VÁHOSTAV – SK: Som vďačný za spoluprácu aj v ťažších časoch

Spoločnosť VÁHOSTAV – SK považuje za svoju materskú firmu. Po skončení štúdia v nej štyri roky pracoval na stavbe prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Na začiatku tohto roka sa po viac ako dvoch desaťročiach vrátil na vedúcu pozíciu. Ing. Ivan Kimlička, nový výkonný riaditeľ jednej z najvýznamnejších firiem na slovenskom stavebnom trhu.

Ako ste vnímali pozíciu spoločnosti VÁHOSTAV – SK v posledných rokoch, predtým, ako ste do nej opäť vstúpili?

Môj vzťah k tejto firme sa po celý čas odvíjal od toho, že som tu začínal ako mladý inžinier. Váhostav vždy patril medzi lídrov stavebných firiem na Slovensku, preto ho nie je možné vnímať inak. Pritom treba podčiarknuť, že aj zostal slovenskou firmou.

Aké priority ste si stanovili pri svojom nástupe na novú pracovnú pozíciu?

V prvom rade chcem podporiť lojálnych zamestnancov a odborníkov, ktorí odvádzajú dobré výkony, a zároveň s ich pomocou zlepšiť pracovnú klímu, ozdraviť vzťah všetkých zamestnancov k firme a oživiť v nich „váhostavácku“ hrdosť, ktorá sa u niektorých začala v poslednom čase vytrácať. Na druhej strane je potrebné prehlbovať vzťahy s obchodnými partnermi, s ktorými prežívame aj ťažšie chvíle, a dokázať im, že spolupráca s Váhostavom sa vyplatí a bude prínosom aj v budúcnosti.

Čo je vaším cieľom v tomto roku?

Implementovať viaceré interné procesy, ktoré zefektívnia riadenie výrobného procesu, sprehľadnia controlling a zvýšia výkonnosť firmy. Výsledkom by mala byť lepšia motivácia vlastných zamestnancov a transparentná spolupráca s obchodnými partnermi.

Ako chcete zamestnancov motivovať?

V prvom rade treba nastaviť systém odmeňovania tak, aby bolo jasné, aké výsledky sú od zamestnancov požadované a čo za ich dosiahnutie, respektíve prekročenie, môžu očakávať. Verím, že motiváciou bude aj zlepšenie pracovného prostredia a vzťahov. Na druhej strane očakávam maximálnu lojalitu pracovníkov a zníženie fluktuácie.

Diaľnica D1 Jánovce – Jablonov, 1. úsek

Spomínali ste implementáciu interných procesov. O ktoré konkrétne ide?

Prednedávnom bol založený nový úsek controllingu a interného auditu. Controlling ako taký fungoval aj predtým, ale nie v rozsahu, aby zvládal všetko stopercentne. S tým súvisia nové softvéry, elektronizácia a automatizácia procesov. Príprava potrvá niekoľko mesiacov a od budúceho roka už chceme všetky činnosti naplno využívať. V krátkom čase nastanú zmeny v organizačnej štruktúre a môže dôjsť aj k personálnym zmenám. Prehodnotiť musíme efektivitu využívania majetku, analyzovať využívanie strojov a vozidiel s progresívnym systémom sledovania, vylepšiť nákupnú stratégiu atď. Ide o dve desiatky optimalizačných opatrení v procesoch, ktoré neboli v poslednom čase aktualizované.

Ako bude nová organizačná štruktúra vyzerať?

V štruktúre riadenia plánujeme väčšie zmeny. V súčasnosti existuje samostatný odštepný závod pozemného staviteľstva v Bratislave a víziou je, aby vznikli ďalšie dve-tri silné divízie v oblasti dopravných stavieb a vodohospodárskych stavieb, obe v Žiline. Dnes je divízia dopravných stavieb veľmi silná a divízia vodohospodárskych stavieb začne rásť, keď začneme dvíhať podiel „vody“. Ďalej by mala vzniknúť divízia obslužných činností, ktorú tvoria naše špecializované strediská. Tá bude pracovať pre ostatné divízie, ale zároveň aj pre externé firmy. V rámci výrobných činností vzniknú teda štyri silné piliere. Riadenie bude efektívnejšie a bude môcť narastať aj objem stavebnej výroby. Zmeny nastanú aj v riadení nákupu materiálu a zabezpečovania subdodávok. Do života to uvedieme v polovici roka.

Máte záujem o prácu mladých stavbárov, ktorí ukončili štúdium? Spolupracujete so študentmi na školách?

Podpora študentov napríklad symbolickým štipendiom tu chýba, ale momentálne na to nie je nastavená legislatíva. V budúcnosti však o tom budeme uvažovať. Operatívne prijímame zaujímavý počet mladých absolventov a spomínanou zmenou odmeňovania si chceme kvalitnú časť z nich aj udržať. Treba však povedať, že na Slovensku je veľký problém v oblasti robotníckych profesií. Vnímam to ako stavbár, aj keď nie všetci stavbári majú na túto vec jednotný pohľad. Mám pocit, že zo stredných škôl vychádza stále menej študentov s klasickými profesiami. Máme tu síce množstvo rekvalifikovaných ľudí, no tí sa nie vždy stávajú dostatočne kvalitnými, a keď tak, zväčša až po určitom čase. Samozrejme, vidieť to potom na kvalite odvedenej práce. Bolo by potrebné urobiť opatrenia, najmä formou osvety medzi rodičmi a žiakmi. Tieto remeslá majú naozaj veľké uplatnenie nielen u nás, ale aj v zahraničí. V tomto ale musí pomôcť štát.

Koľko máte v súčasnosti zamestnancov a čo tvorí hlavnú časť vašej zákazkovej náplne?

Váhostav sa po turbulenciách v minulosti vracia k nárastu počtu zamestnancov, čo si môže dovoliť vďaka už zabezpečenému obchodnému plánu na roky 2014 a 2015. V tomto roku sa zúčastňujeme, či už samostatne, alebo v konzorciách, na výstavbe šiestich úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, a to tvorí hlavnú výrobnú náplň. Okrem toho sú dôležité železničné stavby, viaceré vodohospodárske stavby a významný podiel majú aj pozemné stavby.

Čo všetko máte rozpracované z hľadiska pozemného staviteľstva?

Dokončujeme najväčšiu stavbu svojho druhu na Slovensku, obchodné centrum Bory v bratislavskom Lamači, realizujeme stavby bytovej a občianskej vybavenosti, v Bratislave spúšťame stavbu vedeckého parku a pripravujeme ďalšie.

Diaľnica D1 Dubná Skala – Turany

V minulosti sa Váhostav vo veľkej miere úspešne podieľal na realizácii vodohospodárskych stavieb. Aký je tento podiel v súčasnosti?

Historicky bola vodohospodárska výstavba prioritou Váhostavu, no úzka špecializácia len na tento segment by bola na našom malom Slovensku likvidačná. Preto bolo nevyhnutné rozšíriť výrobný program aj do iných oblastí. V tomto urobil Váhostav v minulosti viaceré pozitívne strategické rozhodnutia, ktoré sa teraz v plnej miere uplatňujú v dopravných stavbách. Plánovaný podiel vodohospodárskych stavieb v tomto roku je asi 12 percent. Výhľadovo však plánujeme nárast tohto podielu.

Aký význam pripisujete výskumu a využívaniu nových technológií v staviteľstve, respektíve inžinierskom staviteľstve?

Výskum by mal byť dôležitou súčasťou stavebných firiem, zahrnúť však jeho financovanie do kalkulácií a výrobných cien je v súčasnosti utópia. Samozrejme, nie je možné ignorovať vývoj, takže nákup technológií je nevyhnutný. Aby ste ako-tak držali krok so silnými firmami, ktoré majú zahraničné „matky“, musíte zabezpečiť financovanie aspoň toho najnutnejšieho.

Čo si sľubujete od najbližšieho vývoja stavebných prác na Slovensku? Čo by sa malo zmeniť a kam by sa mal tento vývoj uberať?

Je rozdiel v tom, čo si sľubujem a čo by sa malo zmeniť. Na Slovensku by sa toho malo zmeniť ešte veľa, počnúc prístupom ľudí k svojim povinnostiam, k vzťahu k firme a vytvoreným hodnotám. V stavebnej výrobe sme sa ešte úplne nevyrovnali s neduhom z minulosti, keď veľa ľudí nechápe alebo nechce pochopiť, že prácu treba urobiť nielen preto, aby si splnili svoju povinnosť, ale najmä preto, aby z tejto práce bola pridaná hodnota, z ktorej sa okrem iného musí zaplatiť aj ich mzda. Veľa ľuďom je ľahostajné, že svojím prístupom často znehodnotia prácu iných a v konečnom dôsledku je ich výkon nielen úplne zbytočný, ale vytvára ešte ďalšie škody. V procese prípravy a riadenia je potrebné, aby sa na všetkých stupňoch robili reálne rozhodnutia, za ktorými si každý bude počas celého procesu stáť. Potom bude aj cenotvorba na Slovensku reálna a aj proces obstarávania sa urýchli. Dnes sa vzájomným, často nezmyselným napádaním uchádzačov súťaže naťahujú nezriedka celé roky, peniaze sa nemíňajú a objem stavebnej výroby chýba. Využíva sa legislatíva, ktorá je v snahe vyhnúť sa korupcii taká byrokratická, až je v konečnom dôsledku pre Slovensko škodlivá. Pritom by mohli stačiť jednoduchšie pravidlá a poctivý prístup k nim. Nesľubujem si, že sa to v tomto roku zmení, no chcem veriť tomu, že nebude trvať ďalšiu generáciu, kým to vymizne. Od najbližšieho vývoja si ale sľubujem stabilitu a mierny rast v špecifickom slovenskom stavebníctve, ktoré zo všetkých odvetví najviac utrpelo nielen globálnou krízou, ale aj výmenami politických garnitúr, respektíve ich rozdielnymi stratégiami v plánovaní rozvoja infraštruktúry na Slovensku a v jej financovaní. Politici by mali prijímať dobré riešenia bez ohľadu na to, v akej sú „farbe“.

Bratislavský hrad – rekonštrukcia

S akými ťažkosťami sa stretávate pri svojej činnosti?

S tvrdými dôsledkami z obdobia, keď sa plánovali PPP projekty a z nich vyplývajúcich finančných strát. PPP projekty, na ktoré sa Váhostav sústredil, boli zrušené a všetko sa obrátilo. Odrazu bolo potrebné veľmi rýchlo hľadať zákazkovú náplň, a to aj za ceny na úrovni prežitia. Váhostav udržal zamestnanosť a teraz znáša dôsledky. Ďalším problémom je, hlavne v súkromnom sektore, platobná disciplína niektorých našich odberateľov, ktorí nemali zabezpečené financovanie, no zákazku zadali. Nepridajú nám ani niektoré médiá, ktoré vidia problém vždy len v hlavnom dodávateľovi a v jeho platobnej disciplíne. Nejdú do hĺbky problému – veď načo. To by už nebola senzácia. Váhostav má ale dostatok obchodných partnerov, s ktorými dlhodobo úspešne spolupracuje a ktorí pochopili, že len vzájomnou spoluprácou prežijeme aj horšie časy. Za to im patrí poďakovanie a tešíme sa na spoluprácu s nimi na ďalších projektoch, ktoré má Váhostav zazmluvnené.

Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová
FOTO: VÁHOSTAV – SK, Jozef Mravec