Štát otvoril cestu k nájomným bytom ďalším investorom. Od januára 2025 sa budú záujemci opäť prihlasovať
Monika Voleková Aktualizovaný projekt štátom podporovaného nájomného bývania predstavili v piatok premiér Robert Fico a minister dopravy Jozef Ráž ml. Vláda v stredu schválila dodatky k pilotným zmluvám s investičnými partnermi z Rakúska, s WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft mbH Wien a poisťovňou Kooperativa (skupina Vienna Insurance Group).
Resetom prejde aj činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá čelila kritike Najvyššieho kontrolného úradu SR. Šéf rezortu dopravy verí, že agentúra od januára 2025 sprístupní formulár pre záujemcov o tento typ nájomného bývania a štát získa prehľad o záujme obyvateľov. Musí sa stretnúť ponuka s dopytom, ak bude dostatok záujemcov, potom bude na investorovi, aby reagoval projektom, uviedol minister Ráž.
Do prieskumu sa zapojilo vyše 3-tisíc občanov
Nebude to prvýkrát, Slováci tak urobili už v januári 2023, keď agentúra zverejnila nezáväzný formulár aj so súhlasom so spracovaním osobných údajov. Otázky sa týkali napr. výšky príjmu domácnosti spolu, okresu, v ktorom chce záujemca bývať, či vlastní byt alebo či má jeho zamestnávateľ dohodu s investorom nájomného bývania. Témou ďalších otázok bolo, či je záujemca dlžníkom na dani, sociálnom zabezpečení, verejnom zdravotnom poistení a podobne.
Rezort práce pod vedením vtedajšieho ministra Milana Krajniaka uskutočnil v júli 2022 predbežný prieskum o štátom podporovanom nájomnom bývaní medzi svojimi pracovníkmi. Z oslovených 45-tisíc ľudí reagovalo na dotazník 3 044.
Najväčší dopyt bol po nájomnom bývaní v Bratislave. Na druhom mieste bolo mesto Prešov, na tretej priečke Košice, štvrtý bol Trenčín a na piatom mieste okresné mesto Spišská Nová Ves. Najväčší záujem v lete 2022 bol o 3-izbové byty, 2-izbové byty boli na druhom mieste a 4-izbové na treťom.
Šancu majú aj „menší“ investori
Podľa premiéra R. Fica boli v minulosti uzatvorené zmluvy s investormi z Rakúska bez vytvorenia podmienok na realizáciu bytov. Zdôraznil, že nejde o sociálne, ale štandardné nájomné byty, ktoré budú postavené v spolupráci štátu a súkromných investorov. Štát pomôže investorom za určitých podmienok a bude benefitovať z toho, že investori sú pripravení investovať do nájomného bytového fondu.
Zdôraznil, že program štátom podporovaného nájomného bývania nemôže byť „monopolný pre vybrané spoločnosti“. Uvedené rakúske spoločnosti majú veľkú tradíciu vo výstavbe a v spravovaní bytov. Do programu mohli pôvodne vstúpiť spoločnosti, ktoré majú pod kontrolou 10-tisíc nájomných bytov a „obrat“ cca 1 mld. eur.
Štát sa však rozhodol pre zmenu a umožnil vstup do projektu aj menším spoločnostiam. Vláda od toho očakáva príliv súkromného kapitálu, výrazný impulz pre domáci stavebný sektor a vytvorenie základu pre vznik štátneho nájomného bytového fondu. Štátom podporované nájomné bývanie má osloviť aj veľké firmy, ktoré chcú prísť na Slovensko a majú problém s mobilitou pracovnej sily.
„Pred 2 týždňami sme na vláde prijali rozhodnutie, že výrazne zmeníme kritériá na vstup investorov. Dnes sa môže uchádzať o spoluprácu so štátom každý, kto bude spravovať minimálne tisíc bytov a hodnota bude okolo 100 mil. eur,“ uviedol.
Základom pre štátny nájomný fond bude tisíc bytov
Agentúra bude viesť zoznam záujemcov o podobný typ bývania. Výhoda agentúry bude podľa premiéra v tom, že rezervuje 40 % z postavených nájomných bytov pre potreby štátu – napr. pre lekárov, učiteľov či hasičov. V prípade dvoch investorov z Rakúska je to spolu tisíc nájomných bytov pre štát. Vznikne štátny nájomný bytový fond.
Po zmene kritérií účasti pre investorov je avizovaných niekoľko veľkých investičných spoločností, povedal premiér. Nájomné byty nemusia investori priamo postaviť, môžu si nájsť hotový projekt. Musia však mať podpísanú zmluvu s agentúrou a musí ju schváliť vláda. Potom môže investor kúpiť hotový projekt a dať ho do systému štátom podporovaného nájomného bývania.
Aj zamestnávateľ môže prispieť na nájomné
Európska komisia v októbri tohto roka informovala, že DPH 5 % pre takéto nájomné bývanie nie je štátna pomoc a nie je problém, ak zamestnávateľ dá pre svojho zamestnanca príspevok na nájomné bývanie.
Ak by nájomné bez energií a vody v 3-izbovom byte v Bratislave bolo okolo 800 až 820 eur, tak zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby ho znížil na 600 eur, pre zamestnávateľa to bude výdaj bez odvodov, priblížil premiér výhodu pre zamestnávateľov. Ako príklad vhodnej lokality pre výstavbu spomenul Šurany, kde je v pláne výstavba podniku s 1 400 zamestnancami na výrobu batérií do áut.
Pre pokračovanie projektu štátom podporovaného nájomného bývania bude dôležité vyjadrenie Štatistického úradu SR, že projekt bude súčasťou štátneho dlhu, čo premiér považuje za formalitu. „Od januára je na týchto firmách, či budú kupovať hotové projekty, alebo sa pustia do výstavby bytov,“ povedal Fico.
