Udržateľné budovy sú synonymom zmien aj podmienkou k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality

Téma udržateľnosti rezonuje naprieč spoločnosťou, a to aj v oblasti budov, ktoré majú obrovský vplyv na planétu. Otázkou na odborníkov je, akoby malo vyzerať moderné udržateľné stavebníctvo a pred akými výzvami tento segment stojí?

Budovy majú obrovský vplyv na planétu. Ich prevádzka si vyžaduje množstvo fosílnych palív, ktoré do vzduchu vypúšťajú toxíny a ovplyvňujú kvalitu vzduchu, ktorý dýchame.

Zároveň spotrebovávajú značné množstvo vody v čase, keď je jej nedostatok. Ich konštrukcia a prevádzka produkujú nadmerné množstvo odpadu. Nad týmito faktami a spôsobmi, ako spraviť budovy udržateľnými sa zamýšľali účastníci konferencie Šetrné budovy 2022.

Podtitul 8. ročníka medzinárodnej konferencie Šetrné budovy 2022 znel „Prechod k udržateľnosti“. Odborníci z radov firiem aj architektov sa zamerali na to, ako stavať udržateľné budovy, prečo je to dôležité a aké z toho plynú benefity pre spoločnosť.

Konferencia zameraná na udržateľné stavebníctvo bola rozdelená do štyroch tematických blokov, a to uhlíková neutralita, adaptácia a odolnosť, financovanie a vzájomná spolupráca. Akciu, ktorá je považovaná za najprestížnejšiu v odbore šetrného stavebníctva v ČR, organizovala Česká rada pre šetrné budovy (CZGBC).

„Téma udržateľnosti dnes rezonuje naprieč spoločnosťou. Zmena klímy predstavuje najväčšiu výzvu našej doby, zároveň by ale mala byť aj príležitosťou na vytvorenie nového, udržateľného modelu hospodárstva,“ povedala Simona Kalvoda, výkonná riaditeľka CZGBC.

Udržateľné stavebníctvo a dekarbonizácia existujúcich verejných a súkromných budov sú základnými podmienkami na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Nutné je ale vyriešiť ešte ďalšie výzvy. 

„Prvou je spotreba prírodných zdrojov. Tam môže udržateľné stavebníctvo veľmi pomôcť. Ďalšou výzvou je potreba stavať rýchlo a kvalitne, a to hneď od prvého dňa, pretože v nasledujúcich desaťročiach sa populácia ľudstva rozrastie o ďalšie dve miliardy,“ domnieva sa Benoit Bazin, výkonný riaditeľ Saint-Gobain a jeden zo spíkrov konferencie. 

Vo svojej prednáške poukázal aj na celosvetovo prvý závod na výrobu sadrokartónu s neutrálnou uhlíkovou stopou. Nachádza sa vo Fredrikstade v Nórsku. V novom výrobnom areáli Weber v Prostějove na výrobu suchých a maltových a omietkových zmesí zase vyzdvihol fungovanie cirkulárnej ekonomiky. 

Budovy musíme zapojiť do riešenia klimatických zmien

Spoločnosti z viac ako 120 krajín, ktoré tvoria spolu vyše sedemdesiat percent celosvetového HDP, sa zaviazali, že do roku 2050 dosiahnu uhlíkovú neutralitu. Jednou z hlavných podmienok na dosiahnutie tohto cieľa je prechod na udržateľné stavebníctvo.

Tento segment si v Európe pripisuje polovicu spotrebovaných materiálov a energií, tretinu spotrebovanej vody a tretinu vytvoreného odpadu. Stavebný sektor je navyše zodpovedný za približne 40 % globálnych emisií skleníkových plynov. 

Symbolom trendu zmeny sú udržateľné budovy. Podľa Ricka Fedrizziho, riaditeľa International Well Building Insitute a autora knihy Greenthink: How Profit Can Save the Plane, sú takéto stavby energeticky úsporné, šetria vodu a produkujú menej odpadu, čím vo veľkej prispievajú k snahe spomaliť globálne zmeny klímy. Na konferencii zdôraznil, aké nutné je zapojiť budovy do riešenia klimatických zmien, ktoré pripravujú milióny ľudí o domov a ničia celé komunity aj ekosystémy.

Mnohé firmy si už dôležitosť ekologicky šetrných budov a zdravého vnútorného prostredia v nich uvedomujú. V oblasti komerčných objektov je dnes už preto nevyhnutnosťou, aby mala nová budova certifikát udržateľnosti. Podľa toho, aké štandardy spĺňa, sa spoločnosti rozhodujú, či si ju prenajmú alebo nie. Ide totiž o zásadný faktor, ktorý ovplyvňuje výkonnosť aj zdravie zamestnancov. 

„Podľa jednej štúdie ľudia v budovách s certifikátom udržateľnosti mali takmer o 30 % lepšie výsledky v testoch kognitívnych funkcií a vykazovali o 30 % menej príznakov chorôb spôsobených prostredím,“ konštatoval Rick Fedrizzi. To má samozrejme vplyv aj na prosperitu firmy.

Sledovaná bola výkonnosť u 45 spoločností s vysokým skóre v oblasti zdravia a pohody po dobu šiestich rokov. Počas tejto doby sa priemerná spoločnosť z indexu S&P 500 zhodnotila o 159 %. „Ale tých 45 spoločností, ktoré sa sústredili na zdravie a pohodu, sa zhodnotilo o 235 %,“ upresnil.

Tento ročník konferencie Českej rady pre šetrné budovy sa prvýkrát konal s podporou rád pre šetrné budovy krajín V4, teda Slovenska, Poľska a Maďarska. Išlo o prvú veľkú spoločnú akciu zameranú na udržateľný rozvoj. Medzi spíkrami sa objavil aj Jána Baxa z CA Immo, ktorý v prípadovej štúdii predstavil pražský Nile House a jeho adaptáciu na nové výzvy.

Táto kancelárska budova dokončená v roku 2005 bola prvou v Českej republike, ktorá získala najvyššiu možnú certifikáciu LEED Platinum a v roku svojho dokončenia bola dokonca na štvrtom mieste celosvetového rebríčka. 

Na konferencii dostalo slovo aj mnoho ďalších svetových odborníkov, Paul King ako výkonný riaditeľ zodpovedný za udržateľnosť a sociálne dopady v realitnej a investičnej skupine Lendlease Europe popísal ich cestu za uhlíkovou neutralitou a úspešné projekty v Londýne či v Sydney. Téme zelených striech v mestách a adaptácii budov na klimatické zmeny sa venoval Dusty Gedge, prezident Európskej federácie asociácií zelených striech a fasád. 

Medzi prednášajúcimi sa objavili aj Stefan Moser z Generálneho riaditeľstva pre energetiku Európskej komisie alebo architekti Menno Rubben, riaditeľ architektonického štúdia cepezed v Holandsku, a Sinus Lynge, spoluzakladateľ ateliéru EFFEKT.