavnou úlohou je ťažiť ropu, hľadal som funkciu, ktorá by vedela taktiež generovať zaujímavý profit a zároveň nepotrebuje náročnú infraštruktúru,“ objasnil pre ASB autor nápadu Tomáš Rausz.

Porota v tejto kategórii udelila odmeny aj ďalším piatim projektom:

• Odmena za najpozoruhodnejšie vizionárske kvality návrhu riešenej problematiky
  Autor práce: Ing. arch. Peter Kopkáš
  Názov práce: Mobilná pohotovostná nemocnica
• Odmena za prínosné architektonické dotvorenie existujúcej urbánnej štruktúry a skvalitnenie mestského prostredia
  Autor práce: Ing. Klaudia Hamacková
  Názov práce: Biele miesta na mentálnej mape mesta Žilina
• Odmena za novátorský netradičný prístup k riešeniu problematiky a úroveň výrazových a výtvarných hodnôt architektonického návrhu
  Autor práce: Mgr. arch. Soňa Polčová
  Názov práce: Špongiové mesto
• Odmena za najlepšie filozoficko – ideové spracovanie východísk návrhu a vysokú, až spirituálnu úroveň architektonického riešenia návrhu
  Autor práce: Ing. arch. Elena Fedáková
  Názov práce: LIMINAL
• Odmena za riešenie, ktoré je príspevkom pre skvalitnenie mestského prostredia a environmentálny prístup k riešeniu problematiky
  Autor práce: Ing. Henrieta Horváthová
  Názov práce: Polyfunkčný objekt Kamenné námestie, Bratislava

Cena profesora Martina Kusého

Cena profesora Martina Kusého 2024 je Spolkom architektov Slovenska udeľovaná od roku 2003 za vedeckú, teoretickú, editorskú a popularizačnú činnosť v oblasti architektúry. Udeľuje v dvoch kategóriách. Jednou je ocenenie vedecko-výskumnej práce a druhou je ocenenie popularizačnej a propagačnej činnosti v oblasti architektúry.

Porota v zložení Andrea Bacová (predsedníčka poroty), Jana Pohaničová, Matúš Dulla a Rastislav Udžan ju tento raz v kategórii prác v oblasti vedecko-výskumnej, v oblasti histórie, teórie a kritiky architektúry a za prezentáciu v odbornej tlači udelila  publikácii Architekt Ľudovít Oelschläger – Dielo na Ukrajine od kolektívu autorov Adriana Priatková, Lina Degtyaryova a Oleg Olashyn.

V kategórii popularizácie a propagácie architektúry, za prezentáciu architektúry a architektonickej tvorby v oblasti masových komunikačných prostriedkov verejného celospoločenského charakteru – najmä v tlači, televízii a rozhlase – za pozoruhodnú a sústavnú publicistickú, popularizátorskú, osvetovú, editorskú a žurnalistickú činnosť Cenu prof. Martina Kusého porota udelila združeniu Gotická cesta za propagáciu, popularizáciu a zveľadenie sakrálnej architektúry v historickej oblasti Gemera a Malohontu.

Združenie, ktoré bolo založené v roku 2007, sa zaoberá ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva a pamiatok nachádzajúcich sa na trase Gotická cesta na Gemeri. Systematickou propagáciou a starostlivosťou o stredoveké kostoly v roku 2022 získalo1 2 stredovekých kostolov Gotickej cesty na Gemeri a Malohonte, ako prvá lokalita na Slovensku, prestížnu značku Európske dedičstvo – European Heritage Label.