Veľký development v Banskej Bystrici: polyfunkčné územie so 14 domami za 80 miliónov eur

Centrálna časť bývalého areálu ZARES v kontakte so Švermovou ulicou v Banskej Bystrici sa má zmeniť na súbor obytných a polyfunkčných objektov. Územie má charakter brownfieldu zarasteného náletovou vegetáciou.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Investor Fončorda development predložil do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) zámer Polyfunkčný súbor FLORA v predbežnej hodnote 80 mil. eur v dvoch variantoch, ktoré sa od seba nie veľmi líšia v rozsahu celkovej podlahovej plochy, ploche nadzemných a podzemných podlaží a počte parkovacích stojísk.

Je to ďalší projekt v Banskej Bystrici v príprave popri Rezidencii Slovenka v lokalite Strieborné námestie v blízkosti historického centra mesta od bratislavského developera Proxenta na ploche 34-tisíc m² s cca 700 bytmi a apartmánmi. Obytný súbor Pršianska terasa so 60 rodinnými domami v lokalite CH – sklady vojska má v EIA miestny developer Profinex.

Ako napísal denník N, finančne silných bratislavských developerov čoraz viac zaujíma výstavba nových bytov aj v iných väčších mestách Slovenska. Najnovším príkladom tohto trendu je investícia  (polyfunkčný súbor Flora, poznámka redakcie) bývalého riaditeľa Poštovej banky zo skupiny J&T a bývalého manažéra skupiny Istrokapital Mareka Tardu.

Jediným spoločníkom vo  Fončorda development je podľa obchodného registra spoločnosť Gaiarda, kde sú konateľmi Mareka Tarda a Ján Marták. Spoločníkmi v  Gaiarde sú AVEBRENTA investičný fond s premenlivým základným imaním – siedmy podfond a spoločnosť CAMPIGLIO, v ktorej je jediným spoločníkom Mareka Tarda.

Na pozemku bývalého areálu ZARES sa nachádzajú betónové základové konštrukcie pôvodných skleníkov. V pôvodných skleníkoch sú po celej ploche roztrúsené zvyšky betónových dlažieb, skla aj plastových potrubí. Zachovaná je len pôvodná prevádzková budova bývalého ZARES-u, kde je umiestnená trafostanica. Plocha, na ktorej sú zvyšky betónových konštrukcií, je 17 833 m², čo je 47,68 % riešeného územia.

Návrh je spracovaný v zmysle územného plánu mesta. Týka sa výstavby 14 bytových a polyfunkčných domov s piatimi, respektíve siedmimi nadzemnými podlažiami a jedným až dvoma podzemnými podlažiami. Občianska vybavenosť je v parteri polyfunkčných domov, v podzemných podlažiach sú navrhnuté priestory na parkovanie.

Súbor kombinuje obytnú funkciu (vnútroblokové solitéry) s obytnými objektmi s občianskou vybavenosťou v parteri (nosný blok v tvare U spolu s priestorovo odtrhnutými kolmými ramenami v dotyku s uzlovým priestorom a pešou zónou).

Veľkosť bytových jednotiek by mohla byť 1-izbová až 4-izbová, najviac sú zastúpené v skladbe bytov 3-izbové byty. Z prevádzkového hľadiska je obytný súbor dopravne obslúžený po vonkajšom obvode vedúcou obslužnou komunikáciou, situovanou na severozápadnej hranici pozemku v kontakte so susedným rozvojovým územím.

V obytnom súbore budú vybudované aj plochy poloverejnej a verejnej zelene, drobná architektúra, pešie komunikácie, účelové komunikácie sprístupňujúce odsadené objekty a plochy statickej dopravy na pozemku navrhovateľa. Dopravné napojenie je riešené vybudovaním križovatky na Švermovej ulici v súlade s územným plánom mesta. Zámer uvádza aj vytvorenie promenády či rozsiahleho prírodného parku.

Urbanisticko-architektonická koncepcia vychádza zo štruktúry mestského bloku s definovaním priestorových a prevádzkových vzťahov. Súbor je členený na dve časti – verejný a polosúkromný. Podľa územného plánu je plocha v kontakte s navrhovanou kruhovou križovatkou ako lokálny uzlový priestor, ktorý bude plniť funkciu nástupu na novonavrhovanú miestnu komunikáciu.

Z hľadiska uvažovanej okolitej zástavby bude táto plocha slúžiť aj ako nástup do verejného pešieho priestoru s nadväzujúcimi plochami občianskej vybavenosti v parteri. Zámer uvádza aj vytvorenie promenády a rozsiahleho prírodného parku.