Staviame na súdržnosti ľudí (Profil spoločnosti Stavby mostov Slovakia, a.s.)
Stavby mostov Slovakia (SMS) sú dcérskou spoločnosťou českej firmy Stavby mostů Praha (SMP CZ, a. s.), ktorá vznikla v roku 1992 odtrhnutím od spoločnosti Stavby silnic a železnic (Závodu 2). Česká spoločnosť SMP CZ, spočiatku zameraná čisto mostársky, sa postupným etablovaním a zmenou vlastníka, ktorým sa v roku 2000 stala francúzska spoločnosť Vinci, rozšírila do oblastí energetiky, vodohospodárskych diel, tunelov a sanácií. Podobnú stratégiu plánuje v blízkej budúcnosti aj slovenská dcéra, ktorej hlavným zameraním je v súčasnosti výstavba mostov na rýchlostnej ceste R1. Rozhovor nám poskytol Ing. Luděk Borový, riaditeľ spoločnosti Stavby mostov Slovakia.
Ing. Luděk Borový
Čo bolo dôvodom na otvorenie dcérskej spoločnosti SMS na Slovensku?
Stavby mostov Slovakia vznikli pred jedenástimi rokmi a dôvodom bolo najmä vytvorenie nového trhu po rozdelení republík. Napriek tomu, že spoločnosť Stavby mostů Praha podniká na Slovensku aj prostredníctvom organizačnej zložky, na trhu treba mať domácu firmu so slovenskými zamestnancami.
Aká je organizačná štruktúra oboch spoločností? Máte niektoré oddelenia spoločné?
Organizačne sme dva samostatné subjekty. Určité pravidlá správania v spoločnosti fungujú, tie však určuje vlastník, ktorým je spoločnosť Vinci. Obe firmy sa orientujú na projektové riadenie s centrálnym nákupom.
Čo si najviac ceníte na vašej firme?
Devízou spoločnosti SMS je to, že na miestne pomery nie sme veľkou firmou, skôr firmou rodinného typu, kde sa vždy komunikuje s otvorenými dverami. Staviame na súdržnosti, lojalite a kvalite ľudí. Máme okolo sto zamestnancov, pričom v tejto chvíli je súčasťou firmy aj organizačná zložka. Najviac si ceníme rodinné zázemie a neplánujeme sa rozširovať na úkor kvality zamestnancov a kvality práce, ktorú odvádzame.
Aký bol nárast zamestnancov v priebehu posledných rokov?
Nárast bol určite prudký. Minulý rok sme začali pracovať na zákazke PPP projektu rýchlostnej cesty R1, kde sme získali veľký podiel prác na novostavbách mostných objektov. Nevyhnutné bolo presunúť časť kapacít z Českej republiky, no predovšetkým sme zamestnali ľudí z okolia. Stav sme doplnili asi o sto percent, ide však najmä o technikov a technicko-hospodárskych pracovníkov. Čo sa týka robotníckych profesií, najímame živnostníkov alebo subdodávateľské firmy.
Čomu sa v rámci svojich činností venujete najviac?
Náplňou sú predovšetkým novostavby železobetónových mostov. Konštrukčne ide o predpínané a montované mosty – letmú či nosníkovú montáž. Výrobky zaisťuje naša materská organizácia, ktorá má závod na prefabrikáty v Brandýse nad Labem a špecializuje sa na výrobu mostných segmentov a niekoľkých typov nosníkov. Takisto sa špecializujeme na sanácie a opravy najmä mostných objektov. V úzkej spolupráci s firmou Stavby mostů Praha vstupujeme aj do segmentu protihlukových stien. Robíme sklenené a odrazivé protihlukové steny na mostných objektoch, ale aj protihlukové steny v koridoroch a na cestách, ktoré sa vyrábajú z pohltivého materiálu.
Koľko percent celkovej produkcie tvoria mosty?
Asi 90 percent tvoria mostné novostavby, zvyšných 10 percent sú ďalšie činnosti, v tejto chvíli protihlukové steny, drobné opravy a úprava vodného toku v Banskej Bystrici.
Čím sa vaša firma odlišuje od iných stavebných spoločností?
Je to spomínaná veľkosť firmy, ale výrazná odlišnosť je aj v tom, že sa v Česku aj na Slovensku snažíme vychovávať vlastných ľudí už od strednej a vysokej školy. Máme svoje technické skupiny a pracujeme na vývoji – či už v oblasti železobetónu, alebo technológie montovania podpernej a oceľovej konštrukcie. Veľmi intenzívne spolupracujeme so skúšobnými ústavmi a školami, najmä s ČVUT v Prahe a Kloknerovým ústavom, keďže výrobňa sa nachádza v Českej republike. O podobných aktivitách však uvažujeme aj na Slovensku. Venujeme sa inováciám v oblasti prefabrikácie a chceme sa uchytiť aj s predajom.
Na montáže nosníkov, respektíve na dočasné podopretie pri betonáži nosnej konštrukcie sme vyvinuli vlastný typ podpornej konštrukcie. Okrem toho vyvíjame veľa vecí z oceliarskej oblasti – nové nitované konštrukcie atď. Naši ľudia sa na Slovensku aj v Česku etablujú pri tvorbe nových noriem, prípadne TKP.
Môžu sa potom študenti vo vašej firme zamestnať?
V minulosti som bol účastníkom programu mentoringu, kde si študenti prvého alebo druhého ročníka VŠ vybrali niekoho z ponúkaných mentorov, teda pracovníkov väčších stavebných firiem, a dohodli si s ním ročný program – návštevy stavby, brigádne činnosti, tému diplomovej práce. Ak sa to podarí – a úspešnosť je podľa mojich skúseností 20 percent – tento študent nastúpi po skončení štúdia do firmy ako hotový človek, pretože sa už oboznámil s prostredím. Tento program stále prebieha na ČVUT v Prahe.
Trochu inou formou plánujeme rozbehnúť takýto program aj v spolupráci so slovenskými vysokými školami. Napriek tomu, že momentálne máme priveľa práce, vnímame to ako dôležitú vec, ktorú by sme radi dotiahli do zdarného konca. Bez kvalitných ľudí je totiž ohrozená životnosť firmy.
Ako sa staráte o svojich zamestnancov?
Sú to bežné veci, napríklad príspevok na stravovanie, penzijné pripoistenie či rôzne športové aktivity, ale poskytujeme im aj jazykové kurzy a podnikové vzdelávanie – interné a externé kurzy či postgraduálne štúdium. Pre niektorých je zabezpečená kvalitnejšia lekárska starostlivosť a exkurzie v zahraničí.
Všetky sily momentálne upriamujete na rozpracovaný projekt PPP. Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Najbližší cieľ je úspešne dokončiť práce na rýchlostnej ceste R1 v požadovanej kvalite a reálnom čase. Okrem toho je to určite stabilizácia firmy z hľadiska zamestnancov. Dbáme na sociálnu politiku, ako aj ochranu zdravia pri práci. Pokračovať budeme v trende výstavby nových mostných objektov, no nechceme opustiť ani oblasť sanácií a rekonštrukcií. Najdôležitejší krok nás čaká pri získavaní nových zákaziek v železničných koridoroch, v oblasti vodohospodárskych stavieb a následne energetických stavieb. Toto sú dlhodobé ciele, na ktorých intenzívne pracujeme. Stratégia firmy je jasná a nejde o to stoj čo stoj objemovo rásť, skôr stabilizovať ročné výkony a zisky.
Na ktorých objektoch rýchlostnej cesty R1 vás môžeme vidieť?
Pracujeme na druhom a štvrtom úseku. Na druhom úseku Selenec – Beladice realizujeme niekoľko mostných objektov, z najzaujímavejších spomeniem objekt 203 – letmá montáž, segmentová technológia, objekt 202 – monolit na výsuvnej skruži a objekty 204 a 212, čo sú nosníkové mosty so spriahnutou železobetónovou doskou. Doplnené to je množstvom menších objektov – rámovými konštrukciami, menším nosníkovým objektom, doskovými alebo trámovými monolitickými konštrukciami. Napriek krátkym termínom sa nám zatiaľ darí plniť práce v dobrej kvalite.
Čo sa týka štvrtého úseku, severného obchvatu Banskej Bystrice, tu sú kvalitatívne požiadavky rovnaké, ale termíny o niečo voľnejšie. Nie je daný termín jednotného sprevádzkovania, ale jednotlivé objekty sa prevádzkujú postupne. Súvisí to s tým, že obchvat zasahuje do dvoch veľkých križovatiek, na ktorých sa musí vzhľadom na postup výstavby a ich organizáciu prekladať aj existujúca komunikácia. Technologicky zabezpečujeme na tomto úseku železobetónové konštrukcie na pevných skružiach a nosníkové mosty. Zaujímavosťou je, že obe križovatky sa nachádzajú na veľmi malom priestore, pričom v každej rastie desať mostov. Rôzne sa prelínajú, preto je tento úsek náročnejší na samostatnú organizáciu výstavby.
Ako vnímate tieto pracovné skúsenosti?
Práca na PPP projekte je pre nás celkom nová záležitosť a, samozrejme, aj prístup investora k zákazke je úplne iný, ako býva prístup Národnej diaľničnej spoločnosti a Ředitelství silnic a dálnic. Boli sme zvyknutí pracovať podľa všeobecných obchodných podmienok, respektíve podľa FIDIC-u, čo teraz neplatí. Riadime sa špeciálnymi dodacími podmienkami – rozličnými typmi nariadení a dokumentov od projektového manuálu až po kvalitatívne manuály a podobne. Človek musí trochu inak premýšľať, iný je spôsob dokladovania materiálov, iné sú termíny aj požiadavky na kvalitu. Vo finále musí byť kvalita výraznejšia ako na iných stavbách z dôvodu 30-ročného prevádzkovania stavby koncesionárom.
Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová
FOTO: Stavby mostov Slovakia
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
