Tip na výstavu: Skupina Memphis oslavuje 40 rokov gýča a elegancie

Až do januára 2022 je v priestoroch galérie Vitra Design Museum v nemeckom meste Weil am Rhein nainštalovaná výstava Memphis: 40 rokov gýča a elegancie.

Skupina Memphis je jedným z najoriginálnejších úkazov, ktoré sa v posledných desaťročiach vo svete dizajnu objavili. Vznikla na prelome rokov 1980 – 1981, keď sa okolo talianskeho architekta a dizajnéra Ettora Sottsassa zišlo niekoľko mladých dizajnérov, ktorí sa chceli oslobodiť od dogiem funkcionalizmu a priemyselného dizajnu.

Prvá vytvorená kolekcia bola vystavená v milánskej galérii Arc’74 v septembri 1981 a stala sa medzinárodnou senzáciou. Vyznačovala sa krikľavými farbami a divokými vzormi: návrhy skupiny Memphis akoby vystúpili priamo zo stránok komiksových kníh a dali vzniknúť úplne novému vzhľadu, v ktorom sa v šialenej zmesi prelínala popkultúra, reklamná estetika a postmoderna.

Svet podľa Memphisu

Medzi vystavenými návrhmi v kurátorskej koncepcii Dr. Matea Kriesa, poskytujúcimi pohľad do sveta Memphisu, je nábytok, lampy, misy, kresby, skice a fotografie. Vystavené predmety zahrňujú práce od slávnych členov skupiny, ako sú Ettore Sottsass, Michele De Lucchi, Martine Bedin, Michael Graves, Barbara Radice, Peter Shire, Nathalie Du Pasquier a Shiro Kuramata.

Deklarovaným cieľom skupiny bolo prekonať diktát funkcionalizmu, oslavovať banálnosť a každodennosť a prelomiť tabu dobrého vkusu. Filozofiu dizajnu skupiny ovplyvnila aj novovznikajúca informačná spoločnosť vrátane televízie a počítačov.

Predmety mali za cieľ komunikovať s divákom a rozprávať svoj vlastný jedinečný príbeh. Skutočný prelom prišiel v roku 1982, keď si módny guru Karl Lagerfeld nechal zariadiť svoj byt v Monte Carle najnovším dizajnom nábytku skupiny Memphis. Už vtedy bol názov zoskupenia synonymom určitého „glamouru“: ako inšpirácia poslúžila pesnička Boba Dylana Stuck Inside of Mobile with the Memphis Blues Again, ktorá hrala na prvom stretnutí členov v zime 1980/81.

Principál bol Sottsass

Vytvorenie skupiny inicioval uznávaný taliansky architekt a dizajnér Ettore Sottsass (1917 – 2007), ktorý v 60. rokoch minulého storočia začal experimentovať so sochárskymi kusmi nábytku: na svoje výtvory vrstvil farebné plastové lamináty a nazýval ich totemy. Aj tzv. „obedovacia stolička“ Seggiolina da Pranzo, ktorú v roku 1978 navrhol pre Studio Alchimia, je zo vzorovaného laminátu, ktorý sa neskôr stal poznávacím znamením skupiny Memphis.

Sottsassove návrhy veľkých úložných priestorov patria medzi najdôležitejšie práce skupiny: skrinka Beverly z roku 1981 je aj na výstave. Kombinuje rôznorodé prvky, ako je pochrómovaná antikorová rúrka, farebná žiarovka a laminované povrchy – celok vytvára kompozíciu balansujúcu medzi gýčom a eleganciou.

Štart pre mladých

Pre mnohých mladých dizajnérov sa skupina Memphis stala odrazovým mostíkom k naštartovaniu kariéry a dosiahnutiu medzinárodného úspechu. Matteo Thun (1952) a Michele De Lucchi (1951) sú doposiaľ aktívni na poli medzinárodného priemyselného dizajnu. Popri De Lucchiho stole Kristall (1981) je na výstave aj stolička First (1983). Tá je pozoruhodná svojimi guľatými predmetmi pripevnenými na opierkach, ktoré sediacu osobu obklopujú ako planéty.

De Lucchiho stolička Riviera z roku 1981 už predznamenáva pastelové farby, ktoré dizajnér často používal o niekoľko rokov neskôr v sérii experimentálnych domácich spotrebičov navrhnutých pre značku Philips. Táto spolupráca poukazuje na rýchlosť, s ktorou sa myšlienky skupiny Memphis dostali do každodennej estetiky a v 80. rokoch prispeli k farebnejšiemu a hravejšiemu dizajnu.

Ďalšia hlavná postava skupiny Memphis, dizajnérka Nathalie Du Pasquier (1957), využívala myšlienky skupiny v sofistikovaných návrhoch vzorovaných textílií a interiérovom dizajne. Výstava predstavuje jej kresby i skice Michaela Gravesa (1934 – 2015), amerického architekta, ktorý bol ku skupine voľne pridružený.

V roku 1987 sa členovia zoskupenia rozišli. Hoci niektorí prispeli len niekoľkými návrhmi, príbeh a vplyv skupiny Memphis je aj napriek jej krátkemu životu neprehliadnuteľný.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 03/2021.