Starostovia bratislavských mestských častí sa pre stavebnú legislatívu obracajú na ombudsmana

Starostovia ôsmich bratislavských mestských častí nesúhlasia s legalizáciou tzv. čiernych stavieb podľa novely stavebného zákona z dielne Ministerstva dopravy SR. Spolu s hlavným architektom Bratislavy Jurajom Šujanom žiadajú verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského o preskúmanie a zhodnotenie jej ústavnosti.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Legislatívna úprava podľa nich navádza k hrubému porušovaniu pravidiel udržateľného rozvoja miest a obcí, podkopáva princípy právneho štátu a porušuje zásady proporcionality a spravodlivosti.

„Táto novela podrýva základné princípy rovnosti všetkých obyvateľov, ochrany životného prostredia, právo na súkromie a vlastníctvo, bezpečnosť a vysmieva sa verejnému rozhodovaniu o regulácii územného rozvoja,“ konštatuje starosta Starého Mesta a autor iniciatívy Matej Vagač.

Šéfovia samospráv pripomínajú, že územný plán vzniká na základe širokej participácie všetkých aktérov územia vrátane dotknutých občanov, vlastníkov pozemkov, odbornej verejnosti a štátnych orgánov.

Proces je dlhodobý a vyžaduje odborné analýzy, verejné prerokovania i schválenie príslušnými orgánmi. Zdôrazňujú, že územný plán nemožno obchádzať, keďže zaručuje rovnaké pravidlá pre všetkých. Legalizáciou tzv. čiernych stavieb môže byť oslabená právna istota a dôvera v kľúčové inštitúcie.

Podľa novelizovanej stavebnej legislatívy, ak stavebník objektu postaveného medzi 1. januárom 1990 a 31. marcom 2024 preukáže splnenie stanovených podmienok, má stavebný úrad tzv. čiernu stavbu, teda stavbu postavenú a užívanú bez povolenia stavebného úradu, zlegalizovať.

„Vzniká tým v našom prostredí neobvyklý precedens pre majiteľov čiernych stavieb, ako sa bez negatívnych dôsledkov na samotného investora legalizujú čierne stavby,“ upozorňuje starosta Nového Mesta Matúš Čupka.

Úpravou vzniklo aj nerovné postavenie občanov

Za najväčší problém považujú starostovia fakt, že sa nemusí posudzovať priestorový súlad s reguláciou v územnom pláne. To znamená, že stavba môže byť v rozpore podmienkami verejného záujmu a tiež môže poškodzovať okolitých občanov a ich súkromný majetok.

Na dodatočné skolaudovanie stavby musí stavebník splniť už „len“ niekoľko podmienok, ktoré vo väčšine prípadov nebývajú pre vlastníkov stavby problémom. Úpravou zároveň vzniklo aj nerovné postavenie občanov, ktorí už začali konanie o dodatočnej kolaudácii podľa prechádzajúceho právneho predpisu.

„Javí sa to ako nelogické a v zásade aj nespravodlivé, aby stavebníci, ktorí sa rozhodli požiadať v minulosti o dodatočné stavebné povolenie, boli zjavne v nevýhodnejšom postavení ako tí, ktorí oň doposiaľ dobrovoľne nepožiadali,“ podotýkajú starostovia. Vyjadrujú tiež znepokojenie, že novela zákona podkopáva autoritu územného plánovania a motivuje na obchádzanie zákonných postupov.

Listom sa na ombudsmana obrátili okrem starostov Starého Mesta a Nového Mesta aj starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová, starostka Čunova Gabriela Ferenčáková, starosta Rače Michal Drotován, starosta Vrakune Martin Kuruc, starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír a starosta Lamača Igor Polakovič.