Top 10 rozhovorov uplynulého roka, ktoré by ste si nemali nechať ujsť

Začiatok nového roka patrí bilancovaniu. Neodpustili sme si ho ani my v redakcii. Pripomeňme si niektoré zo zaujímavých rozhovorov z 2024, ktoré by nemali ujsť vašej pozornosti.

Top 10 rozhovorov uplynulého roka, ktoré by ste si nemali nechať ujsť

Matúš Vallo: Niektorým ľuďom vyhovuje slabé mesto

Najprv úspešný architekt a muzikant, teraz primátor hlavného mesta. Na jednej strane čelí výraznej kritike, na strane druhej sa mnohí odborníci zhodujú, že mesto posúva tým správnym smerom. Náš veľký rozhovor s primátorom Bratislavy sa venoval téme nájomných bytov, rozvoja mesta, Petržalskej radiále aj nedostatku peňazí, ktorý magistrát pociťuje.

„Hlavné mesto je výkladnou skriňou. Patrí všetkým obyvateľom celej krajiny. U nás to akoby tak nebolo. Útoky na Bratislavu okrem úradníckej vlády prebiehali od všetkých vlád odkedy som primátorom,“ prezradil Matúš Vallo.

Ondrej Horváth: V roku 2030 bude Trnava moderné udržateľné zelené mesto

Ondrej Horváth je na čele odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava. Po nástupe sa rozhodol využiť už svojim predchodcom „postavený“ kvalitný základ, zachovať  a kontinuálne pokračovať v napĺňaní vízie mesta. Jeho predstava je jasná: viac zelene v meste, parkovacia politika, napojenia mesta na okolité dediny…

Témou nášho rozprávania boli aj projekt Depo Trnava či revitalizácia Štefánikovej ulice, no nevynechali sme ani také zásadné otázky ako správa mesta, šetrenie či kapitálové aktivity a investícia do budúceho stavu mesta.

Petra Marko: Musíme byť otvorení aj ťažkým diskusiám

Radila britskej vláde v otázkach rozvoja infraštruktúry. Spoluzaložila ateliér mestotvorby a miestotvorby, pravidelne prednáša na medzinárodných fórach a dlhé roky žila v zahraničí, kde aj študovala. Od januára 2024 prevzala naše hlavné mesto z pozície riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy.

„Z môjho pohľadu je v Bratislave najväčší problém suburbanizácia, resp. rozvoj mimo hraníc mesta. To je niečo, čo je už dlhodobý štrukturálny problém. Týka sa mnohých oblastí, pričom nedostatok dostupného bývania v meste (v rámci jeho hraníc) vytláča potrebu bývania tam, kde ho nechceme,“ tvrdí Petra Marko.

Ivan Gürtler: Nevážime si hmotné kultúrne dedičstvo, ktorého súčasťou je aj dnešná architektúra

Profesor, ktorý ovplyvnil stovky architektov. Jeho neutíchajúca snaha vydolovať z nich maximum je obdivuhodná. Maximum talentu, nadšenia, odhodlania, ale i pracovitosti, zodpovednosti a kultúry prejavu. Taký je Ivan Gürtler.

Akademickej činnosti sa už nevenuje, no aj tak sa snaží v online prostredí sledovať svoje školské decká, ako ich sám nazýva. Po svojej poslednej prezentácii na škole zažil neskutočné, frenetické a zaslúžené standing ovation. Rozhovor s ním by nemusel nikdy skončiť. Príbehy, ktoré rozpráva, sú fantastické, inšpirujúce a poučné. Také ako on sám.

Matúš Dulla: Teší má bohatosť a zrelosť našej architektúry

Pred viac ako desiatimi rokmi odišiel do Prahy. Našťastie sa už vrátil. Natrvalo. Jeho dielo s názvom „Architektúra. Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov“ je zaradené medzi stovku najlepších kníh sveta pre mládež.

Matúš Dulla je najvýznamnejším kritikom súčasnej architektúry. Rozprávali sme sa s ním nielen o tom, prečo sa vrátil, ako ho ovplyvnilo pôsobenie na FA ČVUT v Prahe, ako vníma súčasný stav architektúry na Slovensku, mladú generáciu, ale aj výstavbu „Zahy“.

Irakli Eristavi: Význam verejného priestoru pochopil aj privátny sektor

Jeho architektonický jazyk je jasný, dôstojný a civilný. Spolupracuje s ľuďmi, na rovnakej vlnovej dĺžke. Inak fungovať nevie. Záleží mu na tom, aby spolu tvorili diela, ktoré majú zmysel. Pre nich aj pre spoločnosť.

V našom rozhovore sme nemohli vynechať stále rozpačitú tvorbu verejných priestorov. „Pri debate o verejnom priestore sa treba vrátiť späť možno ešte do čias socializmu. Myslím si, že vtedy vznikali architektúry a priestory, ktoré slúžia dodnes a majú stále veľkú hodnotu napriek tomu, že ich tvorcovia nemali takmer žiadnu publicitu,“ prezradil nám Irakli Eristavi.

Architekti.sk: Vstúpiť do krajiny ako prví architekti je vždy ťažká štartovacia pozícia

V Tatrách, ktorým sme sa venovali špeciálne vo vydaní ASB 8-9/2024, sa s menšími prestávkami pohybujú od detstva. Silvia Kračúňová, Martin Rezník a Matúš Polák zo štúdia Architekti.sk v nich vidia veľký potenciál, ale i krvácajúce rany.

Kam vlastne Tatry kráčajú, aká je ich vízia, čo im chýba a naopak, svedčí? Aj to boli témy, ktoré sme načali. Ich dokončenie totiž vystačí na román, prípadne dlhé predstavenie bez „standing ovation“.

Miller & Maranta: Za posledné storočie sa zrodilo množstvo ikonických budov

Bazilejský architektonický ateliér Miller & Maranta je jedným z popredných ateliérov súčasnej generácie švajčiarskych architektov. Pri ich minuloročnej návšteve Bratislavy sme s jeho zakladateľmi urobili exkluzívny rozhovor.

Quintus Miller a Paola Maranta nám v priestore Slovenskej národnej galérie prezradili, ktoré ikonické diela architektúry počas pobytu v Bratislave navštívili, čo ich šokovalo, ale i fascinovalo, čo by nás malo donútiť vstať z postele, ako je dôležité pripomínať si minulosť a mať kvalitné vzdelanie.

Lenka Holcnerova: V Lisabone je fond opustených budov taký veľký, že nemá zmysel stavať nové

Lenka Holcnerova sa do portugalskej ľahkosti bytia zamilovala už počas štúdia architektúry na brnianskej VUT, a preto sa profesnú dráhu rozhodla rozbehnúť práve v Lisabone. Mesto jej učarovalo najmä svojou rozmanitosťou kultúr, ktorá sa premieta nielen do architektúry.

O funkcii rieky v meste, využiteľnosti slnečného svetla i výhľadov, úpravách v stavebnom riadení i výzvach južanského prostredia sme sa s ňou rozprávali priamo v jej ateliéri v blízkosti ikonického červeného mosta.

Milan Dubec: Neverím, že dokážu existovať inovatívne firmy, ktorých ľudia sú na home office

Milan Dubec, známy nielen ako úspešný developer, ale aj podporovateľ startupov a filantrop, nám ponúkol úprimný pohľad na podnikanie, inovácie a spoločenskú zodpovednosť. V rozhovore okrem iného odhaľuje, ako sa dá riadiť slovenská firma z Ameriky, prečo verí v osobnú komunikáciu, ako ho formovali strategické hry a akú budúcnosť vidí pre moderné mestá.

„Vnímam, že treba byť súčasťou tímu a teraz som si to ešte viac potvrdil. A o to menej verím v to, ako dokážu existovať inovatívne firmy, ktorých ľudia sú na home office,“ tvrdí.

+ BONUS Tatiana Kratochvílová: Pätnásťminútová Bratislava znamená menší tlak na dopravu

V marci 2024 sme v redakcii spustili podcast NA BETÓN. Za necelý rok sa nám za mikrofónom stihlo vystriedal viacero osobností, či už architektov, developerov, komunálnych politikov alebo odborníkov na témy súvisiace so stavebníctvom.

Najpočúvanejším sa stal rozhovor s Tatianou Kratochvíľovou, námestníčkou primátora Bratislavy, ktorá zastupuje primátora v  doprave a mestskej mobilite a rozvoji električkových radiál.

Prečítajte si jeho prepis. Rozprávali sme sa s ňou o dopravných stavbách na území hlavného mesta, prúdení dopravy do mesta a z neho, o ekologickosti mestskej hromadnej dopravy aj ďalších témach.