FOKUS: Veľa peňazí za málo architektúry? Mentalita sa konečne mení

Samosprávy i súkromní developeri dospeli do fázy, v ktorej preferujú kvalitné architektonické súťaže.

Postaviť peknú alebo škaredú verejné budovu nie je primárne otázkou rozpočtu, ale ochoty vypočuť si odporúčania odborníkov z architektonickej obce. Aby bol výsledok moderný, štýlový a funkčný, stačí zájsť do západnej Európy. Výstavbe verejných i súkromných stavebných projektov úplne bežne predchádza otvorená architektonická súťaž.

Súťaž má množstvo výhod. Umožňuje zadávateľovi projektu získať plejádu kvalitných riešení od renomovaných architektonických štúdií a nezávislá porota vyberie na základe stanovených kritérií najlepšie riešenie. Za relatívne málo peňazí tak získa samospráva alebo súkromný developer istotu a referenciu kvality, že investované peniaze pôjdu na najlepší možný projekt. Vyžaduje si to len o niečo viac času, peňazí a energie v prípravnej fáze.

V minulosti boli otvorené architektonické súťaže na Slovensku raritou. Bez súťaže vznikali ponuré stavby, akými sú Nemocnica sv. Michala alebo Klientske centrum v Bratislave, ktoré boli postavené v dizajne z konca 90. rokov bez štipky nápadu a architektonického vkusu.

Našťastie, nároky na verejné stavby sa zvyšujú a Slovenská komora architektovi verejnosť sa snažia samosprávy dotlačiť k tomu, aby ani im nebol prvok architektúry ľahostajný. „Počet súťaží v samosprávach postupne rastie. V roku 2022 ich bolo 37, tento rok ich môže byť ešte viac,” vraví architekt Ondrej Marko z ateliéru 2021 architekti.

Čo sa zmenilo oproti minulosti?

Prvým zásadným predpokladom, aby sa na Slovensku stavali projekty s dávkou dizajnu a nadčasovosti, sú osvietení primátori a zástupcovia samospráv. Najvýraznejším príkladom je malé mestečko Leopoldov s primátorkou Teréziou Kavuliakovou.

V roku 2014 mesto vypísalo na výstavbu novej radnice najväčšiu architektonickú súťaž od vzniku Slovenska. Do otvorenej súťaže sa vtedy prihlásilo neuveriteľných 52 ateliérov, čo bol obrovský rozruch. Víťazmi sa stali architekti z prešovského štúdia zerozero, ktorí vytvorili komplex, ktorý pozostával z pôvodnej budovy premenenej na mestskú knižnicu a novostavby integrujúcej v sebe požadované funkcie a verejného priestoru medzi dvoma budovami.

Pomoc s organizáciou súťaže mestu poskytli architekti z ateliéru 2021 architekti–Ondrej Marko a Peter Lényi. „Boli sme nespokojní s úrovňou súťaží na Slovensku a videli sme hlavne v Česku, že sa to dá robiť oveľa kvalitnejšie. Vycítili sme príležitosť pomôcť mestu, z ktorého pochádzam,” vysvetľuje Ondrej Marko.

Už štyri roky je členom Slovenskej komory architektov vo výbore pre verejné obstarávanie a súťaže návrhov, v ktorom sa snaží podporovať a skvalitňovať prostredie architektonických súťaží na Slovensku.

Obom architektom sa po úspechu Leopoldova začali ozývať ďalší starostovia, aby im pomohli s projektmi. Inšpirovaní českými kolegami z ateliéru CCEA, ktorí organizovali súťaže, preto ponúkli Slovenskej komore architektov nápad, aby sa spísal manuál, ako vyhlásiť kvalitnú architektonickú súťaž.

Odvtedy bol niekoľkokrát aktualizovaný a tohto roku komora architektov vydala nový. Ide o návod, ktorý primátorov i súkromných investorov zorientuje, ako postupovať, keď chcú postaviť novú školu, revitalizovať park alebo zrekonštruovať námestie a sú zároveň ochotní do procesu vložiť o niečo viac času, energie a peňazí.

K spopularizovaniu architektonických súťaží prispelo ocenenie CE ZA AR, ktorého vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov. Cieľom je upozorňovať verejnosť na dôležitosť architektúry a tie najlepšie práce slovenských architektov. Ocenenie zároveň otvorilo kľúčovú diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu života v mestách. O to viac, že mladí ľudia sú dnes rozhľadenejší, cestujú a samosprávam kladú nepríjemné otázky, prečo sa na Slovensku nestavajú štýlové budovy, aké sa stavajú napríklad v Rakúsku alebo Dánsku.

Bratislava využíva ako prvá súťažný dialóg

Za roky existencie ocenenia CE ZA AR sa postupne menila mentalita samospráv i verejných inštitúcií, ktoré dnes architektúre dávajú oveľa väčší priestor ako v minulosti. Vo februári tohto roka Úrad vlády vyhlásil, na prekvapenie mnohých architektov, verejnú dvojetapovú súťaž na novú administratívnu budovu v centre Bratislavy. Porota, ktorá bude návrhy posudzovať je prestížna a ceny za odmeny sú na slovenské pomery štedré – celkovo ide o 130-tisíc eur.

Obrovský progres spravila aj Bratislava pod vedením primátora Matúša Valla. V roku 2019 vznikla sekcia súťaží v rámci Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). Jej cieľom je vytipovať kľúčové projekty z politického programu tak, aby bola ich budúca architektúra postavená kvalitne a v súlade s odborným názorom architektov.

„Pred vznikom sekcie sa najčastejšie služby architektov hľadali cez verejné obstarávania, pri ktorých sa za najdôležitejšie kritérium kládla cena. Často bez odborného posúdenia a vytvorenia zadania. Absentovalo nezávislé vyhodnotenie odbornou porotou,” vysvetľuje hovorkyňa inštitútu Annamária Krchňavá.

Inštitút najčastejšie realizuje jednokolové súťaže (Kultúrne stredisko a knižnica Žarnovická v Rači) alebo dvojkolové súťaže návrhov (Janíkov dvor alebo Námestie republiky). V prípade Živého námestia najlepší návrh hľadali prostredníctvom súťažného dialógu, ktorý bol pred štyrmi rokmi na Slovensku použitý vôbec po prvýkrát. Je to forma verejného obstarávania, pri ktorom je medzi vyhlásením súťaže a odovzdaním návrhov možné spresňovať zadanie.

To znamená, že ateliéry zúčastnené v súťaži môžu svoje návrhy priebežne konzultovať s odborníkmi zapojenými do súťažného dialógu. „Dialóg sa uplatňuje pri projektoch s rozsiahlym stupňom komplexnosti, v ktorých nie je možné s určitosťou definovať všetky podmienky zadania pri vyhlásení súťaže,” vysvetľuje Annamária Krchňavá.

Súťažný dialóg na Námestie SNP, Kamenné námestie a Námestie Nežnej revolúcie mal dve fázy. V prvej fáze sa predkladala žiadosť o účasť, v druhej komisia vybrala tímy, ktoré budú ďalej pracovať na architektonickom návrhu. Vybrané tímy získali podklady od odborníkov a dotknutých strán na konferencii, na ktorej sa im predstavili jednotlivé témy námestí, ich limity a možnosti.

V priebehu súťažného dialógu sa následne tímy zúčastnili dvoch workshopov, na ktorých odprezentovali návrhy komisii a odborníkom. Na nich prebehla diskusia a súťažiaci dopracovali svoje návrhy. Následne súťažné tímy predložili finálne ponuky, ktoré komisia vyhodnotila. Víťazom architektonickej súťaže na obnovu Živého námestia sa nakoniec stal nemecký tím AtelierLoidlLandscapeArchitectsBerlin a štúdio BPR Dr. SchäpertönsConsult.

Trnava sa pripravuje na najväčšiu súťaž

Obrovský krok vpred spravilo aj mesto Trnava, ktoré na vyhlásení architektonických súťaží spolupracuje so Slovenskou komorou architektov. „Je to veľmi cenná pomoc. S komorou je možné skonzultovať aj vhodnosť zostavenia členov poroty či zvolených výšok odmien alebo dĺžky termínov na spracovanie súťaže,” vraví vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií v Trnave Ondrej Horváth.

Vo väčšine prípadov Trnava využíva otvorenú súťaž návrhov (najčastejšie jednokolová a anonymná). Ateliéry vystupujú v súťaži anonymne, súťaž je tak transparentná, kontrolovateľná a rozhoduje v nej nezávislá a odborná porota, pre ktorú je kritériom výberu nielen cena, ale aj kvalita a preddefinované požiadavky. Pri takejto súťaži sa netreba obávať, že by niekto zvonka samospráve nanútil čosi, čo nechce.

Trnava sa momentálne pripravuje na najväčšiu urbanistickú súťaž. „Po overení Slovenskou komorou architektov sa súťaž vyhlási a môžu sa do nej prihlásiť ľubovoľné tímy podľa minimálnych požiadaviek,“ hovorí Horváth.

Súťaž prebehne v dvoch kolách. Pri prvom kole sa vyberie niekoľko finalistov, ktorí potom návrh dopracujú do detailov a v druhom kole sa vyberie víťaz. Predmetom má byť 160 hektárov územia mesta od parku na sídlisku Družba až po východný obchvat.

V jeho juhozápadnom rohu v súčasnosti vzniká sídlisko Prúdy a zvyšok územia je v územnom pláne mesta desaťročia definovaný ako „rezerva na rozširovanie“. Mesto očakáva, že sa v najbližších rokoch bude v tejto lokalite stavať, preto chce podmienky definovať v novom územnom pláne, ktorý vznikne na základe víťazného návrhu v otvorenej súťaži.

V minulosti mesto realizovalo niekoľko otvorení súťaží. Bol to návrh komplexnej obnovy sídliskového a školského dvora Agátka či revitalizácia Ružového parku. V jednom prípade použili aj formu súťažného dialógu. Je to vynikajúci spôsob, ktorý má uplatnenie v špecifických podmienkach.  V prípade Trnavy to bolo z dôvodu umiestnenia pozemku v mestskej pamiatkovej rezervácii a rozpracovanosť po prvom kole bolo žiaduce odprezentovať, obhájiť a prediskutovať s Krajským pamiatkovým úradom. „Je to však formálne výrazne náročnejší proces súťaženia, preto nie je natoľko využívaný,“ dodáva Ondrej Horváth.

Spôsoby developerov sa líšia

Prístup súkromných developerov je dvojaký. Architektonická súťaž je pre nich dôležitou časťou projektu, ale robia to formou otvorenej súťaže v súlade so SKA alebo vyzvanou súťažou, v prípade ktorej developer osloví konkrétne ateliéry, s ktorými má dobré skúsenosti alebo sú medzi odbornou verejnosťou rešpektované.

„Vyzvaná súťaž vie byť taktiež overená Slovenskou komorou architektov. Práve touto formou sa riadime. Ateliéry si vyberáme na základe relevantných skúseností vzhľadom na zadanie a špecifiká projektu. Súťaž a jej zadanie ale pripravujeme a overujeme spolu s komorou architektov,“ vysvetľuje riaditeľ urban a biznis developmentu YIT Slovakia Radek Pšenička.

Súťaž na premenu areálu bývalej Bratislavskej cvernovej továrne bola pred siedmimi rokmi prvou slovenskou súťažou YIT Slovakia, ktorú overila SKA. V roku 2020 nasledovala súťaž na budúcu podobu zóny Mlynské nivy smerom k Zimnému prístavu a vlani developer vyhlásil ďalšiu súťaž na premenu územia pri Viedenskej ceste.

Bola to druhá súťaž v poradí, v ktorej developer oslovil aj zahraničné ateliéry. Víťazom sa stal koncom minulého roka slovenský ateliér WhatArchitects., o ktorom rozhodla odborná porota, ktorá bola zložená zo zástupcov bratislavského magistrátu, mestskej časti Petržalka, SKA a investora.

Pšenička z YIT Slovakia tvrdí, že keď usporiadali prvú urbanisticko-architektonickú súťaž, mali skutočne obavy, ako to dopadne. Bol to stres z toho, či sa súťaž nevymkne spod kontroly, či víťazný návrh bude vyhovovať, respektíve či zbytočne nemíňajú čas a peniaze a v konečnom dôsledku budú musieť súťaž zrušiť a začať odznova.

„Jediné, čo nás dnes prekvapí, je ešte kvalitnejšie a zaujímavejšie riešenie, ku ktorému sme sa prostredníctvom súťaže dopracovali. Celý proces výberu vrátane prípravy a schválenia zadania až po finálne rozhodnutie súťažnej poroty sme dokázali zefektívniť a skrátiť z pôvodných dvanásť na štyri mesiace,“ vysvetľuje Radek Pšenička.

Naplno do otvorenej súťaže šla Penta RealEstate, ktorá vlani v auguste spustila súťaž na návrh a vizualizácie projektu Southbank pri bratislavskom Moste Apollo. Odborná porota nakoniec vyberala z viac než päťdesiatich návrhov. Súťaž bola rozdelená do dvoch kôl, pričom z prvého postúpilo šesť návrhov vrátane renomovaných štúdií ako Zaha Hadid Architects, Office for Metropolitan Architecture a BjarkeIngels Group (BIG).

V súťaži však napokon neuspeli a víťazom sa stali medzinárodné architektonické ateliéry Snøhetta, StudioEgret West a ateliér gro architekti. „Som veľmi rád, že súťaž na toto územie prilákala jednak medzinárodný talent na strane súťažiacich a jednak na strane poroty, ktorá mala naozaj vysokú profesionálnu úroveň.

Odborná porota vybrala špičkový návrh, o ktorom som presvedčený, že posunie úroveň architektúry a realitného developmentu v Bratislave opäť dopredu a prinesie kvalitný verejný priestor pre všetkých,“ pochvaľoval si priebeh súťaže šéf Penta Real Estate Juraj Nevolník.

O niečo skeptickejšie pristupuje k súťažiam developerská spoločnosť Corwin. V prípade architektonických súťaží preferuje internú (uzatvorenú) formu súťaže. „Zväčša oslovujeme viacero ateliérov, ktoré patria k špičkám vo svojom odbore a považujeme ich za relevantné vzhľadom na ich skúsenosti, expertízu, víziu a konkrétny projekt,“ vysvetľuje šéf oddelenia marketingu Michal Hájek.

Takto postupovali aj v prípade projektu Guthaus, pri ktorom oslovili viacero kandidátov a vo finále vybrali architektov z AllesWirdGut, krajinných architektov z ManMadeLand, technologických expertov z Transsolar a mestských plánovačov z raum&kommunikation.

Pri projekte Palma s prípravou urbanizmu oslovili priamo dánske štúdio GehlArchitects, ktoré patrí medzí svetovú špičku v urbanizme a revitalizácii brownfieldov. Dopĺňajú ho slovenské ateliéry A1 Architecture, Ad Collegium a Superatelier.

„Gehlovci“ pritom podľa Hájeka pre súkromných developerov pracujú len výnimočne, ich klientelu tvoria veľké zahraničné samosprávy či verejné inštitúcie. „Ak by sme teda išli plne formou otvorenej súťaže, nemohli by sme do Bratislavy priniesť urbanizmus, ktorý z Kodane spravil najlepšie miesto na život. Snažíme sa teda konkrétnemu projektu prispôsobiť aj súťaž, jej podmienky i výber architektov, z ktorých vzíde víťaz. Aj preto sme otvorené súťaže nerealizovali,“ vysvetľuje Michal Hájek.

Corwin by rád realizoval otvorenú súťaž pre finálnu podobu bývalého sila v Palme, ktoré plánuje zrevitalizovať a dať mu kultúrnu funkciu. „To však môže prísť až po zmene územného plánu Bratislavy, ktorý vo väčšine areálu Palmy naďalej nariaďuje priemyselnú funkciu, aj keď si ju už nikto neželá,“ dodáva Hájek.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2023