Viac ako 40-ročný kultúrny dom premenia na inovačné centrum

Slovenská komora architektov vyhlásila v októbri 2022 dvojkolovú architektonickú súťaž rekonštrukcie Mestského domu kultúry v Brezne na Kreatívne a inovačné centrum. Zvíťazil návrh ateliéru young.s architekti. Podľa poroty bol koncepčne, dispozične aj vizuálne najviac presvedčivý.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Rekonštrukcia Mestského domu kultúry v Brezne na Kreatívne a inovačné centrum prináša myšlienku vytvoriť zázemie pre prirodzené prepájanie a spolupráce rôznych oblastí kultúry, vzdelávania, výskumu aj podnikania naprieč vekovými skupinami. Novovzniknutý priestor by mal vytvoriť stabilnú tvorivú atmosféru v meste.

Mestské centrum, ktoré zastrešuje rôzne aktivity

Aktuálne budova slúži ako kultúrne centrum, ktoré zastrešuje rôzne kultúrne aktivity a spoločenské podujatia. Stretávajú sa tu viaceré záujmové skupiny všetkých vekových kategórií. Okrem ochotníckych a komerčných organizácií je dom kultúry otvorený aj pre verejnosť.

V pláne mesta je v plnom rozsahu zachovať kinosálu, ktorej súčasná kapacita je 319 miest, spolu s nadväzujúcimi funkciami a zároveň ich rozšíriť o priestory centra voľného času a vývojovo-vedeckého centra pre inovácie v oblasti technológií.

Príklad kultivovaného socialistického realizmu

Dom kultúry sa nachádza v širšom centre mesta, mimo pamiatkovej zóny. Postavený bol na prelome 50. a 60. rokov. O jeho dostavaní v roku 1960 svedčí dátum vyrytý v omietke v krove hlavnej budovy. Typovo ide o projekt kultúrneho domu od architekta Oskara Winklera.

Podobné môžeme nájsť aj v Lučenci či Fiľakove, pričom oba majú plochú strechu, avšak v Lučenci má hlavná budova o podlažie menej. Kultúrny dom je kvalitne navrhnutý nielen z dispozičného hľadiska, ale je tiež dôstojným a kultivovaným príkladom socialistického realizmu bez prehnaných výrazových prvkov.

Hľadanie nových vzťahov

Budova v súčasnosti už len čiastočne vyhovuje požiadavkám organizácií, ktoré ju využívajú. Dispozične aj stavebno-technicky sa objekt skladá z troch častí – z hlavnej budovy s administratívnymi, spoločenskými, reštauračnými a obslužnými priestormi (sklady, kotolňa, šatne, elektro rozvodňa), z hľadiska s postrannými únikovými „loďami“ a z javiska s obslužnými priestormi (šatne, sklady kulís).

Zmyslom súťaže vyhlásenej Slovenskou komorou architektov (SKA) bolo nájsť optimálne riešenie na využitie priestorov a vytvoriť vhodné dispozičné väzby medzi jeho pôvodnými a pridanými prevádzkovými celkami. Budovu bolo potrebné hmotovo aj tvarovo zachovať, s výnimkou podstrešného priestoru čelného traktu určeného na prestavbu či nadstavbu.

Symetria okolitej zástavby

V prvom kole dvojkolovej súťaže svoje návrhy odovzdalo 16 autorských kolektívov, pričom 2 z nich boli z dôvodu nesplnenia podmienok vylúčené. Do druhého kola postúpili štyri ateliéry, z ktorých zvíťazil návrh od young.s architekti.

Podľa Ing. arch. Jozefa Bátora, PhD. z ateliéru young.s architekti sa ich koncept riešenia snažil čo najjednoduchšou formou reagovať na východiskový stav a zadanie: „Jednoduchý kubus nadstavby (bez ambície na seba hmotovo upozorňovať) sme symetricky osadili na pôvodnú hmotu domu ako reakciu na symetrickú kompozíciu okolitej urbanistickej štruktúry.“

Svetlo na konci tunela/chodby

Polotransparentná nadstavba pôsobí ako screen života domu a predsadená fasáda mobilných fasádnych panelov vytvára zakaždým iný „facelift“, podľa miery otvorenia či uzavretia jednotlivých častí. Vnútornú dispozíciu architekti očistili od nenosných priečok a vložili do nej bloky nových funkcií.

„Najzásadnejším zásahom je asanácia pôvodného schodiska, čím vytvárame dva vertikálne tubusy – vertikálne priestory skrz budovu. Vložením ľahkého oceľového schodiska a presvetlením tohto priestoru strešnými svetlíkmi prepúšťame svetlo do centra dispozície,“ doplnil Jozef Bátor. Koncept „svetlo na konci tunela/chodby“ dáva budove lepšiu priestorovú čitateľnosť a umožňuje ju prirodzene priečne prevetrávať.

Čo ocenila porota?

Porota na víťaznom riešení vyzdvihla predovšetkým vyčerpávajúci, jasne artikulovaný architektonický návrh, ktorý bol koncepčne, dispozične a vizuálne presvedčivý. „Má predpoklad pre etapizáciu, korigovanie alebo prípadné vstupy do architektonizácie v podobe redukcie v súlade s potrebami mesta. Oceňujeme aj zapracovanie odporúčaní z 1. etapy, predovšetkým prácu so zapojením bočných strán pozemku,“ uviedla SKA.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2023