image 73004 25 v1
Galรฉria(5)

Struฤnรก histรณria ฤasu Jรกna M. Bahnu

โ€žSom architekt, ktorรฝ si nepestoval vlastnรฝ ลกtรฝl,โ€œ hovorรญ architekt Jรกn M. Bahna, ktorรฝ aj do รบvodu svojich memoรกrov s nรกzvom Tak beลพal ฤas napรญsal, ลพe kaลพdรฉ desaลฅroฤie jeho ลพivota a tvorby je nieฤรญm charakteristickรฉ. Aj preto bola zรกkladnรก motivรกcia nรกลกho rozhovoru jasnรก โ€“ ฤo bolo ich obsahom?

VILA LINEA2
LETISKO VLADNY SALONIK
Jan Bahna2
007 70 OD Ruzinov02

รšstrednou tรฉmou knihy spomienok je ฤas. Ako by ste ho pri pohฤพade spรคลฅ rozdelili?
Pol tvorivรฉho obdobia som strรกvil v minulom reลพime a pol zase v novom. Tento druhรฝ spoloฤenskรฝ systรฉm vลกak priniesol pre nรกs jednu vรฝhodu โ€“ veฤพa vecรญ z papiera sa aj realizovalo, a to pomerne rรฝchlo a zvรคฤลกa kvalitne. To bol zรกsadnรฝ rozdiel medzi dvomi epochami.

ฤŒasto sa tvrdรญ, ลพe v minulosti mala architektรบra v spoloฤnosti lepลกie postavenie. Bolo to naozaj tak?
Socializmus bol idealistickรฝ systรฉm, ktorรฝ zahล•ลˆal aj architektรบru. Pravda, v popredรญ boli len architekti, ktorรญ sa vypracovali a dostali v tomto systรฉme ลกancu. Tie boli iba na ลกpiฤkovรฝch stavbรกch, ลพiaฤพ, ลกtandard bol stavebne kvalitatรญvne niลพลกรญ. Devรคลฅdesiate roky priniesli zase realizaฤnรฝ oลกiaฤพ a takmer vลกetky zรกkazky, ktorรฉ sme dostรกvali, sa aj realizovali a doslova trhali zo stola. Od projekcie po realizรกciu Obchodnรฉho domu Ruลพinov ฤi Domu odievania preลกlo aj desaลฅ rokov. VรšB-ku z 90. rokov sme vyprojektovali a aj postavili za tri roky, hoci je 3- aลพ 4-krรกt vรคฤลกia. Stavebnรฉ firmy boli v minulosti technologicky poddimenzovanรฉ. Keฤ sme naprรญklad v Ruลพinove betรณnovali schodiskรก, trvalo to dva roky. Ich likvidรกcia ลพrรกฤom betรณnu zabrala iba 2 tรฝลพdne.

V autobiografickรฝch spomienkach sa veฤพa spomรญnajรบ podstatnรฉ stretnutia s architektรบrou. Prvรฉ bolo v roku 1964…
รno, vtedy som zaฤal hlbลกie vnรญmaลฅ architektรบru. Ja som uลพ ลกtudoval od roku 1961, ale to bola viac โ€žstavรกrinaโ€œ, takลพe s architektรบrou sme zaฤali ลพiลฅ tak po roku 1964. Technika mi dala len to zรกkladnรฉ, a keby som nรกsledne neลกiel na Vysokรบ ลกkolu vรฝtvarnรฝch umenรญ, povaลพoval by som to za nedostatoฤnรฉ. V 60. rokoch boli pedagรณgovia vo vลกeobecnosti eลกte dosลฅ nerozhฤพadenรญ, ale bolo tam aj zopรกr skรบsenejลกรญch profesorov, ktorรญ nรกm otvorili obzory.

Tu spomeniem docenta Vojtecha Vilhana, s ktorรฝm ste sa stretli prรกve na vรฝtvarnej Akadรฉmii. ฤŒo ste si od neho odniesli?
Vojtech Vilhan mal v 60. rokoch ลกpiฤkovรฉ obdobie. Prรกve priลกiel z Montrealu โ€“ Expo, kde bol pol roka, veฤพa cestoval, podieฤพal sa na nรกvrhoch svetovรฝch vรฝstav aj vรฝstavnรฝch ฤinnostiach obchodnej komory. Bol to veฤพmi demokratickรฝ, otvorenรฝ ฤlovek, a tak sme si povahovo sadli. Samozrejme, aj medzi nami boli rozdiely v nรกzoroch โ€“ veฤ bol medzi nami takmer dvadsaลฅ roฤnรฝ rozdiel, ale vลพdy sa ich podarilo prekonaลฅ. Aลพ neskรดr, keฤ v roku 1988 predฤasne zomrel, som si uvedomil, ako mi chรฝba.

Bol to prรกve on, kto vรกs odporuฤil architektovi Ivanovi Matuลกรญkovi do ล PรšO (ล tรกtny projektovรฝ รบstav obchodu) a ocitli ste sa v legendรกrnom โ€žateliรฉri v podkrovรญโ€œ. Preฤo prรกve tam?
Prรกve sa tam spracovรกval veฤพkรฝ projekt Obchodnej ulice a vลกetci sme boli naลˆ โ€žnaลพhavenรญโ€œ. Matuลกรญk si k sebe vyberal ฤพudรญ a podarilo sa mu vytvoriลฅ kvalitnรฝ tรญm. ลฝiaฤพ, prรกca postupne upadala, aลพ sa ukรกzala ako nereรกlna. Nรกลก tรญm vลกak zostal. Rozpadol sa aลพ koncom 80. rokov, keฤ robota uลพ nebola takรก atraktรญvna a nebolo jej veฤพa. Nuลพ a medzi mladรฝmi ฤพuฤmi je vลพdy vรคฤลกia rivalita a konkurencia, zaฤnรบ autorskรฉ problรฉmy a kaลพdรฝ sa snaลพรญ dokรกzaลฅ, kto je vรคฤลกรญ gรฉnius.

Tomu sa vลกak asi nedรก vyvarovaลฅ. Aj vy ste sa osamostatnili?
Tieลพ to povaลพujem za prirodzenรฝ stav a pochopil som, ลพe v kaลพdom ateliรฉri prebieha vรฝmena. Sรบ ฤพudia, ktorรญ sรบ kompatibilnรญ a sรบ ochotnรญ spolupracovaลฅ a potom zase takรญ, u ktorรฝch prevรกลพi ego a chcรบ byลฅ vedรบcimi. Ostatne, udialo sa to aj v mojom Ateliรฉri architektรบry a okolo roku 2000 sa viacerรญ ฤlenovia osamostatnili. Niektorรญ vลกak pochopili, ลพe zabezpeฤiลฅ plynulรฝ prรญsun prรกce nie je aลพ takรฉ jednoduchรฉ. Keฤ po roku 2008 nastalo obdobie krรญzy, zaฤala sa utlmovaลฅ prรกca aj v naลกom ateliรฉri.

Ako vyzerรก jeho sรบฤasnosลฅ?
Uลพ len dokonฤujeme veci z predchรกdzajรบceho obdobia a ateliรฉr doznieva. Mรกm rozbehnutรฉ aj niektorรฉ projekฤnรฉ veci, ale priznรกm sa, uลพ ma sรบฤasnรฉ projektovanie v rรกmci vรฝberovรฝch konanรญ prรญliลก nebavรญ. V 90. rokoch to bolo podstatne jednoduchลกie โ€“ boli sme zvyknutรญ robiลฅ s firmami, s ktorรฝmi sme to mali odskรบลกanรฉ. Vtedy to eลกte nikto korupฤne neprehรกลˆal, teraz je ale korupcia eลกte vรคฤลกia a zloลพitejลกia, takลพe robรญ sa horลกie a ลฅaลพลกie.

Vila Linea v Bratislave bol ako jediný rodinný dom zo Slovenska publikovaný vo Phaidon World Atlase Architektúry v Londýne.

Dom ako malรฉ mesto โ€“ interiรฉr obchodnรฉho dom Ruลพinov patril k najvรฝraznejลกรญm prejavom postmoderny na Slovensku. Dnes z neho zostala uลพ len ลพelezobetรณnovรก konลกtrukcia s nejasnรฝm osudom.

Vrรกลฅme sa eลกte do 80. rokov, ktorรฉ boli pre vรกs kฤพรบฤovรฉ. Ako ste na Slovensko prepaลกovali postmodernu?
Zaฤiatkom tejto dekรกdy sme uลพ ฤosi mali za sebou a intenzรญvne sme ลกtudovali aktuรกlne dianie. Architektรบra sa ocitla v krรญze moderny a nastupovali prรบdy, ktorรฉ ju kritizovali (brutalizmus, ลกtrukturalizmus), neskรดr priลกli nรกrodnรฉ prรญspevky (Dรกnsko, Japonsko), pokraฤovalo to cez hi-tech a viedlo aลพ k oฤareniu histรณriou. V roku 1980 sa mi podarilo dostaลฅ na Bienรกle architektรบry v Benรกtkach, ktorรฉ bolo v znamenรญ postmoderny najmรค americkej architektรบry. Tรบ reprezentovali pre nรกs vtedy relatรญvne neznรกmi autori, priฤom z Eurรณpy tam boli len dvaja, traja architekti z vรคฤลกรญch krajรญn. Vรฝstava bola fantasticky prezentovanรก a pre nรกs znamenala posvรคtenie. V roku 1984 sme sa poฤas stretnutรญ stredoeurรณpskych architektov na Spiลกskej Kapitule dozvedeli, ลพe naลกa generรกcia sa tรฝmito podnetmi vรฝrazne zaoberรก aj v susednรฝch krajinรกch, a tak sa v lete 1984 otvoril Obchodnรฝ dom Ruลพinov a na jeseลˆ toho istรฉho roku sme dokonฤili interiรฉr banky v ฤŒadci. V tom obdobรญ nemali ani ฤŒesi takรฉto realizรกcie. Cรญtili sme sa ako krรกli a boli sme v naลกom prostredรญ veฤพmi aktuรกlni. Dokonca nรกs vybral Zvรคz aj na Svetovรฉ bienรกle architektรบry v Sofii. Idylka vลกak trvala len dva roky a potom sme sa zaฤali pรฝtaลฅ: ฤo ฤalej? Vรฝvoj nezastavรญลก.

Vy ste vลกak neboli len praktizujรบcim architektom, ale o aktuรกlnej architektรบre ste informovali aj prostrednรญctvom vaลกich ฤlรกnkov v odbornรฝch ฤasopisoch. Bola to sรบฤasลฅ vรกลกho uvaลพovania?
Iลกlo a stรกle ide o prirodzenรฉ uvedomenie si aktuรกlneho diania. Keby som len kreslil, tak by som bol projektantom. Architektonickรบ nadstavbu robรญ uvaลพovanie a formulovanie filozofie tvorby.

K publikaฤnej ฤinnosti ฤasom pribudla aj pedagogickรก aktivita.
Nikdy som nebol pedagรณgom, ale po Neลพnej revolรบcii nรกs ลกtudenti pozvali na Vysokรบ ลกkolu vรฝtvarnรฝch umenรญ. ล tรบdium sme postavili na vรฝchove architektov, ktorรญ by boli schopnรญ doviesลฅ projekt do ลกtรกdia realizรกcie. Zadania smerovali k skutoฤnej architektรบre, neboli to uลพ len interiรฉrovรฉ ลกtรบdie. ล tudenti vลกak k nรกm uลพ chodili aj do ateliรฉru ล PรšO, ktorรฝ sme poฤas osemdesiatych rokov profilovali ako otvorenรฝ ateliรฉr…

Obchodnรฝ dom Ruลพinov sa stal vlajkovou loฤou slovenskej postmodernej architektรบry. ฤŒo zaลพรญva autor, keฤ mu zniฤia jeho projekt?
Je to znechucujรบci pocit, lebo som poznal aj investora, ktorรฝ obchodnรฝ dom kรบpil aj s pozemkom. Dostal sa k nemu โ€žpokรบtneโ€œ eลกte za Duckรฉho ฤias a jeho predstavy boli naozaj nafรบknutรฉ. Chcel tam maลฅ aลพ 300 butikov. Svoje predstavy vลกak tak prehnal, ลพe od bรกnk nedostal รบvery. Nรกลก projekt rekonลกtrukcie teda skonฤil a odvtedy je tam vลกetko spustnutรฉ. Bol som rรกd, ลพe som z toho vycรบval s ฤistรฝm ลกtรญtom a ako-tak zaplatenรฝmi finanฤnรฝmi poลพiadavkami. Podobne obiลกiel aj spolupracujรบci ฤeskรฝ architekt Petr Franta, s ktorรฝm sa vลกak novรฝ majiteฤพ vyrovnal aลพ o dva roky neskรดr.

Nemohli ste protestovaลฅ?
ลฝiaฤพ, prรกvne to neลกlo, lebo mal dobre naformulovanรบ zmluvu. Teraz s nรญm uลพ vรดbec nekomunikujeme a ani spoloฤnosลฅ, ฤi samosprรกva s nรญm nedokรกลพe pohnรบลฅ. Pri Ruลพinove som sa vลกak sklamal najmรค v zistenรญ, ลพe architektรบra nie je veฤnรก. Voฤพakedy som si myslel, ลพe keฤ to vybetรณnujeme, tak nรกm to uลพ nikto nezoberie. Nie je to pravda, eลกte aj kniha je azda trvรกcnejลกia. Voฤพakedy mali klasickรฉ budovy svoje opodstatnenie, dnes sรบ ลพivotnรฉ cykly budov oveฤพa kratลกie. V tomto kontexte je zaujรญmavรฉ sledovaลฅ aj vรฝvoj obchodnรฝch ulรญc โ€“ niektorรฉ sรบ รบspeลกnรฉ, no po desiatich rokoch sa to menรญ. Ostatne, aj vo Viedni niektorรฉ obchodnรฉ ulice krachujรบ a inรฉ prekvitajรบ.

Museli ste รญsลฅ pri projektovanรญ aj do tvorivรฝch kompromisov? Ako sa vรกm ich podarilo zdolรกvaลฅ?
To je vรคฤลกinou vec komunikรกcie a skรบsenostรญ, ktorรฉ ste nadobudli ฤasom. Urฤite k nejakรฝm kompromisom vลพdy prichรกdza, len nemรดลพu byลฅ zรกsadnรฉho charakteru. V rรกmci procesu realizรกcie ฤasto prinesรบ aj klady.

Viem, ลพe ste poฤas stavebnรฉho boomu boli dosลฅ skeptickรฝ pri jeho nekontrolovanom vรฝvoji. Ako sa to odrazilo na architektรบre Bratislavy?
Je v dosลฅ zlom stave, pretoลพe Bratislava preลกla obrovskรฝmi premenami. Zmenila sa jej kultรบrno-politickรก i spoloฤenskรก situรกcia, stala sa centrom stredoeurรณpskeho regiรณnu. Bratislava nebola pripravenรก na vstup do Eurรณpskej รบnie a najmรค infraลกtruktรบra nebola vybudovanรก pre fungujรบce mesto. Voฤพakedy v ลˆom bolo zopรกr รกut, dnes ich je neรบrekom. Nefunguje ลพelezniฤnรก stanica, obchvaty, veฤพa vecรญ je nedorieลกenรฝch. Nedรกvno som v Lidovkรกch ฤรญtal ฤlรกnok, ฤi majรบ vลกetci ฤพudia prรกvo vchรกdzaลฅ do centra mesta autom. Za Forda bolo auto v kaลพdej rodine prejavom demokracie, dnes sa pรฝtame, ฤi je demokratickรฉ, aby ฤพudia mohli chodiลฅ do stredu mesta? Aj za cenu niฤenia ลพivotnรฉho prostredia. Ktovie, moลพno nรกs tento zรกkaz ฤakรก, podobne, ako niektorรฉ ฤalลกie mestรก.

ฤŒo sa dรก urobiลฅ pri zlepลกenรญ obrazu Bratislavy?
Bratislava by potrebovala vรญziu a novรฝ รบzemnรฝ plรกn โ€“ musรญ byลฅ vลกak koncepฤnรฝ, a nielen plรกtanรญm toho pรดvodnรฉho. Keby existoval, Petrลพalka by nikdy neลกla tak asymetricky hlboko na juh, ale vyvรญjala by sa popri Dunaji. Teraz by sa to malo uzatvoriลฅ ลกtvrtรฝm kvadrantom a mesto by sa malo skompaktniลฅ. Aj keฤ sa voฤพnรฉ miesta vnรบtri mesta pomaly zastavujรบ, pre investorov to nie je tak vรฝhodnรฉ, ako stavaลฅ na voฤพnej lรบke. Takลพe Bratislava pรดsobรญ stรกle ako deลกtruovanรฉ mesto, ktorรฉ zasiahla vojna a moderna.

ฤŒo mestu eลกte chรฝba?
Naprรญklad vnรบtromestskรฉ obchodnรฉ centrรก, akรฝm je naprรญklad v ลฝiline obchodnรฝ dom Mirage. Aj keฤ ten je v mierke prรญliลก veฤพkรฝ, v princรญpe je to mestskรฉ centrum. Podobne Liberec mรก takรฉto centrรก. Naprรญklad celรก Obchodnรก ulica by mohla byลฅ poprepรกjanรก a rieลกenรก ako obchodnรฉ centrum. Tรฝm by to bolo kompaktnรฉ a mohla by fungovaลฅ mestskรก doprava. Len nikto nevie daลฅ dokopy majetkovo-prรกvne vzลฅahy. Kaลพdรก parcelka mรก inรฉho majiteฤพa a kaลพdรฝ si na Obchodnej postavil nejakรฝ malรฝ obchodรญk. Jednoduchลกie je postaviลฅ prรกzdne Bory, ktorรฉ zaberรบ a zabetรณnujรบ obrovskรฉ plochy.

 Dom ako malé mesto – interiér obchodného dom Ruลพinov patril k najvýraznejším prejavom postmoderny na Slovensku. Dnes z neho zostala uลพ len ลพelezobetónová konštrukcia s nejasným osudom.

Vila Linea v Bratislave bol ako jedinรฝ rodinnรฝ dom zo Slovenska publikovanรฝ vo Phaidon World Atlase Architektรบry v Londรฝne.

A dunajskรฉ nรกbreลพie?
Eurovea je v poriadku, ale na nรกbreลพรญ nastal precedens s vรฝลกkovรฝmi veลพiakmi. Povolilo sa to pri River Parku, ktorรฝ vytvoril hradbu medzi riekou a hradom. Takisto pripravovanรฝ Zuckermandel je o veฤพkรฝch rozmeroch, ktorรฉ nie sรบ prรญliลก vhodnรฉ. Teraz hrozรญ, ลพe hrad bude รบplne izolovanรฝ a zdola bude zle viditeฤพnรฝ. Nedorieลกenรฉ je aj celรฉ hradnรฉ nรกvrลกie. Pri vstupe do hradu pred parlamentom stojรญ ฤasto aj 15 autobusov na ploche, ktorรฉ sa volรก Nรกmestie Alexandra Dubฤeka โ€“ ale kde je tam nรกmestie? Je to chyba architektov, pamiatkarov, celej spoloฤnosti. Keby existovala koncepcia hradnรฉho kopca, ukรกzalo by sa, ฤi tam vรดbec treba toฤพko garรกลพรญ. Autobusy predsa mรดลพu zostaลฅ dole a ฤพudia sa mohli hore vyvรกลพaลฅ atraktรญvnymi lanovkami, zubaฤkami, ฤi eskalรกtormi. Veฤ vzลฅah Dunaj โ€“ hrad je รบplne primรกrny. Navyลกe, na hrade sa naลกli veฤพmi vzรกcne vykopรกvky stredoeurรณpskeho rozmeru a tรฝm sa hradnรฉ bralo stalo identifikaฤnรฝm bodom Slovenska. Naลกi krรกtkodobรญ politici to ลฅaลพko znรกลกajรบ, ale o vlastnรบ kultรบru sa verejnosลฅ musรญ zaujรญmaลฅ.

Vyvรญja sa dostatoฤne veฤพkรฝ spoloฤenskรฝ tlak na jej zachovanie?
Myslรญm, ลพe je to pomerne malรฝ tlak, navyลกe, vplyvnรญ ฤพudia sรบ finanฤne silnรญ a veฤพmi pragmaticky zaloลพenรญ. Na kultรบrno-historickรฉ povedomie sa tak zabรบda a nerozvรญja ฤalej. Keby sa urobil poลพadovanรฝ koncept celรฉho hradnรฉho vrchu, tak pred hradom dnes nestojรญ chudobnรก socha Svรคtopluka a neviedli by sa debaty, kde mรก stรกลฅ sรบsoลกie Cyrila a Metoda. ฤŒasto hovorรญm, ลพe sme najmladลกรญ ลกtรกtotvornรฝ nรกrod Eurรณpy. Prvรญ urbanisti vyลกli u nรกs zo ลกkoly v roku 1952, v ฤasoch socialistickรฉho realizmu. Maฤarom tieลพ trvalo 100 rokov (1820 โ€“ 1920), pokiaฤพ sa nauฤili, ฤo je vlastne nรกrod a hlavnรฉ mesto. A to mali za sebou veฤพkรฉ Uhorsko s 20 miliรณnmi obyvateฤพov.

Je dรดleลพitรฉ, aby mal architekt svoj vlastnรฝ ลกtรฝl?
Som architekt, ktorรฝ si nepestoval vlastnรฝ ลกtรฝl โ€“ pribliลพne kaลพdรฉ desaลฅroฤie som inรฝ. V 60. rokoch sme obdivovali Archigram, v 70. rokoch technicistickรฉ prรบdy, v 80. rokoch sme sa dopracovali k prehodnocovaniu histรณrie, potom sme sa zaฤali zaoberaลฅ pamiatkami z medzivojnovรฉho obdobia a od nich sme sa dostali k individualistickej moderne a k jej modifikรกciรกm. Vลพdy som skรดr uprednostลˆoval reakcie na aktuรกlne impulzy. Paralelne s modernistickou vilou Linea som naprรญklad robil rekonลกtrukciu eklektickรฉho zรกmoฤku v bratislavskom Horskom parku. Mne sa to teda navzรกjom nevyluฤuje… Ktovie, moลพno vลกak niekto rozpoznรก princรญpy, ktorรฉ som sa snaลพil zachovรกvaลฅ pri kaลพdom projekte.

Ste teda zรกstancom rozmanitosti?
Urฤite, je to oveฤพa dobrodruลพnejลกie a prinรกลกa to mnoลพstvo impulzov. Aj preto som dosลฅ sklamanรฝ z naลกej sรบฤasnej architektรบry, pri ktorej zaลพรญvam mรกlo pozitรญvnych prekvapenรญ. O rozmanitosti ลกtรฝlov, akรบ majรบ naprรญklad anglickรฉ domy z 19. storoฤia, mรดลพeme u nรกs len snรญvaลฅ. Nedรกvno beลพala v Nemecku vรฝstava o expresionistickej moderne. My takรฉ nieฤo skoro nemรกme. Rozmanitosลฅ mi prinรกลกali aj rekonลกtrukcie, pri ktorรฝch chceme pochopiลฅ obdobie vzniku danรฉho objektu a dokonca sa ho snaลพรญme urobiลฅ eลกte ฤistejลกรญm ako bol.

Preฤo?
Pretoลพe ฤasto boli objekty uลพ viackrรกt dostavovanรฉ a nadstavovanรฉ. Snaลพรญm sa vystihnรบลฅ podstatu a pridaลฅ svoj tvorivรฝ vklad.

Existuje vรดbec v sรบฤasnej architektรบre prevlรกdajรบci ลกtรฝl?
Moลพno by sa dali vypozorovaลฅ urฤitรฉ trendy, ale prรกve individualita a hฤพadanie sรบ pre sรบฤasnosลฅ dosลฅ charakteristickรฉ. Prรกve benรกtske bienรกle sรบ tรฝmto hฤพadanรญm typickรฉ, priฤom niekedy idรบ aลพ mimo architektรบry. Ak by som sa mal vrรกtiลฅ domov, veฤพkรฝ problรฉm je aj v prรญprave ลกtudentov pre ลพivot. Situรกcia s pracovnรฝmi prรญleลพitosลฅami je dosลฅ zloลพitรก โ€“ nie je ich toฤพko a naลกe ateliรฉry sรบ pomaly len servisom zahraniฤnรฝm investรญciรกm. Mladรฝm architektom to sลฅaลพuje situรกciu, a aj preto ich toฤพko, a najmรค tรฝch talentovanejลกรญch, odchรกdza do zahraniฤia.

Ktorรบ svoju architektรบru povaลพujete za najvydarenejลกiu aj v oblรบku ฤasu?
V kaลพdom desaลฅroฤรญ je ฤosi pre mลˆa vรฝnimoฤnรฉ. Z toho prvรฉho by som asi spomenul Vlรกdny salรณnik v starej budove bratislavskรฉho letiska, ktorรฝ v sรบฤasnosti zaลพรญva renesanciu. To je reรกlna spomienka na spoluprรกcu s Vojtechom Vilhanom, lebo ล BฤŒS banku v ลฝiline nรกm uลพ zlikvidovali. Dobrรฉ zรกลพitky mรกm aj z realizรกcie banky v ฤŒadci v prvej polovici 80. rokov. ฤฝudia z Kysรบc s bankรกrom Jozefom Mudrรญkom chceli ukรกzaลฅ, ลพe aj mimo centra sa dรก postaviลฅ nieฤo mimoriadne. Veฤพmi dobrรก partia bankรกrov sa ziลกla aj o desaลฅroฤie neskรดr pri stavbe centrรกly VรšB v Bratislave, ktorรบ som projektoval so ลกikovnรฝmi kolegami z ateliรฉru โ€“ M. Jurรกnim, I. Palฤom a ฤฝ. Zรกvodnรฝm. Z tรฝch novลกรญch realizรกciรญ rรกd spomรญnam na rekonลกtrukciu levickej synagรณgy, ku ktorej by som eลกte chcel dotiahnuลฅ aj ลกkolu a kultรบrne centrum, aby bolo vidieลฅ vzorovรฝ komplex zachovanรฉho ลพidovskรฉho kultรบrneho centra. No a potom je tu Vila Linea, ktorรก bola publikovanรก vo Svetovom atlase architektรบry Phaidon v Londรฝne. Mala zaujรญmavรฝ priebeh s ambiciรณznym investorom. Bol veฤพmi nรกroฤnรฝ na realizรกtorov a aj nรกs tlaฤil do nรกroฤnรฝch ฤasovรฝch termรญnov, ale vรฝsledky sa prejavili. Vila patrรญ k realizรกciรกm, s majiteฤพmi ktorรฝch sa dodnes stretรกvam a som rรกd, keฤ vidรญm, ลพe dom funguje a jej obyvatelia sรบ spokojnรญ.

S Galรฉriou Jaromรญra Frรกgnera v Prahe ste spolupracovali na koncepcii putovnej vรฝstavy a katalรณgu venovanรฉmu vinรกrskej architektรบre v strednej Eurรณpe. Ako ste sa dostali k vinรกrstvu?
Pochรกdzam z Pukanca, priฤom jedna z prvรฝch fotografiรญ v katalรณgu pochรกdza z mojej vinice, ktorรบ som nedรกvno kรบpil od sesternice. Bol to mรดj sen maลฅ tam akรบsi veลพu zo slonoviny a pri pohฤพade na nรกdhernรบ krajinu premรฝลกฤพaลฅ o ลพivote a ฤase. Ktovie, moลพno z neฤalekรฉho Sitna nรกs prรญdu sitnianski rytieri oslobodiลฅ od zlรฉho. Mรกm rรกd atraktรญvne vinรกrske krajiny, a preto som bol predvlani v Chile a tento rok by som mal รญsลฅ do Kapskรฉho mesta na koniec Afriky.

Akรฉ hrozno pestujete?
S manลพelkou vyrobรญme roฤne tak 100 litrov Irsaiu, 100 litrov Burgundskรฉho a aj Merlot. Prรกcu vo vinohrade mi vลกak zastreลกujรบ aj moji dvaja bratia, ktorรญ tam bรฝvajรบ. Navyลกe, jeden mรดj synovec mรก vinocentrum v Jure pri Bratislave a druhรฝ zase v Banskej ล tiavnici.

A na zรกver โ€“ ฤo vรกm architektรบra dala a ฤo vzala?
Dala mi nadhฤพad pri vnรญmanรญ ลพivota. Architektรบra je disciplรญna, pri ktorej sa nedรก zbaviลฅ architektonickรฉho videnia sveta. ฤŒlovek je stรกle obkolesenรฝ nรกdhernou krajinou, mestami, zรกhradami, snaลพรญm sa na to reagovaลฅ, prรญpadne o tom pรญsaลฅ. A vzala mi ฤas, ktorรฝ som mohol v ฤasoch naลกej najvรคฤลกej konjunktรบry venovaลฅ rodine. Teraz sa trochu viac venujem piatim vnรบฤatรกm, ktorรฉ majรบ medzi 2 โ€“ 6 rokmi. Vychutnรกvam si to, ฤo som moลพno nezaลพรญval s vlastnรฝmi deลฅmi.

Na vlรกdnom salรณniku v starej budove letiska spolupracoval Jรกn M. Bahna eลกte s Vojtechom Vilhanom.

JรN M. BAHNA (nar. 1944, Pukanec)

Architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej ลกkole vรฝtvarnรฝch umenรญ v Bratislave. Vyลกtudoval architektรบru na SVล T v roku 1967 a Vล VU v roku 1970 v Bratislave. V rokoch 1971 โ€“ 1988 bol ฤlenom โ€ž legendรกrnehoโ€œ ateliรฉru v podkrovรญ ล PรšO. V obdobรญ od 1971 do 1979 spolupracoval so svojรญm profesorom Vojtechom Vilhanom. Z ich spoluprรกce vznikol vlรกdny salรณnik a interiรฉry hรกl letiska v Bratislave i interiรฉry banky v ลฝiline. Postupne sa vypracoval na vedรบcu osobnosลฅ svojej generรกcie. V osemdesiatych rokoch realizoval viacerรฉ obchodnรฉ domy v Bratislave i interiรฉr banky v ฤŒadci. Po roku 1990 zaloลพil vlastnรฝ AA Ateliรฉr Architektรบry. V priebehu dvoch desaลฅroฤรญ realizoval viacerรฉ vรฝznamnรฉ bankovรฉ budovy, Centrรกlu VรšB, ฤŒSOB, nadstavbu Vysokej ลกkoly vรฝtvarnรฝch umenรญ, Evanjelickรบ bohosloveckรบ fakultu. Rekonลกtruoval Univerzitnรบ kniลพnicu, synagรณgu v Leviciach i Tvaroลพkovu Mestskรบ sporiteฤพลˆu. V roku 1990 nastรบpil na Vล VU na zรกklade konkurzu a viedol ako profesor majstrovskรฝ ateliรฉr architektรบry III. do roku 2012. V jeho ateliรฉri absolvovalo ลกtรบdium 69 absolventov. ล esลฅ rokov bol prezidentom a neskรดr viceprezidentom Spolku architektov Slovenska. Okrem inรฝch je nositeฤพom Ceny Duลกana Jurkoviฤa za Centrรกlu VรšB, Ceny J. Satinskรฉho za prรญnos k rekonลกtrukciรกm Bratislavy, osobnosลฅ architektรบry a stavebnรญctva ASB a Ceny Emila Belluลกa za celoลพivotnรฉ dielo pre rok 2014. Realizoval viacerรฉ vily nad Bratislavou. ลฝije v Horskom parku. Jeho Vila Linea na Novosvetskej ulici bola publikovanรก vo Svetovom atlase architektรบry Phaidon v Londรฝne a nominovanรก na Cenu Eรš.

text: ฤฝudovรญt Petrรกnsky

foto: Dano Veselskรฝ

ฤŒlรกnok bol zverejnenรฝ v ฤasopise ASB.

Najฤรญtanejลกie